Aké zmeny nastali v Zákonníku práce a v zákone o sociálnom poistení?

Aké zmeny nastali v Zákonníku práce a v zákone o sociálnom poistení?

Po vyhlásení núdzového stavu začali viacerí zamestnávatelia prijímať opatrenia a uskutočňovať zmeny na pracovisku. Všetky zmeny v pracovnoprávnych vzťahoch je však potrebné uskutočniť v súlade so zákonom. Bolo preto nevyhnutné prijať zákon, ktorým možno zmeny účinne realizovať.

 

Novelou č. 66/2020 Z. z. Zákonníka práce sa doplnilo nové ustanovenie § 250b uplatňujúce sa v čase mimoriadnej situácie, núdzového alebo výnimočného stavu. Počas tohto stavu a nasledujúcich 2 mesiacov po jeho odvolaní platia nasledovné zmeny Zákonníka práce:

 

 

i ) počas platnosti opatrení nariadených príslušnými orgánmi za účelom ochrany verejného zdravia, sú zamestnávatelia oprávnení nariadiť prácu z domácnosti, ak to dohodnutý druh práce umožňuje. Na druhej strane, zamestnanci majú právo na vykonávanie práce zo svojej domácnosti, ak ide o možný výkon dohodnutej práce a na strane zamestnávateľa nie sú vážne prevádzkové dôvody, ktoré neumožňujú výkon práce z domu;

 

ii) umožnila sa zmena rozvrhu pracovného času s povinnosťou oznámenia zamestnancom najmenej 2 dni vopred, namiesto pôvodných 7 dní, a s platnosťou najmenej na týždeň;

 

iii) zamestnávatelia môžu nariadiť povinné čerpanie dovolenky najmenej 7 dní vopred a najmenej 2 dni vopred, ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce;

 

iv) zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca počas karanténneho opatrenia alebo nariadenej izolácie. Zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy, ale má nárok na ošetrovné alebo nemocenské;

 

v) zamestnanec má nárok na náhradu mzdy vo výške 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej minimálnu mzdu, ak nastalo zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v súvislosti so zamedzením šírenia ochorenia COVID – 19.

 

 

Vláda podporila zamestnancov, ktorí nemôžu pracovať z domu, a nezamestnaných postupnými novelami zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení:

 

  • Zákonom č. 63/2020 z. z. sa osoby nachádzajúce v nariadenej karanténe alebo izolácií považujú za pracovne neschopné. Zamestnanec má vtedy nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa až do skončenia dočasnej PN. Ďalej boli doplnené prechodné ustanovenia § 293er a § 293es zákona o sociálnom poistení, ktorým sa určujú presné podmienky vzniku nároku na nemocenské alebo ošetrovné platné v čase núdzového stavu. Nárok na ošetrovné za starostlivosť o dieťa podľa § 39 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení bol rozšírený na deti, ktoré dosiahli jedenásty rok, namiesto pôvodných desať rokov. Ako si požiadať o jednotlivé dávky je podrobne vysvetlené na webovej stránke Sociálnej poisťovne.

 

  • Zákonom č. 66/2020 Z. z. bolo v zmysle § 293eu predĺžené podporné obdobie v nezamestnanosti o 1 mesiac a ustanovením § 293ev bol upravený nárok na ošetrovné osobám, ktoré sa starajú o dieťa.

 

  • Zákonom č. 68/2020 Z. z. podľa § 293ew došlo k predĺženiu splatnosti poistného pre zamestnávateľa, zamestnanca a SZČO za marec 2020 do 31.07.2020 pri splnení podmienok poklesu príjmu o viac ako 40 %. Zároveň bližšie upravuje podmienky platenia poisteného a vrátenia už prijatých dávok. 

 

  • Zákonom č. 95/2020 Z. z. podľa § 293ex došlo k odpusteniu platenia poistného za zamestnávateľa, zamestnanca a SZČO za apríl 2020, ak bola uzatvorená prevádzka najmenej 15 dní na základe preventívneho opatrenia.

 

Aj naši klienti – zamestnávatelia, sa na nás obrátili s viacerými otázkami. Ako inšpiráciu pri riešení problémov, ktoré zamestnávateľom v tejto súvislosti nastali, odporúčame článok zverejnený na našej stránke.

 

Venujeme sa v ňom nasledujúcim otázkam:

  1. Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri uzavretí pracoviska z dôvodu prerušenia prevádzky, pri obmedzení poskytovania služieb a nariadení vykonávať prácu z domu z dôvodu ochrany zamestnancov?
  2. Ako postupovať v prípade, ak zamestnanec zotrvá v karanténe?
  3. Ako postupovať, ak sa zamestnanec stará o dieťa
  4. Za akých podmienok môže nariadiť zamestnávateľ čerpanie dovolenky?
  5. Aké iné možnosti má zamestnávateľ v súvislostí so zamedzením styku zamestnancov na pracovisku?

Zdieľajte!

0

You May Also Like