Zmeny v legislatívnom procese v júli

Zmeny v legislatívnom procese v júli

Návrh zákona z 15.07.2020

Aktualizované

Text zákona

  • Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Juraja ŠELIGU, Alojza BARÁNIKA, Ondreja DOSTÁLA, Petry HAJŠELOVEJ a Milana VETRÁKA na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ: poslanci NR SR (A. Baránik, O. Dostál, J. Šeliga, M. Vetrák, P. Hajšelová)

Z Dôvodovej správy

V návrhu sa nanovo nastavujú podmienky pre vymenovanie generálneho prokurátora. Cieľom návrhu zákona je umožniť širšiemu okruhu uchádzačov uchádzať sa o funkciu generálneho prokurátora podľa štandardov pre kandidátov na funkciu ústavného sudcu, ktorý bude zohľadňovať odporúčania Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva (tzv. Benátska komisia, poradný orgán Rady Európy pre  otázky ústavného práva) založenej Výborom ministrov Rady Európy a prax v iných členských štátoch Európskej únie.

Základnou zmenou je otvorenie možnosti uchádzať sa o túto funkciu osobám, ktoré nie sú prokurátormi, ale vykonávajú právnické povolanie. Vypúšťa sa, že za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor.

Uchádzačom bude môcť byť len občan Slovenskej republiky, ktorý je:

  • voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky
  • dosiahol vek aspoň 40 rokov.
  • má aspoň 15-ročnú prax v právnickom povolaní
  • je bezúhonný (úmyselné trestné činy – nulová tolerancia, j. zahladenie odsúdenia sa neberie do úvahy, v prípade obzvlášť závažného zločinu, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestného činu prijímania úplatku, trestného činu podplácania a trestného činu nepriamej korupcie)
  • fakticky spĺňa podmienku osobnej integrity – svojím životom je zárukou, že funkciu bude vykonávať riadne a čestne. Splnenie vyhodnocuje Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedený výbor tiež overuje splnenie formálnych podmienok u  jednotlivých uchádzačov o funkciu generálneho prokurátora.

Rozširuje sa okruh subjektov oprávnených na podanie návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora. Okrem poslancov parlamentu budú môcť návrhy podávať aj minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Rada prokurátorov Slovenskej republiky, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov (napr. komory), vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva (napr. Slovenská akadémia vied alebo právnické fakulty).

Podľa návrhu majú byť všetci uchádzači pred vymenovaním do funkcie povinne verejne vypočutí v Ústavnoprávnom výbore NR SR podľa štandardov „grilovania“ kandidátov na sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. Ústavnoprávnemu výboru NR SR má táto právomoc vyplývať priamo z navrhovanej zmeny zákona o prokuratúre.

V prípade, ak prestane generálny prokurátor vykonávať svoju funkciu riadne, čestne, nezávisle a nestranne, bude možné podať návrh na odvolanie generálneho prokurátora z tohto dôvodu.

Schválené:  2. septembra 2020                                        Stav: zverejnené v Z. z.                                    Účinnosť: 8. septembra 2020


Zákon vetovaný prezidentkou SR

Rozhodnutie prezidentky SR z 3. augusta 2020

Predseda NR SR navrhol ako gestorský výbor Ústavnoprávny výbor NR SR s lehotou na prerokovanie neznámou.



Návrh zákona z 13.7.2020

Aktializované

Text návrhu

  • Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Predkladateľ (a spolupredkladateľ): Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky a  Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Z Dôvodovej správy:

Návrhom zákona sa má umožniť identifikácia potenciálnych nositeľov nákazy a kontrola dodržiavania opatrení na zamedzenie šírenia nákazy, a to formou poskytnutia relevantných dát orgánom vykonávajúcim monitoring vývoja epidemiologickej situácie a kontrolu dodržiavania nariadených opatrení (Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ďalej len „ÚVZ“ ). Poskytnuté dáta budú umožňovať identifikáciu užívateľov, ktorí sa pred svojím vstupom na územie Slovenskej republiky nachádzali v štáte, ktorý je z hľadiska výskytu ochorenia COVID-19 a epidemiologickej situácie charakterizovaný ako tzv. „červená krajina“ (nie bezpečný). Úprava má umožniť adresnejšie smerovanie opatrení a ich vynucovanie bez potreby plošného uzatvárania hraníc a zamedzenia cezhraničného pohybu osôb. Účelom návrhu zákona je predchádzať riziku ekonomických škôd a  negatívnemu vplyvu na uplatňovanie základných práv a slobôd.

ÚVZ sa úpravou zákona o elektronických komunikáciách bude radiť, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, medzi tzv. iné orgány štátu v kontexte upravovaného zákona, čím sa mu zabezpečí poskytovanie súčinnosti a potrebných informácií od podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné služby (ďalej len „Podniky“).

Podľa navrhovanej úpravy, údaje, ktoré sú predmetom telekomunikačného tajomstva, Podniky v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu v zdravotníctve, a to v príčinnej súvislosti so vznikom pandémie alebo šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby a po prijatí zodpovedajúcich technických a  organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov,

  •  spracúvajú v anonymizovanej podobe na štatistické účely potrebné na predchádzanie, prevenciu a  modelovanie vývoja ohrozenia života a zdravia,
  •  spracúvajú na účel identifikácie príjemcov správ, ktorým je potrebné oznámiť osobitné opatrenia ÚVZ v záujme ochrany života a zdravia,
  • spracúvajú výlučne v rozsahu potrebnom na identifikáciu pohybu dotknutého užívateľa v záujme ochrany života a zdravia.

Podľa návrhu zákona sú Podniky povinné poskytovať na základe žiadosti ÚVZ, do 24 hodín, telefónne čísla zákazníkov, ktorým boli zaslané SMS, lebo sa nachádzali v nebezpečnej krajine a vrátili sa v  určenom čase na Slovensko, a zároveň v rámci všeobecnej súčinnosti spracúvať a poskytovať ÚVZ anonymizované dáta aj bez súhlasu dotknutých osôb.

Podniky po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a  osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas môžu spracúvať lokalizačné údaje účastníkov, aj bez súhlasu dotknutého účastníka.

ÚVZ po prijatí zodpovedajúcich technických a organizačných opatrení na ochranu súkromia a osobných údajov môže údaje zbierať, spracúvať a uchovávať najdlhšie po dobu do 60 dní odo dňa ich poskytnutia niektorým z Podnikov; po uplynutí tejto lehoty údaje bezodkladne zničí. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky podá najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky správu o zákonnosti spracúvania údajov.

Dopĺňa sa nový priestupok, ktorého sa dopustí osoba, ktorá sa v čase krízovej situácie nepodrobí nariadenej izolácii alebo nariadenému karanténnemu opatreniu po vstupe na územie Slovenskej republiky z tzv. „červenej krajiny“. Zvyšuje sa aj sankcia. Príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu až do výšky 5000 eur.

Schválené: 2. septembra 2020                                              Stav: zverejnené v Z. z.                                           Účinnosť: 9. septembra 2020


Zákon vetovaný prezidentkou SR 

Rozhodnutie prezidentky SR z 3. augusta 2020


 

 

 

Zdieľajte!

0

You May Also Like