Krytie nemajetkovej ujmy pozostalých z povinného zmluvného poistenia

Krytie nemajetkovej ujmy pozostalých z povinného zmluvného poistenia

V zmysle ustanovenia § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ochrana práva na súkromie zahŕňa širokú ochranu intímnej sféry, vnútorného myšlienkového, či citového života človeka, jeho život v rodine, vo vzťahu k inej osobe, s ktorou je v úzkom citovom, priateľskom alebo obdobnom vzťahu. Jedná sa o základné osobnostné právo, pretože zásahy do práva na súkromie sa zväčša bezprostredne dotýkajú aj vnútornej, intímnej sféry fyzickej osoby. Ak medzi fyzickými osobami existujú sociálne, morálne, citové a kultúrne vzťahy vytvorené v rámci ich súkromného a rodinného života, môže porušením práva na život jednej z nich dôjsť k nedovolenému zásahu do práva na súkromie druhej z týchto osôb. V prípade smrti jedného z členov rodiny môže pozostalá osoba utrpieť citovú ujmu vo forme šoku, smútku zo straty blízkej osoby a spoločenstva s ňou.

 

Zásah do emocionálnej sféry fyzickej osoby, spôsobený protiprávnym konaním tretej osoby, následkom ktorého je úmrtie blízkej osoby, zakladá právo domáhať sa ochrany osobnosti. V prípade, ak by sa nezdalo morálne zadosťučinenie postačujúce, umožňuje Občiansky zákonník priznať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorej účelom je vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu peňažnou formou a plní tiež satisfakčnú funkciu. Vyjadruje najmä náhradu za utrpené pocity frustrácie, šoku, stresu, smútku, straty vzťahu s blízkou osobou. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu osobnostného práva došlo.

 

Do roku 2013 priznávali všeobecné súdy pozostalým náhradu proti priamemu pôvodcovi zásahu, teda osobe, ktorá bola zároveň trestne stíhaná za usmrtenie. Zásadný prelom spôsobil rozsudok Súdneho dvora EU sp. zn. C-22/12 (Haasová c/a Petrík a spol.), keď dôvodil, že: „Článok 3 ods. 1 smernice Rady 72/166/EHS z 24. apríla 1972 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovými vozidlami a kontroly plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti, článok 1 ods. 1 a 2 druhej smernice Rady 84/5/EHS z 30. decembra 1983 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2005/14/ES z 11. mája 2005, a článok 1 prvý odsek tretej smernice Rady 90/232/EHS zo 14. mája 1990 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej.“

 

Rozsudok Haasová bol rozhodujúcim podkladom pre pozostalých žalobcov na domáhanie sa náhrady nemajetkovej ujmy od poisťovní v rámci plnenia z povinného zmluvného poistenia potrestaného vodiča. Judikatúra všeobecných súdov v Slovenskej republike však bola (a stále aj je) značne rozpoltená najmä s ohľadom na nejednoznačnosť stanovísk najvyšších súdnych inštancií. Hoci Ústavný súd SR sa jednoznačne a opakovane vyjadril (I. ÚS 206/2015, III. ÚS 646/2015, I. ÚS 474/2016, III. ÚS 666/2016), že vnútroštátne právo Slovenskej republiky prostredníctvom konkrétnych ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 11 a § 13) umožňuje blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravných nehodách priznať náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá má byť krytá z povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, Najvyšší súd SR zaujal k problematike opakovane protichodné postoje (4Cdo/168/2009, 3Cdo/301/2012, 8Cdo/219/2016).

 

Rozhodujúcou zostáva otázka interpretácie pojmu „škoda na zdraví“ v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. a) Zákona o PZP. Extenzívny prístup zahŕňa pod pojem škoda aj náhradu nemajetkovej ujmy. Vychádza pritom z eurokonformného výkladu vyplývajúceho z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Na druhej strane stojí formalistický prístup opierajúci sa o chápanie pojmu škoda na podklade systematických súvislostí Občianskeho zákonníka, t. j., že náhrada nemajetkovej ujmy za stratu života blízkej osoby upravená v inej časti kódexu (prvá časť druhá hlava) ako samotná náhrada škody (šiesta časť druhá hlava) nemôže byť jej súčasťou.

 

Trend právnej neistoty protichodnej právnej argumentácie najvyšších súdnych inštancií dospel po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci 6MCdo/1/2016, ktorým tento zvrátil formalistický prístup Najvyššieho súdu SR a priklonil sa na stranu eurokonformného prístupu presadzovaného Ústavným súdom SR, do takého štádia, že samotný Najvyšší súd SR v roku 2018 postúpil vec na konanie a rozhodnutie Veľkému senátu občianskoprávneho kolégia. Odborná i laická verejnosť sa tak konečne mohla dočkať zjednocujúceho výkladu Najvyššieho súdu SR k danej právnej otázke, ktorý by (snáď nadobro) odstránil právny chaos v prístupe konajúcich súdov. Nestalo sa. Poisťovňa Kooperatíva, pravdepodobne z obavy definitívneho rozhodnutia o tejto právnej otázke v neprospech poisťovní, radšej vzala svoj dovolací návrh späť a znemožnila tak Veľkému senátu vo veci rozhodnúť.

 

Na obranu poisťovní treba však poznamenať, že ich obava z definitívneho trendu priznávania nemajetkovej ujmy pozostalých z PZP je pochopiteľná. Na Slovensku sa uplatnili žalobami nároky na náhrady nemajetkovej ujmy v súhrnnej sume viac ako 30 miliónov eur. V situácii, keď legislatíva úhradu týchto nárokov explicitne nerieši ani nelimituje a ponecháva ich výlučne na ľubovôli všeobecných súdov, je podnikateľské riziko poisťovní značne nepredvídateľné.

 

Zostáva teda len počkať si na plánovanú rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, ktorý zrejme zavedie výslovné právo pozostalých na náhradu nemajetkovej ujmy, ak výsledkom protiprávneho konania škodcu je smrť im blízkej osoby, a to nielen v oblasti dopravy. Len tak možno očakávať, že miera právnej istoty a predvídateľnosť súdnych rozhodnutí sa dostane na akceptovateľnú úroveň spolu s možnosťou poisťovní reflektovať legislatívnu úpravu do ceny poistného.

 

V prípade bližších otázok, prípadne potreby právneho poradenstva k danej téme sa neváhajte na nás obrátiť.

Zdieľajte!

0

You May Also Like