Povinnosť zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra

Povinnosť zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra

Povinnosť zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra

 

S účinnosťou od 1. 11. 2018 došlo k zmene zákona č. 530/2003 Z. z. o obchodnom registri v súvislosti s novelou zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu (novela vykonaná zákonom č. 52/2018 Z. z.). Na základe tejto novely sa do obchodného registra zapisujú aj údaje o konečnom užívateľovi výhod[i]. Pre niektorých neprávnikov môže byť zavedenie tejto novej povinnosti trochu mätúce a spájať sa im s už existujúcou povinnosťou dotknutých subjektov registrovať sa do registra partnerov verejného sektora, kde musia zverejniť svojich konečných užívateľov výhod. Ide však o dva samostatné inštitúty a ich rozdiely a aj vzájomné prepojenia sa snažíme ozrejmiť v tomto texte.

 

Len pre úplnosť dodávam, že povinnosť zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod do príslušných registrov majú aj nadácie, neinvestičné fondy a neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby.

 

Kto má povinnosť zapísať údaje do obchodného registra? Túto povinnosť majú právnické osoby zapisované do obchodného registra s výnimkou (i) emitentov cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, (ii) subjektov verejnej správy a (iii) subjektov zapísaných v registri partnerov verejného sektora podľa zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora.

 

Poslednú výnimku však zaviedla až ďalšia novela účinná od 1. 1. 2019 (novela vykonaná zákonom č. 373/2018 Z. z.). Zákonodarca ňou reagoval na skutočnosť, že subjekty zapísané v registri partnerov verejného sektora by museli údaje o svojich konečných užívateľoch výhod zapisovať dvakrát, raz do registra partnerov verejného sektora a druhý raz do obchodného registra. Doplnenie tejto výnimky je z môjho pohľadu logické a správne.

 

Podľa právnej úpravy účinnej od 1. 1. 2019 zápis konečných užívateľov výhod do registra partnerov verejného sektora nahrádza zápis údajov o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra. No naopak to neplatí – zápis údajov o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra nenahrádza povinnosť dotknutých subjektov zaregistrovať sa do registra partnerov verejného sektora. Ak teda subjekt bude chcieť obchodovať so štátom (t. j. ak bude spĺňať definíciu partnera verejného sektora podľa zákona o registri partnerov verejného sektora), bude sa musieť zaregistrovať do registra partnerov verejného sektora prostredníctvom tzv. oprávnenej osoby; nebude postačovať iba zapísanie údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra.

 

Čo v prípade obchodných spoločností s jednoduchou vlastníckou štruktúrou? Pri obchodných spoločnostiach s jednoduchou vlastníckou štruktúrou, najmä pri jednoosobových spoločnostiach, môžu tieto spoločnosti nadobudnúť dojem, že oni predsa už konečného užívateľa výhod majú v obchodnom registri zapísaného dávno, pretože ním je jediný spoločník (alebo spoločníci s relevantným obchodným podielom), ktorý je v obchodnom registri zapísaný. To však nie je správne, pretože aj takéto spoločnosti majú povinnosť zapísať do obchodného registra údaje o konečnom užívateľovi výhod. To najmä z dôvodu, že konečným užívateľom výhod môže byť aj iná osoba ako spoločník zapísaný v obchodnom registri, napríklad tichý spoločník alebo iná osoba, ktorá danú spoločnosť skutočne ovláda. Samozrejme, najčastejšie pri takýchto spoločnostiach bude konečným užívateľom výhod práve spoločník zapísaný v obchodnom registri, no aj napriek tomu spoločnosť bude povinná zapísať do obchodného registra aj údaje o tomto spoločníkovi ako o konečnom užívateľovi výhod. Taktiež aj rozsah údajov o konečnom užívateľovi výhod zapisovaných do obchodného registra sa líši od rozsahu údajov zapisovaných o spoločníkoch.

 

Aké údaje sa zapisujú do obchodného registra? Do obchodného registra sa údaje o konečnom užívateľovi výhod zapisujú v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, štátna príslušnosť, druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu – tým je § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu („AML zákon“). V porovnaní s registrom partnerov verejného sektora sa do obchodného registra zapisujú navyše druh a číslo dokladu totožnosti a údaje, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod podľa osobitného predpisu.

 

Údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané do obchodného registra sa však nezverejňujú ani v internetovej verzii obchodného registra, ani v originálnom výpise z obchodného registra a ani v obchodnom vestníku. Právnická osoba, ktorá zapísala údaje o svojom konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra, obdrží túto informáciu iba v potvrdení o vykonaní zápisu do obchodného registra. Oproti tomu register partnerov verejného sektora je verejný, no v ňom nemusia byť zaregistrované všetky právnické osoby.

 

Dokedy treba zapísať údaje do obchodného registra? Spoločnosti založené po 1. 11. 2018 (okrem vyššie uvedených výnimiek) musia už pri svojom prvom zápise do obchodného registra zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod. Pre spoločnosti zapísané do obchodného registra pred 1. 11. 2018 novela zákona o obchodnom registri stanovila prechodné obdobie, dokedy musia do obchodného registra zapísať údaje o konečnom užívateľovi výhod; je to najneskôr do 31. 12. 2019.

 

Ak právnická osoba nezapíše údaje o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra v uvedenej lehote, hrozí jej uloženie pokuty do výšky 3.310 Eur.

 

Čo treba zvážiť pri zápise údajov do obchodného registra? Splnenie povinnosti zapísať údaje o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra však môže byť komplikovanejšie a administratívne náročné najmä v prípade veľkých spoločností, najmä nadnárodných. Ak neexistuje fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda právnickú osobu[ii], potom sa v zmysle zákona namiesto takejto fyzickej osoby považujú za konečných užívateľov výhod u tejto právnickej osoby členovia jej vrcholového manažmentu. Podľa stále účinného znenia § 6a AML zákona sa za člena vrcholového manažmentu považuje štatutárny orgán, člen štatutárneho orgánu, prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Najmä vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu môže byť v týchto veľkých spoločnostiach veľmi veľa a ich fluktuácia môže byť dosť vysoká. To by znamenalo, že ak zapíšu svojich konečných užívateľov výhod do obchodného registra už teraz, je pravdepodobné, že do konca prechodného obdobia, teda do 31. 12. 2019, budú musieť ešte veľakrát zapisovať zmeny údajov o konečných užívateľoch výhod do obchodného registra. Ak takéto subjekty nemajú iné dôvody na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra už teraz, podľa môjho názoru by mali zvážiť, či pre nich nie je vhodné počkať a zapísať tieto údaje do obchodného registra až ku koncu prechodného obdobia, samozrejme, s určitou časovou rezervou.

 

Tento problém by pomohlo zmierniť schválenie dlhšie pripravovanej novely zákona o registri partnerov verejného sektora, v súvislosti s ktorou by malo dôjsť aj k zmene definície člena vrcholového manažmentu zapisovaného namiesto konečného užívateľa výhod obsiahnutej v § 6a AML zákona. Podľa návrhu tejto novely sa za člena vrcholového manažmentu budú považovať už iba štatutárny orgán a členovia štatutárneho orgánu, teda nie aj prokurista a vedúci zamestnanec v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu. Táto novela je stále iba v legislatívnom procese, hoci podľa pôvodného návrhu mala byť účinná už od 1. 11. 2018. Z môjho pohľadu je to škoda, pretože táto novela má okrem vyššie uvedenej zmeny upraviť viaceré dôležité otázky fungovania registra partnerov verejného sektora na základe poznatkov z aplikačnej praxe za obdobie od zavedenia registra partnerov verejného sektora do nášho právneho poriadku.

 

Ako prebieha zápis údajov do obchodného registra? Samotný zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra je pomerne jednoduchý proces prostredníctvom na to určeného formulára a podanie návrhu je bez poplatku. Samozrejme, podstatným predpokladom tohto procesu je správna identifikácia konečného užívateľa výhod zo strany právnickej osoby. Návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi výhod do obchodného registra nie je právnická osoba povinná doložiť dokumentami preukazujúcimi identifikáciu svojich konečných užívateľov výhod, mala by však tieto dokumenty uchovávať u seba. Návrh na zápis údajov o konečnom užívateľovi do obchodného registra podáva a zároveň je zaň zodpovedná samotná právnická osoba. To je ďalší rozdiel oproti zápisu do registra partnerov verejného sektora, do ktorého sa dotknuté subjekty môžu zapísať iba prostredníctvom oprávnenej osoby (advokát, notár, banka alebo pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca) a kde je v stanovených prípadoch spoluzodpovednosť tejto oprávnenej osoby.

[i] Definíciu, koho možno považovať za konečného užívateľa výhod, upravuje ustanovenie § 6a AML zákona.

[ii] Právnickú osobu skutočne ovláda fyzická osoba, ktorá má: (i) aspoň 25% podiel na základnom imaní, na hlasovacích právach, (ii) má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena, (iii) ovláda právnickú osobu iným spôsobom alebo (iv) má aspoň 25% podiel na zisku.


https://www.justice.gov.sk/eSluzby/_layouts/FormServer.aspx?XsnLocation=/FormServerTemplates/FUZKUV.xsn


 

Zdieľajte!

0

You May Also Like