Kedy možno použiť núdzové opatrenie podľa §21a zákona o cestnej doprave?

Kedy možno použiť núdzové opatrenie podľa §21a zákona o cestnej doprave?

Od 1. júla tohto roku platí zmena zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ktorá mala umožniť samosprávam obstarávajúcim dopravné služby vo verejnom záujme vyriešiť patovú situáciu, kedy hrozí prerušenie poskytovania dopravných služieb alebo ich ukončenie. Na základe nového §21a zákona o cestnej doprave by mali byť samosprávy oprávnené uzatvoriť zmluvu s dopravcom bez verejného obstarávania napriamo, uzatvoriť dodatok k existujúcej zmluve, alebo uložiť povinnosť poskytovať dopravné služby určitému dopravcovi rozhodnutím vydanom v správnom konaní. Počuli sme však taký názor, že toto ustanovenie je možné využiť len pri koncesných zmluvách. V zmysle Vášho predchádzajúceho príspevku sú koncesné zmluvy také, pri ktorých nesie dopravca významné prevádzkové riziko, najmä pokiaľ ide o tržby z cestovného. Podľa našich vedomostí na Slovensku nebola v oblasti dopravy vo verejnom záujme uzatvorená žiadna koncesná zmluva. Dopravné služby vo verejnom záujme sa u nás poskytujú tak, že dopravcovia nenesú riziko výberu cestovného. Je podľa Vášho názoru §21a zákona o cestnej doprave skutočne použiteľný len v prípade koncesných zmlúv? Ak áno, aký je potom význam tohto ustanovenia, keďže dopravné služby vo verejnom záujme sa na základe koncesných zmlúv v zásade neposkytujú?

Podľa nášho názoru sa ustanovenie §21a zákona o cestnej doprave nevzťahuje len na koncesné zmluvy, ale vzťahuje sa na všetky zmluvy, na základe ktorých dochádza k poskytovaniu dopravných služieb vo verejnom záujme. Myslíme si, že podľa ustanovenia §21a môžu postupovať všetci objednávatelia dopravných služieb vo verejnom záujme, ktorí sa pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní dopravných služieb vo verejnom záujme alebo v súvislosti s nimi riadia či už európskym nariadením č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (Nariadenie), alebo slovenským zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (Zákon o verejnom obstarávaní), respektíve obidvoma týmito predpismi.

 

Názor, v zmysle ktorého sa možnosť využiť núdzové opatrenie podľa §21a zákona o cestnej doprave vzťahuje len na koncesné zmluvy, pravdepodobne vyplýva z nie príliš jasného znenia prvej vety ustanovenia §21a odseku 1 zákona o cestnej doprave a tiež z dôvodovej správy k novele zákona o cestnej doprave, ktorou bolo §21a do zákona doplnený.

 

Podstatná časť prvej vety §21a zákona o cestnej doprave totiž znie: Ak dôjde k prerušeniu alebo ukončeniu poskytovania dopravných služieb vo verejnom záujme alebo ak takéto prerušenie alebo ukončenie bezprostredne hrozí, môže objednávateľ podľa osobitného predpisu44b) na dobu nevyhnutnú na zabezpečenie výberu dopravcu a poskytovania plného rozsahu dopravných služieb dopravcom, ktorá nesmie presiahnuť dva roky…. Zo slovného spojenia „objednávateľ podľa osobitného predpisu“ a z poznámky 44b) ktorá odkazuje v prvom rade na Nariadenie, niektorí usudzujú, že sa odkazuje na postup vyplývajúci z Nariadenia, ktoré v čl. 5 odseku 5 upravuje práve možnosť prijatia núdzových opatrení. Tento výklad umocňuje znenie dôvodovej správy k novele zákona o cestnej doprave, ktoré v súvislosti s novozavedeným §21a uvádza, že návrh vychádza z Nariadenia a cituje jeho článok 5 odsek 5 upravujúci núdzové opatrenia.

 

My sme však presvedčení, že tento výklad nie je správny. V prvom rade preto, lebo poznámka 44b) neodkazuje len na Nariadenie, ale odkazuje aj na Zákon o verejnom obstarávaní. Ak by malo platiť, že núdzové opatrenie je možné použiť len v prípadoch, v ktorých ho možno použiť v zmysle Nariadenia (teda len pri koncesiách), potom by poznámka 44b) v §21a neobsahovala odkaz aj na Zákon o verejnom obstarávaní a navyše by obsahovala presný odkaz na čl. 5 ods. 5 Nariadenia a nie na Nariadenie ako také.

 

Ďalej preto, lebo zo znenia prvej vety §21a odseku 1 nevyplýva, že objednávateľ má uskutočniť postup podľa osobitných predpisov, na ktoré poznámka odkazuje. Podľa nášho názoru znamená „objednávateľ podľa osobitného predpisu“ len to, že ide o objednávateľa, ktorý pri objednávaní dopravných služieb vo verejnom záujme postupuje buď podľa Nariadenia alebo podľa Zákona o verejnom obstarávaní alebo podľa oboch týchto predpisov. Poznámka sa teda nevzťahuje na postup objednávateľa pri využití núdzového opatrenia, ale na osobu, respektíve postavenie objednávateľa a v tom vidíme rozdiel. Ak by sa poznámka vzťahovala na postup objednávateľa pri využití núdzového opatrenia, musela by to príslušná časť prvej vety indikovať. Teda napríklad by znela „môže objednávateľ, postupujúc podľa osobitného predpisu44b)“. Navyše by v takom prípade poznámka nemohla obsahovať aj odkaz na Zákon o verejnom obstarávaní. V Zákone o verejnom obstarávaní sa totiž žiaden núdzový postup neupravuje.

 

Ak by sa §21a mal využívať len v prípade koncesných zmlúv, vôbec by neriešil problémy samospráv, pre ktoré bolo ustanovenie do zákona navrhnuté a napokon aj prijaté. Zmysluplnosť prijatia takéhoto  ustanovenia by bola vysoko otázna, pretože väčšina dopravných služieb sa zadáva ako tzv. brutto zmluvy, teda ako zmluvy, pri ktorých dopravca nenesie žiadne podstatné prevádzkové riziko, najmä pokiaľ ide o riziko výberu cestovného. Okrem toho si myslíme, že ak by mal zákonodarca naozaj v úmysle vztiahnuť využiteľnosť núdzových opatrení len na koncesné zmluvy, výslovne by to uviedol a to či už v samotnom znení ustanovenia alebo aspoň jednoznačne v dôvodovej správe. Ani znenie dôvodovej správy však jasne neuvádza, že núdzové opatrenie je možné využiť len v prípade koncesných zmlúv. Uvádza len, že ustanovenie vychádza z článku 5 odseku 5 Nariadenia. A to môže znamenať aj to, že sa zákonodarca pri úprave núdzového opatrenia inšpiroval týmto článkom a odsekom Nariadenia.

Zdieľajte!

0

You May Also Like