Nový zákon o riešení hroziaceho úpadku

Nový zákon o riešení hroziaceho úpadku

Zákonom sa transportuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa zavádza nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

Preventívne konanie

Pod preventívnym konaním zákon rozumie inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Základným cieľom nového zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.

Verejná preventívna reštrukturalizácia a dočasná ochrana

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom sa toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Zároveň musí byť dlžník v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora. K takémuto návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu reštrukturalizácie, ktorého náležitosti podrobne upravuje § 36 nového zákona.

Zavádza sa inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je reštrukturalizáciou sledovaný. Výhodami dočasnej ochrany dlžníka sú najmä:

  • neexistencia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
  • počas dočasnej ochrany nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu,
  • začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní sa prerušuje a len čo návrh na začatie takého konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje,
  • nie je možné viesť voči dlžníkovi exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a len čo návrh na začatie takéhoto konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje,
  • nie je možné voči dlžníkovi začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi a takéto zabezpečovacie právo vykonať,
  • nie je možné započítať voči dlžníkovi spriaznenú pohľadávku,
  • dlžník môže prednostne plniť nový záväzok pred starým záväzkom a nespriaznený záväzok pred spriazneným záväzkom.

Počas trvania dočasnej ochrany tiež neplynú lehoty na uplatnenie práva voči dlžníkovi vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov.

Súčasne so zavedením inštitútu dočasnej ochrany podľa tohto nového zákona dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Dlžníci, ktorí nespĺňajú podmienky na realizáciu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, môžu s jedným alebo s viacerými veriteľmi dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Podmienkou prípustnosti realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je, že nemôže ísť o dlžníka v úpadku a nemôžu voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Veritelia pritom musia podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia sa realizuje na podkladoch súdom potvrdeného neverejného plánu. Neverejný plán nesmie poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú jeho účastníkmi, v opačnom prípade súd takýto plán zamietne.

Novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Zákonom sa zavádza nová definícia hroziaceho úpadku, podľa ktorej je dlžník v hroziacom úpadku najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť vtedy, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Pôvodná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby sa nemení. Definícia platobnej neschopnosti právnickej osoby sa zmierňuje, po novom je právnická osoba platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Dlžník je povinný podľa novej právnej úpravy sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku  a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, či daňových úradov, ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.

Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov, vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

Zdieľajte!

0

You May Also Like