Blog

Nový zákon o významných investíciách, ktorým sa nahrádza zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, reaguje na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, strategických parkov a zároveň reaguje na aplikačnú prax ministerstva hospodárstva získanú počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy.

 

Zákonom sa ponechávajú niektoré praxou overené postupy a inštitúty, ako napr. schvaľovanie významnej investície vládou či samotné vymedzenie významnej investície, ktorá však môže byť realizovaná nielen v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja ako za účinnosti pôvodného zákona, no po novom bude významnou investíciou aj taká, ktorá je určená na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.

 

Medzi ďalšie nové prvky patrí aj pojem strategické územie, ktoré je územím určeným na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, dôležitých investícií na ochranu životného prostredia či realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.

 

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa znižujú niektoré podmienky, ako napríklad minimálna výmera strategického územia, minimálna výška investície alebo minimálny počet novovytvorených pracovných miest, čím zákon reaguje na trendy v oblasti inteligentného priemyslu a zvyšovania produktivity.

 

V zmysle dôvodovej správy je však hlavným cieľom zákona nanovo upraviť podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách, ktoré nový zákon presne definuje a súčasne určuje aj sankcie v prípade správnych deliktov.

 

Osobitným cieľom návrhu zákona je jasným stanovením podmienok podporiť výstavbu strategických parkov, ktoré budú pripravené na príchod nových investícií, predovšetkým do menej rozvinutých regiónov.

 

 

Pozrieť viac
0

Naša otázka sa týka európskeho nariadenia č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave a jeho použitia v slovenskej praxi. Z článku 5 odseku 4 tohto nariadenia, ktorý hovorí o zadávaní zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme, vyplýva právo príslušného objednávateľa služby rozhodnúť o priamom zadaní zmluvy o službách vo verejnom záujme, buď v prípade, ak sa odhad priemernej ročnej hodnoty takejto služby odhaduje na menej ako 1 000 000 EUR, alebo ak ide o poskytovanie služby vo verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu menšom ako 300 000 kilometrov ročne. Je v tomto prípade možné zadať štandardnú zmluvu o službách vo verejnom záujme tak, ako je takáto služba definovaná v zákone o cestnej doprave, alebo musí ísť o koncesnú zmluvu? Z výkladu, ktorý k článku 5 nariadenia poskytol Úrad verejného obstarávania totiž vyplýva, že tento článok sa týka iba koncesných zmlúv. Je tento výklad správny?

 

Priame zadanie podľa článku 5 ods. 4 európskeho nariadenia č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (Nariadenie) z dôvodu zadávania zmluvy malého rozsahu je skutočne možné použiť len v prípade, ak sa má zadať koncesia na služby, ktorej výsledkom bude uzavretie koncesnej zmluvy, tzv. netto zmluvy. Nie je možné ho použiť, ak sa má zadať zákazka na služby, ktorej výsledkom bude zmluva, ktorá nie je koncesná, tzv. brutto zmluva. Čiže to, podľa ktorého predpisu sa zmluva zadá, či podľa Nariadenia alebo zákona o verejnom obstarávaní, záleží od toho, aká zmluva sa má zadať, resp. uzatvoriť.

 

Základným rozdielom týchto dvoch typov zmlúv (netto zmluvy a brutto zmluvy) je miera prevádzkového rizika, ktorú nesie dopravca. Pri netto zmluvách (koncesné zmluvy) nesie dopravca významné prevádzkové riziko, najmä pokiaľ ide o tržby z cestovného. Pri netto zmluve síce nie je vylúčené, aby objednávateľ poskytol dopravcovi aj príspevok, no nemôže ísť o poskytnutie takého príspevku alebo poskytnutie príspevku za takých podmienok, kedy dopravca nebude niesť žiadne riziko z výberu cestovného alebo len veľmi malé riziko z výberu cestovného. Inými slovami, je dovolené, aby dopravca dostával príspevok v určitej výške, ale zvyšok si musí „vybrať“ na cestovnom a niesť riziko, že na cestovnom nevyberie dosť na svoju prevádzku. Pri brutto zmluvách (zákazky na služby) dopravca prevádzkové riziko nenesie.

 

Odpoveď na Vašu otázku je, že dopravcovi môžete z dôvodu zmluvy malého rozsahu, zadať zmluvu priamo, ale musí ísť o koncesiu. To znamená, že musí ísť o netto zmluvu, pri ktorej bude dopravca niesť riziko z výberu cestovného a to nie len v marginálnej výške. Ak nemáte v úmysle zadať zmluvu tohto typu, je potrebné, aby ste postupovali podľa zákona o verejnom obstarávaní.

 

Vyššie uvedené vyplýva z článku 5 ods. 1 Nariadenia: „Zmluvy o službách vo verejnom záujme sa zadávajú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Avšak zmluvy o službách alebo zmluvy o službách vo verejnom záujme vymedzené v smernici 2004/17/ES alebo smernici 2004/18/ES pre služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave sa zadávajú v súlade s postupmi ustanovenými podľa uvedených smerníc, ak tieto zmluvy nemajú formu koncesných zmlúv na služby, ako je vymedzené v uvedených smerniciach. Ak sa zmluvy majú zadávať v súlade so smernicou 2004/17/ES alebo smernicou 2004/18/ES, ustanovenia odsekov 2 až 6 tohto článku sa neuplatňujú.“

 

Prvá veta znamená, že zmluvy o službách vo verejnom záujme sa zadávajú podľa Nariadenia. Druhá veta je výnimkou z prvej vety a znamená, že ak ide o zmluvy vymedzené v smerniciach o verejnom obstarávaní (čo v slovenskej praxi znamená podľa slovenského zákona o verejnom obstarávaní) a nejde o koncesné zmluvy, tieto sa nezadávajú podľa Nariadenia, ale podľa smerníc o verejnom obstarávaní (resp. slovenského zákona o verejnom obstarávaní). Tretia veta znamená, že Nariadenie sa na zmluvy zadávané podľa smerníc o verejnom obstarávaní (slovenského zákona o verejnom obstarávaní) vzťahuje, okrem článku 5 odsekov 2 až 6, pretože tieto ustanovenia upravujú zadávanie koncesií na službu.

 

Dovolíme si Váš ešte upozorniť, že či už to je koncesná zmluva alebo nie, v každom prípade je potrebné aspoň rok vopred pred jej uzatvorením zverejniť predbežné oznámenie o úmysle uzatvoriť zmluvu o službách vo verejnom záujme v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pozrieť viac
0

V zmysle dôvodovej správy je cieľom návrhu vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.

Návrh novely pracuje s tzv. indexom daňovej spoľahlivosti, ktorého cieľom je odmeniť daňové subjekty, ktoré zodpovedne pristupujú k svojim daňovým povinnostiam a zároveň motivovať menej spoľahlivých podnikateľov k zodpovednému prístupu.

Za účelom skvalitnenia procesu výberu daní prináša navrhovaná novela inštitút vylúčenia fyzickej osoby. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa v návrhu rušia tzv. kartičky, osvedčenia o registrácii.

Nosným opatrením návrhu zákona je však zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH.

S touto oznamovacou povinnosťou súvisí aj návrh osobitného spôsobu úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.

Pozrieť viac
0

Pred dvoma rokmi som prišla o manžela, stal sa obeťou dopravnej nehody. Vodič, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, bol súdom uznaný za vinného z prečinu usmrtenia. Poisťovňa mi uhradila z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda, náklady na pohreb a náklady na zriadenie hrobového miesta. Dopočula som sa však, že okrem týchto nákladov by poisťovňa mala uhradiť z povinného zmluvného poistenia aj nemajetkovú ujmu za stratu milovaného a blízkeho človeka. Ako sa dá takáto nemajetková ujma voči poisťovni uplatniť a aká je jej výška?

 

Zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení priamo nevyplýva povinnosť poisťovne uhradiť pozostalým obete dopravnej nehody nemajetkovú ujmu v súvislosti so stratou blízkej osoby. Definícia škody vyplývajúca z tohto zákona nemajetkovú ujmu ako súčasť škody nezahŕňa a poisťovne takúto ujmu v rámci povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel dobrovoľne neuhrádzajú.

 

Uplatnenie nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia v súvislosti so smrteľnými dopravnými nehodami je však už niekoľko rokov otvorenou témou súdnej praxe. Pozostalí sa totiž nemajetkovej ujmy aktívne voči poisťovniam na slovenských súdoch domáhajú. Pravdepodobne tiež preto, že európske smernice nemajetkovú ujmu pre pozostalých obetí smrteľných dopravných nehôd ako súčasť náhrad krytých povinným zmluvným poistením zahŕňajú a v ostatných štátoch Európskej únie príslušné zákony povinnosť poisťovní hradiť nemajetkovú ujmu pozostalým výslovne obsahujú.

 

Naše súdy rozhodovali až donedávna o žalobách pozostalých o náhradu nemajetkovej ujmy veľmi rôznorodo. Niektoré súdy náhradu priznávali, iné nie. Dôležitým bolo v tejto súvislosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C‑22/12 (Haasová proti Petríkovi), v ktorom súdny dvor uviedol, že príslušnú smernicu EÚ je potrebné si vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Aj po prijatí tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v roku 2013 súdy naďalej rozhodovali aj tak, že nemajetkovú ujmu priznávali, aj tak, že tento nárok pozostalých zamietali ako nárok nevyplývajúci priamo z nášho právneho poriadku.

 

Posun prišiel po prijatí uznesenia Ústavného súdu SR v roku 2016 (sp. zn. III. ÚS 666/2016), ale hlavne  uznesenia Najvyššieho súdu SR z roku 2017 (sp. zn. 6 MCdo 1/2016). Z týchto rozhodnutí už vyplýva, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zároveň z nich vyplýva, že uplatniť si nárok na náhradu takejto škody je možné práve voči poisťovni, v ktorej bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Zo zverejnených aktuálnych rozsudkov odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/91/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/226/2019 alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/275/2018) sa javí, že súdna prax je ohľadom priznávania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetiam dopravných nehôd už jednotná a súdy tieto nároky pozostalým voči poisťovniam priznávajú.

 

Jednotná však nie je súdna prax ohľadom výšky takéhoto nároku. Keďže nárok nevyplýva priamo zo zákona a výška odškodnenia (nemajetkovej ujmy) nie je ničím konkrétne určená, závisí výška nemajetkovej ujmy od posúdenia konkrétneho prípadu súdom. Do úvahy sa berie osobná situácia pozostalých (napr. citové väzby na obeť dopravnej nehody alebo ekonomická závislosť na obeti), okolnosti za akých k dopravnej nehode došlo, proces vyrovnávania sa pozostalých s úmrtím blízkej osoby a rôzne ďalšie faktory. Výška priznávanej nemajetkovej ujmy sa tak výrazne líši od prípadu k prípadu a pohybuje sa od niekoľkých tisíc do niekoľkých desiatok tisíc eur.

 

Odporúčame vám obrátiť sa najskôr na poisťovňu, požiadať ju o náhradu nemajetkovej ujmy a podľa  reakcie poisťovne sa rozhodnúť, či sa obrátite na súd. Pozor tiež na premlčaciu dobu uplatnenia tejto ujmy, ktorá by mala byť dvojročná, pričom začiatok plynutia by sa mal počítať od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uznaná vina páchateľa dopravného priestupku za prečin usmrtenia.  Na dĺžku premlčacej doby sú aj iné názory a tiež sú iné názory na moment, od ktorého by sa jej plynutie malo počítať, uvádzame však ten názor, s ktorým sa stotožňujeme my.

Pozrieť viac
0

Naše občianske združenie má vo svojich cieľoch činnosti súvisiace s pomocou osobám so zdravotným znevýhodnením. Zameriavame sa najmä na zdravotne znevýhodnených mladých ľudí, deti a ich rodičov. Poskytujeme im poradenstvo, organizujeme pre nich aktivity, školenia a rôzne terapie. Doteraz sme financovali naše aktivity výlučne z členských príspevkov, darov a dotácií. Naša činnosť sa rozrástla, dostali sme do povedomia zdravotne znevýhodnených a ich rodičov a dospeli sme do štádia, kedy nám doterajšie zdroje financovania nestačia. Na strane našich členov a verejnosti je záujem hradiť za naše činnosti odplatu. Počuli sme, že občianske združenie môže za určitých okolností podnikať. Ak je to skutočne tak, čo je potrebné na to, aby sme tak robili v súlade s právnymi predpismi?

 

Hoci je občianske združenie právnickou osobou, ktorej účelom nie je dosahovanie zisku a nemalo by primárne vykonávať podnikateľskú činnosť, zákony vykonávanie činnosti, za ktoré občianske združenie účtuje odplatu, nezakazujú. Odplatná činnosť občianskeho združenia by nemala prevládať nad jeho ostatnými činnosťami. Inými slovami, príjmy z podnikateľskej činnosti by nemali presahovať ostatné príjmy (príjmy z členských príspevkov, darov a dotácií).

 

Ak sa občianske združenie rozhodne vykonávať podnikateľskú činnosť, musí byť takáto činnosť v prvom rade v súlade s cieľmi občianskeho združenia a možnosť vykonávania takejto činnosti by mala vyplývať zo stanov občianskeho združenia.

 

Podobne by malo byť v časti týkajúcej sa hospodárenia občianskeho združenia vo Vašich stanovách uvedené, že Vaše občianske združenie môže získavať finančné prostriedky aj z odplatnej činnosti vykonávanej za účelom naplňovania cieľov občianskeho združenia.

 

Ak niečo z vyššie uvedených záležitostí v stanovách upravené nemáte, je potrebné stanovy zmeniť. O zmene stanov rozhoduje ten orgán občianskeho združenia, ktorému túto právomoc zverujú stanovy. Môže to byť napríklad valné zhromaždenie občianskeho združenia. Ak je to tak aj vo Vašom prípade, zvoláte valné zhromaždenie, odhlasujete úpravu stanov tak, aby obsahovala činnosti, ktoré chcete vykonávať odplatne, ako činnosti smerujúce k dosahovaniu cieľa občianskeho združenia a príjmy z takýchto činností, ako prostriedky s ktorými občianske združenie hospodári. O valnom zhromaždení vyhotovíte zápisnicu a potom oznámite zmenu stanov Ministerstvu vnútra SR, pripojíte zápisnicu z valného zhromaždenia a dodatok k stanovám alebo úplné znenie stanov po zmene v 2 vyhotoveniach.

 

Ďalší predpoklad na vykonávanie podnikateľskej činnosti je pridelenie identifikačného čísla organizácie (IČO). To však už máte, pretože IČO prideľuje občianskym združeniam Ministerstvo vnútra SR pri samotnej registrácii občianskeho združenia.

 

Dôležitý predpoklad na vykonávanie podnikateľskej činnosti občianskym združením, na ktorý sa často zabúda je získanie živnostenského oprávnenia. Je to logické, ak sa občianske združenie rozhodne získavať finančné zdroje na podporu svojej neziskovej činnosti prostredníctvom podnikateľských aktivít, musí spĺňať rovnaké podmienky ako iné podnikateľské subjekty. Teda, musí mať oprávnenie na danú činnosť. Spravidla pôjde o osvedčenie o živnostenskom oprávnení, ale je možné, že by to mohlo byť aj iné osvedčenie (napr. licencia na vykonávanie fyzioterapie).

 

V uvádzanom príklade organizovania školení a vykonávania terapií (ak nepôjde napríklad o spomenutú fyzioterapiu alebo o psychoterapiu, na ktoré sú potrebné licencie) Vám bude stačiť ohlásenie voľnej živnosti. Ohlásenie živnosti urobíte najjednoduchšie v príslušnom klientskom centre Ministerstva vnútra SR, pracovníčky Vám poradia, ktoré z odporúčaných živností ministerstvom vnútra je pre Vás vhodné si vybrať. Na ohlásenie živnosti budete potrebovať potvrdenie o registrácii občianskeho združenia a prípadne tiež potvrdenie o pridelení IČO (ak nevyplýva z potvrdenia o registrácii). Ak budete meniť stanovy občianskeho združenia a dopĺňať činnosti, ktoré plánujete vykonávať odplatne, alebo upravovať časť stanov o hospodárení občianskeho združenia, odporúčame Vám, aby ste tieto činnosti v stanovách doplnili pod takým označením, pod akým ich budete ohlasovať živnostenskému úradu.

 

Posledný predpoklad je registrácia občianskeho združenia na daňovom úrade ako platiteľa dane z príjmov. Občianske združenie, ktoré vykonáva len svoju hlavnú činnosť (teda nie činnosť, z ktorej pramenia zdaniteľné príjmy), nemá povinnosť registrácie na daňovom úrade. Ak začne občianske združenie podnikať, pri získaní oprávnenia na podnikanie mu vznikne povinnosť registrovať sa u správcu dane pre daň z príjmov, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom získalo oprávnenie na podnikanie. Teda ak získate živnostenské oprávnenie napríklad dňa  10. 10. 2021, registrovať sa musí najneskôr do 30.11.2021. Možnosť požiadať o registráciu na daň z príjmu vyplýva už zo samotných formulárov na ohlásenie živnosti, v ktorých môžete označiť túto možnosť a už nemusíte vykonávať ďalší registračný úkon voči finančnej správe.

 

O ostatných záležitostiach súvisiacich s dosahovaním zdaniteľných príjmov, najmä o vedení účtovníctva a podávaní daňových priznaní je vhodné poradiť sa s Vaším účtovníkom alebo daňovým poradcom.

Pozrieť viac
0

Our company has been cooperating with a Slovak business partner. After several years of a good relationship and good payment discipline on the Slovak partner’s side, they suddenly stopped paying our invoices. Before we discontinued our deliveries, their debt had risen to a significant amount. As soon as we realized they would not pay us voluntarily, we filed for a European order for payment. Once the court awards this payment order to us, we will be authorized to attach the Slovak company’s assets to satisfy our claim. We know that they own an administrative building and land with a high value, and we found out that they were advertising its sale. We are afraid their intention is to sell the valuable assets, take the money out of the company, and then leave it empty without meeting their obligations to us and probably other creditors. How can we prevent them from selling this valuable asset? We believe that what they are intending to do is cause damage to us as their creditor and we want to protect our rights. Are the directors of the company criminally liable for this? What can we do?

 

We believe that first of all you can file a petition for a measure to secure your claim to the Slovak court. This possibility arises under section 343 of the Slovak Code of Civil Disputes Procedure. The court may establish a pledge over the administrative building and the land owned by the Slovak company to secure your claim.

 

However, Slovak courts are not very keen on issuing security measures. The claimant should convince the court that there is a serious threat that the claimant’s receivable is endangered, or, more precisely, that there will not be enough assets on the debtor’s side to satisfy the claimant’s receivable in the case the court decides in the claimant’s favour. If your debtor advertises the sale of immovable assets and has no other assets of substantial value, this looks like good grounds for a favourable court decision on granting a security measure.

 

In the case the court grants the security measure (i.e. it establishes a pledge over the immovable assets) your debtor will be able to sell the building and the land; however, the pledge established in your favour to secure your receivable will stay attached to the building and the land. In practice, this means that the debtor will either not be able to sell the asset or that the buyer will buy the asset knowing that they will have to endure the sale of the asset once you receive a court award and your Slovak debtor will not satisfy it voluntarily.

 

The criminal liability of the directors comes into consideration as well. Slovak law recognizes a special category of “insolvency criminal offences” for which, if found guilty, the directors may be sentenced and banned from activities or even imprisoned for up to several years. These offences include damaging the creditor as well as the preferential treatment of the creditor.

 

If the court does not grant a security measure to you, or the Slovak debtor manages to sell the immovable assets prior to you receiving the court’s protection, the criminal offence of damaging the creditor or the criminal offence of the preferential treatment of the creditor comes into consideration. Damaging the creditor is specified as defeating their satisfaction by damaging or impairing the asset, or by making it unusable by concealing, selling, exchanging, or otherwise removing even a part of the debtor’s assets. The definition of this offence is wider, but the quoted part above includes the sale of assets. Therefore, if the Slovak company sells the building and the land without satisfying your claim, the liability of its directors comes into consideration.

 

The police investigators would have to verify the intention of the sale, what happened with the proceeds of the sale of the immovable assets, whether there were other creditors and how they were satisfied, whether the sale price was at market level, and other matters. It may be the case that that the directors used the proceeds of the sale for the preferential treatment of other creditors, and their actions fall under this criminal offence.

 

In any case, we recommend that you file a criminal complaint describing the events along with all the evidence you have, including advertisements, your estimate of the purchase price of the building, and your suspicion that the directors are acting with an intention to avoid the payment of your claims. Whether the police find enough evidence to accuse the directors from any criminal offence is not a certain matter, but you can at least act and utilize all possible means to protect your rights.

Pozrieť viac
0

Novela Zákona o bankách

Návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi, ktorej hlavným cieľom je harmonizovať právny rámec krytých dlhopisov, ktoré musia spĺňať určité štrukturálne požiadavky.

 

Novela prináša

  • rozšírenie okruhu aktív, ktoré je možné zahrnúť do krycieho súboru a ktoré musia byť vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru,
  • ustanovenia týkajúce sa spoločného financovania a možnosti nákupu aktív alebo prevodu aktív prostredníctvom dohody o finančných zárukách od iných bánk alebo prípadne od iných spoločností, ktoré nie sú bankami avšak za dodržania dôsledného posúdenia úverovej bonity dlžníka,
  • zosúladenie informácií, ktoré má banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, zverejňovať pre investorov a definovanie tých informácií, ktoré si Národná banka Slovenska môže v určitých situáciách vyžiadať,
  • úpravy ohľadne ukazovateľa krytia v závislosti od zloženia krycieho súboru, resp. programu krytých dlhopisov,
  • úpravy súvisiace s predchádzajúcim súhlasom na vykonávanie činností s programom krytých dlhopisov a úpravy sankcií a
  • jednotné označovanie krytých dlhopisov v celej Európskej únii.

 

V zmysle dôvodovej správy zmeny zavádzané novelou majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu, kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu, zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia, s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu a vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

Štádium legislatívneho procesu: Výber poradcov k NZ.

Navrhovaná účinnosť: 8. júla 2022, resp. 10. novembra 2021 pri požiadavkách na zmenu aplikačnej praxe.


Novela Zákona o obchodnom registri

Legislatívny návrh reaguje na povinnosť zavedenú novelou Zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorej sú osoby oprávnené konať v mene zapísanej osoby povinné zosúladiť zapísané údaje v rozsahu zákonného znenia účinného od 1. októbra 2020. Ide o identifikačné údaje o

  • spoločníkoch,
  • štatutárnych orgánoch alebo členoch štatutárnych orgánov,
  • vedúcich organizačných zložiek podnikov,
  • prokuristoch,
  • členoch dozorného orgánu,
  • likvidátoroch, správcoch na výkon nútenej správy a ich zástupcoch a
  • vedúcich podnikov alebo organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb.

 

Navrhovaná novela zavádza mechanizmus automatického doplnenia identifikačných údajov týchto osôb do obchodného registra bez potreby podania návrhu na zápis údajov pomocou využitia hodnôt referenčných údajov. O automatizovanom doplnení údajov zašle registrový súd do elektronickej schránky oznámenie o doplnení identifikačných údajov.

 

Lehota na zosúladenie určená ďalšou novelou Zákona o obchodnom registri je určená momentom podania najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov po 30. septembri 2021, najneskôr však do 30. septembra 2022. Ak registrový súd nezašle oznámenie o automatizovanom doplnení údajov do 31. mája 2022, neurobí tak preto, pretože automatizované doplnenie nebolo možné vykonať.

 

Novelou Zákona o súdnych poplatkoch sa zavádza možnosť podania samostatného bezplatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje o vyššie uvedených osobách.

Štádium legislatívneho procesu: rokovanie vlády.

Navrhovaná účinnosť: 1. decembra 2021.


Pozrieť viac
0

Požičala som môjmu priateľovi vyšší obnos peňazí na rekonštrukciu chalupy. Peniaze som mu poslala prevodom na účet a do popisu platby som uviedla „pôžička chalupa“. Neskôr som svoje rozhodnutie požičať priateľovi peniaze oľutovala. Priateľ mi už ale peniaze vrátiť nevedel, pretože nakúpil materiál na rekonštrukciu. Prepísal však na mňa polovicu chalupy na základe darovacej zmluvy, ktorú som podpísala, ale nie pred notárom. Tvrdí, že tak mi vlastne pôžičku splatil, pretože podľa jeho názoru má chalupa oveľa vyššiu hodnotu ako peniaze, ktoré som mu požičala. Ja s tým ale nesúhlasím, pretože priateľ si okrem peňazí odo mňa požičal na rekonštrukciu aj peniaze od banky. Chalupa je teda založená v prospech banky. Nechcem byť spoluvlastníčka chalupy, je to ruina a navyše v podstate patrí banke. Je darovacia zmluva platná, ak som ju nepodpísala pred notárom? Môžem žiadať priateľa o splatenie pôžičky, ak tvrdí, že od neho peniaze žiadať späť nemôžem, pretože mi ich splatil darom polovice chalupy? Aké sú moje možnosti?

Porozumeli sme, že ste podpísali darovaciu zmluvu, na základe ktorej na Vás Váš priateľ bezodplatne previedol (daroval Vám) spoluvlastnícky podiel k jednej polovici chalupy. Na akejkoľvek zmluve o prevode nehnuteľnosti, vrátane darovacej, postačuje, aby podpis overil ten, kto nehnuteľnosť prevádza. Na platnosť darovacej zmluvy teda nie je potrebné, aby bol na nej overený Váš podpis. Stačí, ak overil svoj podpis na zmluve Váš priateľ.

 

Ak je chalupa založená v prospech banky, na darovanie spoluvlastníckeho podielu bol potrebný aj súhlas banky ako záložného veriteľa, inak by došlo minimálne k porušeniu záložnej a úverovej zmluvy. Ak súhlas priateľ vybavil a ak podal návrh na vklad polovice nehnuteľnosti vo Váš prospech do katastra, pravdepodobne sa v najbližších týždňoch stanete riadnou vlastníčkou polovice chalupy (ak ste sa ňou ešte nestali). To si môžete overiť na portáli katastra nehnuteľností, stačí vedieť údaje o nehnuteľnosti, ktoré určite nájdete v darovacej zmluve.

 

Podpisom darovacej zmluvy ste súhlasili s tým, že sa stanete spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ku ktorej je zriadené záložné právo. Z informácií, ktoré ste uviedli, však nevyplýva, že by ste sa stali spoludlžníčkou alebo ručiteľkou úveru, na zabezpečenie ktorého je zriadené záložné právo. Nadobudnutím jednej polovice na založenej nehnuteľnosti však budete musieť strpieť prípadný výkon záložného práva zo strany banky, ak sa úver nebude splácať a banka sa rozhodne zhojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti.

 

Z dostupných informácií máme za to, že pôžička, ktorú ste poskytli Vášmu priateľovi bezhotovostným prevodom na účet, bola uzatvorená bez písomnej dohody. Či ste sa na termíne splatnosti pôžičky dohodli s priateľom ústne, nie je jasné. Každopádne platí, že ak nie je dohodnutý termín splatnosti, je pôžička splatná na požiadanie, vyplýva to z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.) 

 

Ak teda neexistuje preukázateľná dohoda o termíne splatnosti pôžičky, môžete sa kedykoľvek rozhodnúť, že Vášho priateľa požiadate, aby Vám pôžičku vrátil. Podľa nášho názoru nemá pôžička s darovacou zmluvou žiaden súvis a Váš priateľ nemôže tvrdiť, že nemáte právo žiadať jej vrátenie. To za predpokladu, že zmluva, ktorou došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti do Vášho vlastníctva, je skutočne darovacia zmluva, teda jasne z nej vyplýva úmysel darcu bezodplatne previesť do Vášho vlastníctva podiel na nehnuteľnosti. Jednoducho, pôžičku nie je možné splatiť darom. Je to v rozpore s podstatou daru.

 

Ďalší postup závisí od Vášho rozhodnutia. Z nášho pohľadu máte tieto možnosti:

 

Uspokojiť sa s tým, že ste spoluvlastníčka nehnuteľnosti a pôžičku považovať za investíciu do jej zveľadenia. Ak by sa Vaše cesty s priateľom  neskôr rozišli a Vy budete diskutovať o vysporiadaní vlastníctva k nehnuteľnosti, môžete napríklad súhlasiť s jej predajom len za predpokladu, že Vám priateľ poskytne zábezpeku, že vráti pôžičku, prípadne aj spolu so zákonnými úrokmi (8 % per annum). Pri tejto možnosti budete žiť s rizikom, že Váš priateľ prestane splácať pôžičku banke a Vy prídete o spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti pri výkone dražby. Pokiaľ výťažok z dražby nehnuteľnosti nebude prevyšovať hodnotu pôžičky, nikdy sa k peniazom, ktoré ste do nehnuteľnosti „investovali“ nedostanete. Budete ale mať napríklad aj možnosť úver splatiť sama a nehnuteľnosť si nechať, alebo ju predať mimo dražby, čo by mohlo zabezpečiť vyšší výťažok z predaja.

 

Druhá možnosť je, že budete požadovať vrátenie pôžičky od Vášho priateľa a zároveň prevediete (darujete) polovicu nehnuteľnosti Vášmu priateľovi naspäť.

 

A posledná možnosť je, že si polovicu nehnuteľnosti necháte vo vlastníctve a aj tak budete požadovať vrátenie pôžičky od Vášho priateľa. Podľa nášho názoru, je prevod prostriedkov z Vášho účtu s popisom „pôžička“ na účet Vášho priateľa dostatočným dôkazom o tom, že ste peniaze požičali. V prípade, ak by Váš priateľ peniaze nechcel vrátiť dobrovoľne, mali by ste veľmi dobré predpoklady na to, aby súd rozhodol, že priateľ je povinný Vám peniaze vrátiť. Takéto rozhodnutie je potom exekvovateľné, teda možno poveriť jeho vymáhaním exekútora.

Pozrieť viac
0

Som menšinovou spoločníčkou spoločnosti s ručením obmedzeným. Môj obchodný podiel zodpovedá 10 % splatenému vkladu do spoločnosti vo výške 750 Eur. Spoločnosti sa darí, ale ja sa chcem venovať inej činnosti. Svoj obchodný podiel v spoločnosti chcem predať. Vedela som, že v spoločenskej zmluve je dohodnuté predkupné právo ostatných spoločníkov pre prípad, ak by niektorý z nás chcel svoj obchodný podiel previesť. Pri podrobnejšom preštudovaní spoločenskej zmluvy som však zistila, že spoločenská zmluva stanovuje aj konkrétnu hodnotu, za ktorú je spoločník predávajúci svoj obchodný podiel povinný ponúknuť svoj obchodný podiel na predaj ostatným spoločníkom. V spoločenskej zmluve sa uvádza, že kúpna cena pri takomto uplatnení predkupného práva zodpovedá výške vkladu spoločníka predávajúceho obchodný podiel v spoločnosti, čo je v mojom prípade 750 Eur. Som presvedčená, že obchodný podiel má oveľa vyššiu hodnotu ako 750 Eur a mám aj záujemcu, ktorý je ochotný kúpiť odo mňa obchodný podiel za túto vyššiu cenu. Musím spoločníkom predať svoj obchodný podiel za 750 Eur? Môže spoločenská zmluva stanoviť konkrétnu hodnotu obchodného podielu pre prípad uplatnenia predkupného práva? Mám možnosť sa proti takej úprave spoločenskej zmluvy nejakým spôsobom brániť?

 

Predkupné právo na obchodný podiel nie je v Obchodnom zákonníku upravené. Predkupné právo je však bežnou súčasťou vzťahov medzi spoločníkmi za predpokladu, že je upravené v spoločenskej zmluve. Práve znenie spoločenskej zmluvy a úprava predkupného práva v nej sú rozhodujúce. To, ako si spoločníci upravia podmienky predkupného práva, je ponechané na ich zmluvnej voľnosti.

 

Podľa nášho názoru nie je úprava podmienok predkupného práva v zásade ničím limitovaná. Predpokladá sa, že ak spoločník podpísal spoločenskú zmluvu (alebo kúpou obchodného podielu k spoločenskej zmluve pristúpil), pričom táto spoločenská zmluva obsahovala určitú konkrétnu úpravu predkupného práva, s podmienkami takéhoto predkupného práva súhlasil.

 

Ak ste sa stali spoločníčkou spoločnosti, ktorej spoločenská zmluva obsahovala povinnosť ponúknuť obchodný podiel pri jeho predaji ostatným spoločníkom za cenu zodpovedajúcu výške splateného vkladu, s touto podmienkou ste súhlasili. Ak by ste s ňou nesúhlasili, mali ste možnosť nestať sa spoločníčkou takej spoločnosti.

 

Myslíme si, že spoločenská zmluva môže upraviť konkrétnu hodnotu obchodného podielu pre prípad uplatnenia predkupného práva. Aj z úpravy predkupného práva v Občianskom zákonníku, ktorou sa predkupné právo v obchodno-právnych vzťahoch subsidiárne riadi (pokiaľ nie je upravené v zmluve) vyplýva, že osoba oprávnená z predkupného práva musí zaplatiť cenu ponúknutú niekým iným len v prípade, ak nie je dohodnuté inak. Vo Vašom prípade je evidentne dohodnuté inak, pričom táto iná dohoda je konkrétna suma zodpovedajúca výške vkladu spoločníka prevádzajúceho obchodný podiel.

 

Obávame sa, že proti takejto úprave spoločenskej zmluvy sa nemôžete brániť, najmä ak ste spoločenskú zmluvu s uvedenou úpravou predkupného práva podpísali pri založení spoločnosti, alebo ak ste k spoločenskej zmluve pristúpili pri nadobudnutí obchodného podielu.

 

Ak došlo k zmene spoločenskej zmluvy za trvania spoločnosti, prichádza do úvahy napadnutie platnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým bola zmena spoločenskej zmluvy prijatá. Na to, aby sme vedeli posúdiť, či by ste sa mohli touto cestou skutočne brániť, by sme potrebovali vedieť viac informácií. Najmä či má v prípade Vašej spoločnosti právo meniť spoločenskú zmluvu valné zhromaždenie, aké bolo znenie uznesenia, ktorým došlo k zmene spoločenskej zmluvy, či ste boli na valné zhromaždenie riadne predvolaná a či už neuplynula 3-mesačná lehota od konania valného zhromaždenia alebo od momentu, kedy ste sa o konaní valného zhromaždenia dozvedeli, v prípade ak ste sa ho nezúčastnili a neboli ste naň riadne predvolaná.

Pozrieť viac
0

V roku 2014 som si kúpil stavebný pozemok. Kúpnu cenu za pozemok som riadne uhradil. Inžinierske siete však v čase kúpy neboli k pozemku zavedené a nebola zriadená ani prístupová cesta. Developer sľuboval všetko zriadiť v roku 2015 v rámci kúpnej ceny za pozemok. Do kúpnej zmluvy sa tento jeho sľub ale nedostal. Developer priviedol inžinierske siete k lokalite a dobudoval cestu v roku 2016. Potom však už ponúkal pripojenie za poplatok. Nemal som inú možnosť a tak som uzatvoril s developerom zmluvu, na základe ktorej som sa zaviazal splatiť do konca roku 2017 dohodnutý poplatok za prípojky a cestu. Developer súhlasil s tým, že nemusím uhradiť poplatok hneď, trval však na zriadení záložného práva na zabezpečenie svojej pohľadávky. Záložné právo k pozemku som zriadil v marci 2016. Developerovi som ale poplatok do konca roku 2017 neuhradil. Developer ma o úhradu poplatku za prípojky a cestu požiadal až tohto roku, v marci 2021. Ja som odpovedal, že jeho pohľadávka je premlčaná. Developer teraz tvrdí, že záložné právo, ktoré pohľadávku zabezpečuje je vecné právo a nemôže sa premlčať. Developer hrozí výkonom záložného práva dražbou pozemku. Je záložné právo premlčané? Ako sa môžem brániť, ak developer skutočne začne vykonávať záložné právo na dražbe?

Tvrdenie, že záložné právo sa nemôže premlčať, nie je pravdivé. Záložné právo, tak ako každé majetkové právo okrem vlastníckeho práva, podlieha premlčaniu a premlčí sa v trojročnej premlčacej dobe. Z ustanovenia §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka explicitne vyplýva, že sa nepremlčuje len vlastnícke právo. Záložné právo je síce vecné právo, nie je to však vlastnícke právo. V ustanovení §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa tiež uvádza, že záložné právo sa nepremlčí skôr, ako dôjde k premlčaniu zabezpečenej pohľadávky.

 

Podstatné teda je, či došlo k premlčaniu pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom.

 

Z Vašej otázky vyplýva, že pohľadávka developera na zaplatenie poplatku za zriadenie prípojok k inžinierskym sieťam a za vybudovanie prístupovej cesty bola splatná 31.12.2017. Z Vašej otázky je tiež pravdepodobné, že zmluvu o zriadení prípojok a vybudovaní prístupovej cesty ste s developerom uzatvorili ako fyzická osoba. Váš vzťah s developerom by sa teda mal riadiť Občianskym zákonníkom a nemalo by ísť o obchodnoprávny vzťah. Pohľadávka developera na úhradu poplatku za prípojky a cesty, by sa teda mala premlčať vo všeobecnej, trojročnej premlčacej dobe.

 

Premlčacia doba plynie od vtedy, kedy sa právo mohlo vykonať prvý raz. Ak Vás teda developer požiadal o úhradu poplatku za prípojky a cestu až v marci 2021, urobil tak až po uplynutí premlčacej doby a pohľadávka je premlčaná.

 

Rovnako sa premlčalo aj záložné právo, ktoré zabezpečovalo pohľadávku developera. Ustanovenie §100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré uvádza, že záložné právo sa nepremlčuje skôr, ako zabezpečená pohľadávka znamená len toľko, že pokiaľ by napríklad došlo k spočívaniu premlčacej doby, neplynula by premlčacia doba ani v súvislosti so záložným právom. Záložné právo ako také by sa nepremlčalo a naďalej by pohľadávku zabezpečovalo.

 

Ak developer začne vykonávať dražbu, musí Vás o začatí výkonu dražby upovedomiť. Je veľmi dôležité, aby ste po začatí dražby čo najskôr vzniesli námietku premlčania záložného práva. Stačí ak opíšete situáciu, teda že pohľadávka, ktorú záložné právo zabezpečuje sa premlčala 31.12.2020 a záložné právo sa premlčalo 1.1.2021. Môžete predložiť fotokópiu zmluvy o zriadení prípojok a cesty, z ktorej pohľadávka developera vyplýva. Osoba vykonávajúca dražbu by mala na premlčanie záložného práva prihliadať a záložný veriteľ by mal od vykonávania dražby upustiť.

 

Ak by sa tak nestalo a dražba by pokračovala, je potrebné, aby ste podali návrh na súd a domáhali sa určenia, že záložné právo je nevykonateľné vzhľadom na to, že ste sa dovolali premlčania. Záložné právo totiž nezaniklo, ale je nevykonateľné. Preto si myslíme, že je správne domáhať sa určenia, že záložné právo je nevykonateľné a nie určenia, že záložné právo neexistuje. V praxi sme sa však stretli aj so žalobou o určenie neexistencie záložného práva, prípadne so žalobou o určenie, že záložné právo je premlčané. V každom prípade by Vám súd mal vyhovieť a kataster by mal na základe určujúceho rozsudku súdu záložné právo vymazať.

Pozrieť viac
0