Blog

Priestory našej spoločnosti sú v priemyselnom areáli na kraji mesta, v ktorom majú sídlo ďalšie 3 spoločnosti. Lokálna televízia odvysielala reportáž, z ktorej vyplynulo, že spoločnosti sídliace v priemyselnom areáli vrátane našej spoločnosti sa správajú neekologicky a škodia životnému prostrediu vyhadzovaním odpadu na divokú skládku. Malo to byť uvedené v správe Okresného úradu, odboru životného prostredia. V tejto správe sa síce uvádza meno našej spoločnosti, ale v inom kontexte ako meno ostatných 3 spoločností podnikajúcich v areáli. Zo správy odboru životného prostredia skutočne vyplýva, že tieto 3 spoločnosti založili divokú skládku a vyhadzujú na ňu odpad. Naša spoločnosť bola v tejto súvislosti odborom životného prostredia preverovaná, ale ukázalo sa, že sme sa na tvorbe skládky nepodieľali. Zo správy ani nevyplýva, že by sme sa neekologicky správali aj my. Reportáž poškodila naše meno, naši zákazníci sa nám v tejto súvislosti ozývajú a my im musíme prácne vysvetľovať, že to nie je pravda. Ako sa môžeme proti tomu brániť? Čoho sa môžeme domáhať voči lokálnej televízii?

Pri takomto zásahu do dobrej povesti právnickej osoby existujú viaceré možnosti postupu. V prvom rade je to žiadosť o opravu, právo na ktorú vyplýva z §21 zákona o vysielaní a retransmisii. Právo vzniká vtedy, ak bol odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť. Dôležité je, aby ste právo na opravu uplatnili u vysielateľa najneskôr do 30 dní od odvysielania reportáže. V žiadosti o opravu musíte uviesť návrh znenia opravy.

 

Ak vysielateľ uzná, že v reportáži uviedol nepravdivé alebo pravdu skresľujúce údaje, je povinný do 8 dní od doručenia Vašej žiadosti uverejniť opravu bezplatne s výslovným označením „oprava“ a s uvedením obchodného mena Vašej spoločnosti. Ak vysielateľ opravu neodvysiela, máte právo podať žalobu na súd a žiadať, aby o povinnosti uverejniť opravu rozhodol súd. Žalobu je potrebné podať do 15 dní od uplynutia lehoty 8 dní, v rámci ktorých vysielateľ mohol uverejniť opravu na základe Vašej žiadosti.

 

Toto však nie je jediná možnosť ochrany dobrej povesti Vašej spoločnosti. Ak nestihnete vysielateľa požiadať o opravu v rámci 30-dňovej zákonnej lehoty, ak nepodáte návrh na uverejnenie opravy na súd do 15 dní, od kedy vysielateľ opravu na základe Vašej žiadosti neuverejnil, alebo ak usúdite, že oprava by nebola dostatočným zadosťučinením, môžete podať na súd žalobu na ochranu dobrej povesti právnickej osoby v rámci všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty.

 

Právo na podanie tejto žaloby vyplýva z §19b Občianskeho zákonníka a popri odstránení závadného stavu (teda uverejnení opravy) sa v rámci tejto žaloby môžete domáhať tiež primeraného zadosťučinenia. Okrem primeraného zadosťučinenia vo forme verejného ospravedlnenia môžete požadovať aj zadosťučinenie v peniazoch, ako náhradu nemajetkovej ujmy. Môžete tak urobiť najmä vtedy, ak by oprava nebola pre Vás dostatočným zadosťučinením a chceli by ste získať aj satisfakciu vo forme ospravedlnenia alebo finančnej náhrady.

 

V žalobe je vhodné preukázať, že Vaša spoločnosť dobrú povesť mala (aby niečo mohlo byť ohrozené, musí to existovať). Tiež je potrebné preukázať, že reportáž bola objektívne spôsobilá privodiť ujmu Vašej dobrej povesti. Nie je teda podstatné, či skutočne ujma vznikla, ale to, či objektívne mohla vzniknúť. Pre určenie výšky nemajetkovej ujmy, ktorú by mohol súd priznať, je určite dôležité, aký okruh divákov mohol reportáž uvidieť, teda aká je sledovanosť lokálnej televízie a v akom vysielacom čase bola reportáž odvysielaná. Uvádzate, že Vás kontaktujú klienti, ktorí reportáž videli a pýtajú sa Vás na detaily. Pre prípad, že sa rozhodnete domáhať ochrany Vašej dobrej povesti na súde, určite si ich e-maily uchovajte, prípadne ich telefonáty zaznamenajte. Poslúžia ako dôkaz o objektívnej spôsobilosti Vašu dobrú povesť ohroziť.

Pozrieť viac
0

S klientom máme uzatvorenú zmluvu o poskytovaní služieb na dobu určitú. Služby spočívajú v umožnení využívania licenčných práv, ako aj v poskytovaní služieb podľa požiadaviek klienta. V zmluve máme dohodnutú výpovednú lehotu. Klient nám v istom momente prestal zadávať požiadavky na služby, ale výpoveď nám nedoručil. Zmluva tak skončila uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá. Klient však odmieta uhradiť dohodnutý paušálny poplatok za mesiace, počas ktorých nám požiadavky na služby nezadával. Klient tvrdí, že ak žiadne služby nevyužíval, nemáme na paušálny poplatok nárok. Akú máme šancu uspieť, ak sa budeme zaplatenia paušálneho poplatku domáhať na súde?

Všeobecná definícia toho, čo je to paušálna odmena za služby v právnych predpisoch, neexistuje. V praxi sa však paušálny poplatok za služby (tzv. „paušál“) používa často. V zásade platí, že ak niekto hradí paušál, platí za určitú službu, činnosť alebo možnosť využívania niečoho konkrétnu dohodnutú sumu, ktorá sa nemení v závislosti od množstva dodanej služby alebo činnosti.

 

Pre zmluvný vzťah, v ktorom je dohodnutá paušálna odmena, je typické, že poskytovateľ služieb musí byť pripravený poskytnúť určité služby alebo vykonať určitú činnosť, kedykoľvek o to klient požiada. Je však prípustné a úplne v poriadku aj to, ak klient poskytovateľa nepožiada o nič. V paušálnych zmluvných vzťahoch väčšinou platí, že výška poplatku sa nemení od rozsahu poskytnutých služieb. Bežne sa stáva, že pri paušálnych zmluvných vzťahoch je rozsah služieb alebo činností vykonaných na základe zmluvy počas jedného mesiaca väčší ako počas druhého mesiaca, paušálny poplatok je však stále rovnaký.

 

Typický príklad „paušálnej“ zmluvy je zmluva o využívaní telekomunikačných služieb napr. v súvislosti s mobilnou komunikáciou alebo s prenosom dát. Klient sa s telekomunikačnou spoločnosťou dohodne na paušále, v rámci ktorého má garantovaný určitý objem dát alebo minút. Ak klient tieto dáta alebo minúty nevyužije, paušálny poplatok sa nezníži, klient stále platí poplatok v plnej výške. Až kým sa zmluva neskončí uplynutím výpovednej lehoty alebo inak, povinnosť platiť paušál trvá.

 

Vo Vašom prípade bude dôležité posúdiť, čo sa v súvislosti s paušálnou odmenou uvádza v zmluve s Vaším klientom. Ak zo zmluvy jasne vyplýva, že výška odmeny nezávisí od rozsahu služieb poskytnutých klientovi alebo činností vykonaných na základe jeho inštrukcie, potom máte vysokú šancu s Vaším nárokom na úhradu paušálneho poplatku na súde uspieť.

 

Podľa nášho názoru je dôležité to, že Vaša spoločnosť bola pripravená služby klientovi poskytnúť, ale klient sa sám rozhodol o služby nepožiadať. Vy ste boli pripravení svoj záväzok splniť, nebolo to však možné, pretože splnenie Vášho záväzku záviselo od toho, či Vás klient požiadal o plnenie predmetu zmluvy.

 

Spomínate využívanie licenčných práv klientom. Predpokladáme, že licenčné práva ste museli sami nakúpiť, s čím boli spojené náklady. Fakt, že klient licencie nevyužíval, nemení nič na skutočnosti, že Vy ste ich museli obstarať a umožnili ste mu ich využitie. Je tiež pravdepodobné, že na to, aby ste mohli byť pripravení plniť inštrukcie klienta, musela mať Vaša spoločnosť potrebné personálne vybavenie. Vašich ľudí, ktorí sú pripravení poskytnúť služby, keď o ich poskytnutie klient požiada, musíte platiť. To všetko predstavuje Vaše fixné náklady, ktoré sa nemenia v závislosti od toho, či služby klientovi poskytnete alebo nie. Jednoducho nemôžete povedať svojim ľuďom, že tento mesiac Vám klient služby nezadal a preto im nezaplatíte. Preto je podľa nášho názoru aj z ekonomického hľadiska opodstatnené a vyvážené, že paušálny poplatok sa hradí aj v prípade, ak klient požiadavky na služby nezadával.

Pozrieť viac
0

Our firm has a business partner in Slovakia. Our relationship went well, we had been delivering goods to Slovakia and our Slovak customer always paid on time. However, our last invoice stayed unpaid even though we followed up with the customer several times. How does the business debt collection process work in Slovakia? Is the Letter Before Action legally required before we can make a claim to the court? 

 

If you have exhausted all the usual methods of encouraging the customer to pay their debt voluntarily, such as written payment reminders, regular e-mails, and phone calls, it is appropriate to move forward and initiate the process of debt collection. Before you hire a qualified Slovak attorney, you may wish to send a letter to the customer, inform them that you intend to take legal action, and give them a final chance to pay the owed amount.

 

However, the official Letter Before Action (i.e. a letter laying out the owed amount and the date the payment must be made by) is not a legal requirement without which it would not be possible to file a court claim.

 

Once the Slovak attorney takes on the case, they usually write a “pre-court claim” to the customer. In that pre-court claim, the attorney outlines that there is going to be legal action and informs about the contractual or statutory delay interest penalty as well as the court fees and costs of legal representation. In some cases, the attorney’s letter helps and motivates the debtor to pay up. As mentioned though, this is a usual practice and not a condition of further court process.

 

If the customer still does not pay and you have instructed the Slovak attorney to pursue the matter to the court, a fastened civil procedure may be used for the claiming of the unpaid invoice. The specific term for this kind of procedure is a “Notification Procedure” (in Slovak Upomínacie konanie). In this procedure, the claim can be filed exclusively electronically by filling in the particular electronic forms, signing them with a qualified e-signature, and submitting them through the e-claims webpage of the Slovak Ministry of Justice. The court fee for filing a Notification Procedure claim is three per cent of the claimed amount, which is half of the court fee payable in the usual civil procedure (six per cent).

 

Your Slovak attorney will ask you to provide evidence documenting your claim, such as the Contract, General Terms and Conditions, Order, Invoice, and Acknowledgement of Goods Receipt. The advantage of filing electronically is that the scans of the documents in electronic form are sufficient and you do not need to send anything in paper form.

 

After the claim, or rather the Petition for Issuance of Payment Order (in Slovak Návrh na vydanie platobného rozkazu), is filed and the court fee is paid, the court has ten business days to issue the Payment Order. The Payment Order is a judgement ordering the debtor to pay the owed amount to the claimant.

 

When the debtor receives the Payment Order, they have fifteen days to dispute it, or in the more specific Slovak terminology, to file an objection against the Payment Order to the court. It may be the case that the debtor ignores the Payment Order and does not dispute it. If this happens, the Payment Order becomes final and represents an enforceable title. Based on this, you can appoint a debt collector (in Slovak exekútor) who will start with the process of attaching the debtor’s assets in order to satisfy your claim.

 

More often than not, the Payment Order is disputed by the debtor and they file objections. Although the court has the right to reject such objections based on insufficient reasoning, this rarely happens. Usually Slovak courts accept any objections, even if they are poorly reasoned, in which case they cancel the Payment Order and the process continues in a way usual for civil procedures. Your attorney receives the objections, confirms that you wish to continue in the claiming process, and provides a statement to the objections. The case is then heard in front of the court, and the first instance court decision can be appealed in front of the appellate court.

 

In our experience, the real upside and practical advantage of the Notification Procedure is the lower court fee. However, sometimes the debtor does not react and does not even dispute the Payment Order. In that case, it is the fastest way to collect your unpaid invoice.

Pozrieť viac
0

Zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nosnou právnou úpravou je samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Okrem tohto predpisu sa zákonom novelizujú i ďalšie kódexy, a síce Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o cenných papieroch, Zákon o obchodnom registri, Colný zákon či Daňový poriadok.

 

Všeobecný právny predpis o zaistení majetku a správe zaisteného majetku.

Cieľom právnej úpravy v zákone o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku je zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa bude používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií, či preukazovanie pôvodu majetku). Zákonom sa tiež zriaďuje Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý bude zabezpečovať správu zaisteného majetku podľa zákona.

Každé rozhodnutie o zaistení majetku je zákonným podkladom pre uchopenie majetku zo strany štátnych orgánov alebo iné obmedzenie nakladania s majetkom. Akonáhle je vydané rozhodnutie o zaistení majetku, je potrebné pristúpiť k jeho vykonaniu.

Na účely zákona sa ustanovuje pojem príslušný orgán, ktorým je orgán verejnej moci, ktorý rozhodol o zaistení majetku. v trestnom konaní ním môže byť policajt, prokurátor alebo súd, v rámci daňového konania to bude správca dane, pri preukazovaní pôvodu majetku ním bude prokurátor a v prípade výkonu medzinárodných sankcií je to orgán, ktorému prináleží rozhodovať o zaistení majetku podľa zákona o vykonávaní medzinárodných sankcií.

Zákon v § 3 až 9 upravuje postup príslušných orgánov pri zisťovaní majetku, ktorý má byť zaistený, alebo bol zaistený, ako aj postup pri samotnom zaisťovaní majetku. Tento sa však bude aplikovať zo strany príslušných orgánov v rôznom rozsahu, a to v závislosti na type konania, v ktorom dochádza k zaisteniu majetku.

Procesný postup obsiahnutý v ustanoveniach § 7 – 9 sa líši v závislosti od toho, či ide o hnuteľné veci, cenné papiere, peňažné prostriedky alebo nehnuteľnosti. Tieto ustanovenia sa vzťahujú na príslušné orgány pri správe daní, preukazovaní pôvodu majetku a vykonávaní medzinárodných sankcií, pričom osobitné predpisy (napr. daňový poriadok), ktoré sa vzťahujú na postup týchto orgánov, nepoznajú takúto právnu úpravu. Na konanie orgánov činných v trestnom konaní a súdov sa tieto ustanovenia neaplikujú, pretože Trestný poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu a náležitý postup.

Za nedodržanie povinností v procese zisťovania a zaisťovania vecí môže príslušný orgán uložiť dotknutej osobe poriadkovú pokutu až do výšky 1 650 eur, v prípade opakovaného porušenia až do výšky 15 000 eur.

Podľa zákona budú zo zaistenia veci vylúčené tie veci, ktoré nemožno postihnúť exekúciou. Okrem zákonného vylúčenia vecí zo zaistenia sa umožňuje aj vylúčenie vecí zo zaistenia na návrh, a to buď dotknutej osoby alebo tretích osôb. Na účely zistenia majetku podliehajúcemu zaisteniu sa ustanovuje oprávnenie príslušného orgánu vypočuť dotknutú osobu. Rovnako sa týmto ustanovením zavádza povinnosť dotknutej osoby predložiť písomné vyhlásenie o jej majetku, a v prípade, že sa majetkové pomery dotknutej osoby výrazne zmenia, na základe výzvy príslušného orgánu aj povinnosť doplniť takéto vyhlásenie o majetku. Príslušný orgán je tiež oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť osobnú prehliadku dotknutej osoby, ak je dôvodné podozrenie, že dotknutá osoba má pri sebe hnuteľnú vec. Ak ide o nehnuteľnosti, na návrh príslušného orgánu je súd oprávnený na účely výkonu rozhodnutia o zaistení majetku nariadiť obhliadku nehnuteľnosti a jej príslušenstva. Skutočnosť, že bola nehnuteľnosť zaistená zapíše bezodkladne príslušný orgán štátnej správy na úseku katastra nehnuteľností na základe vykonateľného rozhodnutia poznámkou v katastri nehnuteľností. Tiež ju bezodkladne vymaže na základe rozhodnutia o zrušení zaistenia majetku alebo rozhodnutia o obmedzení zaistenia majetku.

Zároveň sa zriaďuje tzv. správca zaisteného majetku, ktorým bude novo vzniknutý Úrad pre správu zaisteného majetku. Správu zaisteného majetku vykonáva len úrad. Zákon ale pripúšťa, aby úrad zabezpečoval správu zaisteného majetku aj prostredníctvom externých subjektov. Ide o prípady, kedy osobitný typ majetku vyžaduje osobitný prístup k jeho správe, či už z dôvodu existencie osobitných zákonných pravidiel pre nakladanie s takýmto majetkom (napr. chránené živočíchy alebo rastliny, odpady, zbrane, strelivo, drogy a pod.) alebo z dôvodu, že ide o majetok, ktorého spravovanie vyžaduje osobitnú odbornú spôsobilosť (napr. správa cenných papierov alebo majetkovej účasti v právnickej osobe). Platí teda, že úrad nebude vždy a v každom jednotlivom prípade vykonávať správu zaisteného majetku, pretože podľa platného právneho stavu správu zaisteného majetku pri určitom type majetku vykonávajú iné orgány, napr. správu zaistených zbraní vykonáva Policajný zbor SR.

Po nadobudnutí plnej účinnosti zákona 1. augusta 2021 bude zákon v § 11 zakotvovať tiež rovinu zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone správy zaisteného majetku. Základná požiadavka pri správe zaisteného majetku je vyjadrená v odseku 1 predmetného ustanovenia, pričom sa požaduje také konanie úradu, pri ktorom nedôjde bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, prípadne dôjde k zvýšeniu jeho hodnoty očakávaným spôsobom. v zmysle odseku 3 zodpovedá úrad za škodu spôsobenú pri výkone správy zaisteného majetku. Nejde v tomto prípade o bezvýhradnú resp. objektívnu zodpovednosť, pretože v praxi môžu nastať také okolnosti, že hoci úrad vynaloží všetku odbornú starostlivosť, dôjde k znehodnoteniu zaisteného majetku, napr. dôjde k výraznému poklesu cien akcií burze. v § 13 zákona sa ďalej upravujú povinnosti úradu pri výkone správy zaisteného majetku. Berúc do úvahy zásadu vyjadrenú v § 11, teda povinnosť úradu konať spôsobom, ktorým nedôjde bezdôvodne k zníženiu hodnoty zaisteného majetku alebo k jeho zmenšeniu, sa ustanovujú povinnosti procesného charakteru, ktoré vyplývajú zo samotnej povahy veci správy cudzej veci, t. j. včas uplatňovať nároky inak prislúchajúce vlastníkovi veci.

O organizačnej stránke správy zaisteného majetku pojednáva § 12, podľa ktorého úrad začína vykonávať správu zaisteného majetku doručením vykonateľného rozhodnutia o zaistení. Výnimku z tejto právnej úpravy predstavuje zaistenie hnuteľnej veci, kedy úrad začne vykonávať správu zaistenej hnuteľnej veci až po reálnom prevzatí tejto veci, pričom zákon vyžaduje vyhotoviť zápisnicu o jej prevzatí.

Osobitný dôraz je v § 14 kladený na postup pri výkone správy zaisteného podielu, kedy zákon predpokladá, že správa podielu sa bude môcť vykonávať formou dohľadu nad činnosťou právnickej osoby, v rámci ktorej došlo k zaisteniu majetkovej účasti. Dohľad bude spočívať v tom, že činnosť právnickej osoby, ktorá presahuje rámec bežnej obchodnej činnosti za bežných trhových podmienok, bude podriadená súhlasu subjektu vykonávajúceho správu zaisteného podielu, t. j. buď tento súhlas s právnymi úkonmi bude dávať úrad, alebo ním poverený správca.

Zákon zakotvuje inštitút predaja zaisteného majetku, ktorý reflektuje zásadu, podľa ktorej bude možné zaistený majetok (okrem nehnuteľností, bytov a nebytových priestorov) speňažovať, t. j. zmeniť podobu majetku na peňažné prostriedky.

 

Súvisiace osobitné novelizované právne predpisy.

Okrem predchádzajúcej právnej úpravy sa zákonom novelizujú i ďalšie kódexy, a síce Trestný zákon, Trestný poriadok, Zákon o cenných papieroch, Zákon o obchodnom registri, Colný zákon či Daňový poriadok.

Novelizáciou Trestného zákona sa zavádza nový trestný čin zneužitia práva, trestný čin prijatia a poskytnutia nenáležitej výhody, upravuje sa trestný čin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, trestný čin legalizácie výnosu z trestnej činnosti a trestný čin nepriamej korupcie. Ďalej zákon zavádza nový druh ochranného opatrenia, zhabanie časti majetku.

V rámci novelizácie Trestného poriadku sa zákon zameriava na rozšírenie inštitútov slúžiacich na zaistenie majetku, ktorý je určený na páchanie trestných činov, alebo ktorý je výnosom z trestnej činnosti (zaistenie nehnuteľnosti, zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe, zaistenie inej majetkovej hodnoty, zaistenie náhradnej hodnoty, zaistenie hnuteľnej veci). Zároveň sa na účely trestného konania definuje vec dôležitá pre trestné konanie a rozlišujú sa účely zaistenia.

Dochádza tiež k novelizácii zákona o cenných papieroch a investičných službách, ktorou sa upravuje zabránenie zmarenia zaistenia zaknihovaných cenných papierov v prípadoch ich zmeny na listinnú podobu. Zmena zákona o obchodnom registri nadväzuje na nový zaisťovací inštitút v Trestnom poriadku, ktorým je zaistenie majetkovej účasti v právnickej osobe.

Novelizácia Colného zákona, Daňového poriadku a Zákona o presadzovaní práv duševného vlastníctva colnými orgánmi súvisí s právnou úpravou správy zaisteného majetku.

Pozrieť viac
0

Dňa 18.7.2019 sme podpisovali kontrakt s naším obchodným partnerom. Pri podpise kontraktu sme si v Obchodnom registri overili, že konateľ je oprávnený konať za spoločnosť. Spoločnosť má teraz nového konateľa a odmietla nám uhradiť v kontrakte dohodnuté platby. Nový konateľ tvrdí, že predchádzajúci konateľ bol odvolaný 17.7.2019, teda deň predtým ako podpísal kontrakt s nami a teda kontrakt je neplatný. Zo zápisu v Obchodnom registri vyplýva, že nový konateľ bol zapísaný až 6.12.2019. Je teda kontrakt, ktorý podpísal odvolaný konateľ platný?

S týmto istým obchodným partnerom máme podpísaný ešte jeden kontrakt. Ten však podpísal manažér konajúci na základe plnej moci zo dňa 12.5.2019, ktorú vystavil pôvodný konateľ v čase, keď ešte nebol z pozície konateľa odvolaný. Splnomocnený manažér však podpísal kontrakt až 21.12.2019, teda až potom, ako bola zaregistrovaná zmena konateľa v Obchodnom registri. Obávame sa, že aj pri tomto druhom kontrakte bude spoločnosť tvrdiť, že je neplatný, pretože ho podpísala osoba na základe splnomocnenia vystaveného odvolaným konateľom. Ja naša obava opodstatnená?

Odpoveď na prvú otázku je, že kontrakt môže spoločnosť zaväzovať napriek tomu, že ho podpísal konateľ, ktorý bol v čase podpisu už z pozície konateľa odvolaný valným zhromaždením. Vo vzťahu k Vašej spoločnosti nie je podstatné to, či bol konateľ odvolaný, ale to, či ste o odvolaní vedeli.

 

V zmysle §27 ods. 3 Obchodného zákonníka totiž platí, že údaje zapísané v Obchodnom registri sú účinné voči tretím osobám až odo dňa ich zverejnenia. Neplatí to len v takom prípade, ak by Váš obchodný partner preukázal, že ste o tom, že konateľ bol odvolaný, vedeli. Ide o tzv. pozitívnu zložku princípu materiálnej publicity, ktorá ochraňuje tretie osoby práve pred tým, aby ich nezaťažovala povinnosť overovať, či je skutočne zápis v Obchodnom registri ešte aktuálny a či náhodou nedošlo medzičasom k odvolaniu konateľa.

 

Ak teda Váš obchodný partner nepreukáže, že ste boli v čase podpisu kontraktu oboznámený s faktom, že podpisujúci konateľ už konateľom nie je, bude sa na kontrakt hľadieť tak, ako by ho podpísala osoba plne oprávnená konať za obchodného partnera. Chceme tiež poznamenať, že aj v prípade, ak by sa preukázalo, že ste vedeli o tom, že konateľ v čase podpisu kontraktu už bol z pozície odvolaný, nemusí to znamenať, že kontrakt je neplatný, resp. že podmienky takéhoto kontraktu spoločnosť nezaväzujú. Treba totiž prihliadať aj na to, či zákon vyžaduje, aby bol daný typ kontraktu uzatvorený v písomnej forme. Ak to zákon nevyžaduje a stačí ústna forma, čo je napríklad prípad bežnej zmluvy o poskytnutí služieb alebo o dodaní tovaru, potom je pre preukázanie platnosti kontraktu podstatné najmä to, či zo správania spoločnosti vyplynulo, že s obsahom kontraktu súhlasila. Napríklad, ak spoločnosť služby alebo tovar prevzala, alebo ak uhradila časť odplaty v zmysle  kontraktu, prípadne ak sa v následnej e-mailovej komunikácii na kontrakt odvolával nový konateľ. alebo pracovníci spoločnosti sa správali v zmysle kontraktu aj potom, ako tam už pôvodný konateľ nebol, môže to pomôcť preukázať, že vôľa spoločnosti riadiť sa kontraktom vyplynula z iných skutočností a chýbajúci podpis osoby oprávnenej konať za spoločnosť nie je rozhodujúci. Takýto oprávnenou osobou nepodpísaný kontrakt by potom slúžil na preukázanie obsahu ústne uzatvorenej dohody.

 

Odpoveď na druhú otázku je pre Vás tiež priaznivá. Samotným odvolaním konateľa, ktorý vystavil plnú moc, táto plná moc v žiadnom prípade nezaniká. Nový konateľ môže odvolať plnú moc vystavenú predchádzajúcim konateľom, ale určite nemôže dôjsť k zániku konať na základe plnej moci samotným faktom odvolania konateľa, ktorý ju vystavil. To, že pôvodný konateľ, ktorý plnú moc podpísal, už nie je konateľom, nemá na platnosť plnej moci žiaden vplyv.

 

Plnú moc vystavuje spoločnosť, konateľ za ňu alebo skôr jej menom koná. To, kto za spoločnosť koná, je síce dôležité, ale pri jednostrannom právnom úkone, ktorým plná moc je, platí rovnaký princíp ako pri dvojstranných alebo iných právnych úkonoch, resp. pri akomkoľvek inom konaní za spoločnosť. Ak by platilo, že odvolaním konateľa zanikajú plné moci, ktoré konajúc za spoločnosť podpísal, muselo by platiť aj to, že odvolaním konateľa strácajú platnosť aj iné právne úkony, ktoré konateľ konajúc za spoločnosť uskutočnil. To by predstavovalo obrovskú právnu neistotu a chýbala by tomu vnútorná logika. Ak spoločnosť raz prejavila určitú vôľu, nemôže tento prejav vôle zmeniť to, že došlo k zmene v jej vnútornom usporiadaní.

Pozrieť viac
0

V našej firme uvažujeme o úplnej digitalizácii všetkých dokumentov. Chceme v čo najväčšej miere eliminovať vytváranie a uchovávanie informácií v papierovej podobe. Už dávno prijímame objednávky a vystavujeme faktúry za naše služby len v elektronickej forme. Podobne sme si zvolili možnosť elektronickej komunikácie a fakturácie u všetkých našich dodávateľov. Prevádzkujeme úspešný e-shop, pri elektronizácii našej hlavnej činnosti sme nenarazili na žiaden právny, ani praktický problém. Vzhľadom na rozširovanie našich činností, plánujeme v blízkej dobe prijať cca 20 nových zamestnancov do trvalého pracovného pomeru a zhruba toľko isto zamestnať na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Chceli by sme vedieť, ako a či vôbec je možné digitalizovať proces uzatvárania pracovných zmlúv a dohôd o prácach mimo pracovného pomeru. Na trhu sú dostupné rôzne formy elektronických aplikácií, softvérov a spôsobov elektronického podpisovania dokumentov. Ak si chceme niektorý z nich vybrať, mal by spĺňať nejaké požiadavky?

Pracovná zmluva, ako aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru musia mať v zmysle Zákonníka práce písomnú formu. Ak nemá písomnú formu pracovná zmluva, nespôsobuje to jej neplatnosť, no pri absencii písomne uzatvorenej zmluvy môže Inšpektorát práce uložiť zamestnávateľovi pokutu a tiež zamestnávateľ nemusí byť schopný  v prípade potreby preukázať, na čom sa so zamestnancom v pracovnej zmluve dohodol (napr. skúšobná doba, doba určitá). To môže byť problematické napríklad pri skončení pracovného pomeru. Pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru Zákonník práce výslovne určuje, že  musia byť uzatvorené písomne, inak sú neplatné. Preto je v oboch prípadoch potrebné, aby došlo k dodržaniu písomnej formy. V nadväznosti na digitalizáciu procesov je potom podstatné určiť, či je ich písomná forma dodržaná, ak dôjde k podpisu elektronicky.

 

Z Občianskeho zákonníka vyplýva, že písomná forma je zachovaná aj vtedy, ak sa právny úkon urobí elektronickými prostriedkami umožňujúcimi zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Zároveň z Občianskeho zákonníka vyplýva, že tieto náležitosti sú splnené vždy, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami a podpísaný kvalifikovaným elektronickým podpisom. Nie každý zamestnanec však má elektronický občiansky preukaz vybavený kvalifikovaným certifikátom, ktorý je nevyhnutný na to, aby mohol použiť kvalifikovaný elektronický podpis. Nie každý zamestnanec je ochotný a schopný získať ďalšie potrebné náležitosti na použitie kvalifikovaného elektronického podpisu (najmä aplikácia pre eID a aplikácia pre elektronické podpisovanie).

 

Otázkou je, či na podpis pracovných zmlúv a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru je možné použiť aj iné druhy elektronických podpisov okrem kvalifikovaného elektronického podpisu. Tzv. nariadenie e-IDAS (Európske nariadenie 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách na vnútornom trhu) rozlišuje okrem kvalifikovaného elektronického podpisu ešte zdokonalený elektronický podpis (advanced e-signature). Tretiu kategóriu elektronických podpisov predstavujú všetky elektronické podpisy, ktoré nespĺňajú kritériá zdokonaleného alebo kvalifikovaného elektronického podpisu. Pre túto kategóriu sa zaužívalo označenie jednoduchý elektronický podpis (simple e-signature).

 

Podľa nášho názoru jednoduchý elektronický podpis pri pracovnoprávnych vzťahoch s najväčšou pravdepodobnosťou nestačí a nevieme ani s istotou povedať, či postačuje zdokonalený elektronický podpis. Zákonník práce a ani iné zákony to nijakým spôsobom neupravujú a zatiaľ nie je v tejto súvislosti známe ani žiadne rozhodnutie súdu, ktoré by na túto otázku dávalo jasnejšiu odpoveď.

 

Jednoduchý elektronický podpis, ktorý na trhu ponúkajú viaceré firmy, síce môže zachytiť obsah právneho úkonu (napr. dokument je nahratý na úložisko a je chránený proti zmenám) a môže aj určiť osobu, ktorá právny úkon urobila (napr. podpisujúca osoba je identifikovaná menom, priezviskom, e-mailom a ďalšími údajmi), ale pri použití jednoduchého elektronického podpisu však môže dôjsť k viacerým situáciám, kedy zamestnávateľ nemusí vedieť preukázať, že pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru skutočne podpísal zamestnanec, že  sa oboznámil s obsahom dokumentu a súhlasil s ním.

 

Myslíme si však, že ak by zamestnávateľ využil na podpísanie pracovnej zmluvy a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru niektorú z podpisovacích platforiem dostupných na trhu, ktorá ponúka zdokonalený elektronický podpis a v rámci neho takú formu autentifikácie podpisujúceho, ktorá sa čo najviac podobá vlastnoručnému podpisu (napr. tablet alebo iné zariadenie s prítlakovou vrstvou, na ktorý sa zamestnanec skutočne rukou „podpíše“), pričom podpis zamestnanca sa zároveň spojí s jeho údajmi a obsahom dokumentu, potom má zamestnávateľ  väčšiu istotu, že v prípade potreby preukáže, že pracovnú zmluvu alebo dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru skutočne podpísal zamestnanec a že sa oboznámil s ich obsahom. Či však bude takýto podpis postačovať kontrolným orgánom (najmä Inšpektorátom práce), nevieme zaručiť.  S určitosťou vieme potvrdiť len to, že postačujúci bude kvalifikovaný elektronický podpis. Teda podpis, pri realizácii ktorého musí mať zamestnanec minimálne občiansky preukaz s elektronickým čipom a s kvalifikovaným certifikátom nevyhnutným na uskutočnenie podpisu.

 

Ak nechcete zaťažovať zamestnancov povinnosťou zariadiť si elektronický občiansky preukaz a získať všetko softvérové a iné vybavenie na realizáciu kvalifikovaného elektronického podpisu a potom podpisovať pracovné zmluvy kvalifikovaným elektronickým podpisom aj Vy, môžete sa rozhodnúť byť progresívni aj za cenu určitej neistoty, či bude v prípade pracovných zmlúv a dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru postačovať nižšia forma elektronického podpisu.

 

V takom prípade Vám však odporúčame zvoliť také aplikácie, platformy či produkty, ktoré umožňujú použitie elektronického podpisu spĺňajúceho kritériá zdokonaleného elektronického podpisu podľa nariadenia e-IDAS. Týmito kritériami sú, že elektronický podpis i) je jedinečne spojený s podpisovateľom, ii) umožňuje určenie totožnosti podpisovateľa, iii) je vyhotovený pomocou údajov na vyhotovenie elektronického podpisu, ktoré môže podpisovateľ s vysokou mierou dôveryhodnosti používať pod svojou výlučnou kontrolou, a iv) je prepojený s údajmi, ktoré sa ním podpisujú, takým spôsobom, že každú dodatočnú zmenu údajov možno zistiť.

 

Treba tiež pamätať ešte na jednu povinnosť vyplývajúcu z §42 ods. 1 Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnávateľ povinný jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy vydať zamestnancovi. Hoci veríme, že písomné vyhotovenie v dnešnej dobe znamená aj vyhotovenie zachytené v elektronickej forme na trvanlivom médiu (čo znamená napr. odoslanie elektronicky podpísaného dokumentu vo formáte PDF zamestnancovi na jeho e-mailovú adresu), je to len náš názor a či to bude stačiť Inšpektorátom práce, nevieme zaručiť. Digitalizácia je však neúprosná vo všetkých aspektoch nášho života a predpokladáme, že v blízkej dobe dôjde buď k prijatiu jasnej úpravy v tejto oblasti, alebo aspoň k vyjadreniu kontrolných orgánov k tomu, čo považujú za prijateľné.

Pozrieť viac
0

S manželkou sme sa rozviedli v roku 2016. Počas manželstva sme si spolu kúpili byt. Kúpu bytu sme financovali hypotékou. Po rozvode sme bezpodielové spoluvlastníctvo manželov formálne nevysporiadali, okrem bytu sme nič podstatné nevlastnili. Bývalá manželka sa odsťahovala do iného mesta, ja som zostal bývať v spoločnom byte a naďalej som platil všetky náklady spojené s bytom. Aj hypotéku k spoločnému bytu som od začiatku financoval ja, splátky hypotéky odchádzali z môjho účtu, keďže ja som zarábal podstatne viac ako bývalá manželka. Teraz som dostal ponuku dlhodobej práce v zahraničí a byt chcem predať. Na liste vlastníctva k bytu však stále figurujeme ako vlastníci obidvaja, spolu s bývalou manželkou. Ako mám postupovať pri predaji bytu? Môžem byt predať bez súhlasu bývalej manželky? Môže si bývalá manželka nárokovať nejakú časť kúpnej ceny?

Ak ste bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) nevysporiadali dohodou, alebo ak ani jeden z Vás nepodal návrh na vysporiadanie BSM na súd do uplynutia troch rokov od právoplatnosti rozvodového rozsudku, stali ste sa spolu s bývalou manželkou podielovými spoluvlastníkmi k bytu. Momentálne teda každý z Vás vlastní jednu ideálnu polovicu bytu a to bez ohľadu na to, ako sa ktorý z Vás počas trvania manželstva pričinil o nadobudnutie bytu, alebo akou čiastkou svojho príjmu participoval na splátkach hypotéky.

 

Bez súhlasu Vašej bývalej manželky teda byt nepredáte. Súhlas v tomto prípade nie je úplne správny termín, Vaša bývalá manželka musí podpísať kúpno-predajnú zmluvu spolu s Vami. Prípadne, Vám môže udeliť plnú moc na predaj svojho spoluvlastníckeho podielu. Podpis na plnej moci musí byť overený a byt musí byť v plnej moci riadne špecifikovaný. Bez toho, aby Vaša manželka podpísala kúpno-predajnú zmluvu k bytu spolu s Vami (alebo Vám udelila plnú moc, na základe ktorej podpíšete zmluvu Vy za ňu), kataster nepovolí vklad vlastníctva bytu v prospech kupujúceho.

 

Ak Vaša bývalá manželka nebude s predajom bytu súhlasiť, potom musíte podať návrh na zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva na súd. Súd môže rozhodnúť o prikázaní bytu do vlastníctva jedného z Vás za adekvátnu náhradu vyplatenú druhému spoluvlastníkovi. Obvykle súd prikazuje byt tomu spoluvlastníkovi, ktorý v ňom žije. Pokiaľ však pred súdom potvrdíte, že ani jeden z Vás o byt nemá záujem, súd nariadi predaj bytu a rozhodne o rozdelení výťažku podľa spoluvlastníckych podielov.

 

Ak bude Vaša manželka s predajom bytu súhlasiť, potom je potrebné vyriešiť otázku, ako rozdeliť kúpnu cenu. Predpokladáme, že hypotéka k bytu ešte nie je splatená, a teda určitá časť kúpnej ceny za byt bude použitá na splatenie hypotéky. Inak by banka neuvoľnila záložné právo k bytu, ktoré zabezpečuje hypotéku a kupujúci by nemohol kúpu bytu financovať svojou hypotékou.

 

Predpokladáme tiež, že časť hypotéky ste už splatili a dá sa tiež predpokladať, že byt aktuálne predáte za vyššiu cenu, než za akú ste byt kúpili. Preto je vysoko pravdepodobné, že určitý zostatok kúpnej ceny po splatení hypotéky zostane. Hovoríme teda o rozdelení tej časti kúpnej ceny, ktorá zostane po splatení hypotéky.

 

V prvom rade je dôležitá Vaša dohoda s bývalou manželkou. Môže sa stať, že bývalá manželka uzná, že Váš príjem počas manželstva bol oveľa vyšší ako jej a od začiatku sa splátky hypotéky hradili z Vášho príjmu, nebude si nárokovať žiadnu časť kúpnej ceny.

 

Ak máte spoločné deti, prípadne manželka neuzná argument, že splátky hypotéky ste hradili z Vášho príjmu ako dôvod na to, aby jej nič z kúpnej ceny nepatrilo, budete musieť nájsť riešenie, s ktorým bude Vaša bývalá manželka súhlasiť.

 

V zásade platí, že zostatok kúpnej ceny po splatení hypotéky by sa mal rozdeliť rovným dielom, keďže ste podieloví spoluvlastníci a vaše podiely sú rovnaké. Vzhľadom na to, že ste však hypotéku splácali sám aj po zániku BSM, máte nárok požadovať, aby sa na splácaní hypotéky podieľala aj bývalá manželka v pomere zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu. Navyše máte voči bývalej manželke nárok aj na úhradu polovice fixných nákladov na byt, na ktorých sa mala po rozvode podieľať, hoci v byte od rozvodu nebývala (najmä príspevky do fondu prevádzky, údržby a opráv a súvisiace platby, ktoré sa hradia bez ohľadu na to, či sa byt užíva alebo nie).

 

Tieto nároky si voči bývalej manželke môžete uplatniť bez ohľadu na to, či byt predáte alebo nie. Ak sa ale na predaji bytu dohodnete, môžete pri rozdelení kúpnej ceny žiadať, aby Vám bývalá manželka zároveň uhradila pomernú časť splátok hypotéky a fixných nákladov na byt, ktoré ste uhrádzali po rozvode. Zároveň môžete započítať túto Vašu pohľadávku oproti časti jej pohľadávky na výplatu časti kúpnej ceny a v konečnom dôsledku vyplatiť bývalej manželke len časť jej podielu na kúpnej cene, ktorá zostane po splatení hypotéky zníženého o pomernú časť splátok hypotéky a fixných nákladov na byt uhrádzaných po rozvode.

 

Čo sa týka zohľadnenia toho, že ste hypotéku hradili Vy z Vášho príjmu aj pred rozvodom, ak ste nevysporiadali BSM dohodou, alebo ste nepodali návrh na vysporiadanie na súd do 3 rokov od rozvodu, máte teraz veľmi limitované možnosti na to, aby ste túto skutočnosť voči bývalej manželke uplatnili. Keďže ste v horšej vyjednávacej pozícii, lebo byt chcete predať Vy a nie Vaša bývalá manželka, dá sa očakávať, že tá bude s predajom súhlasiť len vtedy, ak sa vopred dohodnete na takom rozdelení kúpnej ceny, ktorý sa bude pozdávať spravodlivý jej.

 

Univerzálna rada v tejto súvislosti neexistuje a to, koľko z kúpnej ceny k bytu zostane Vám, bude primárne závisieť od Vašej dohody s bývalou manželkou. Argumenty, ktoré budete môcť použiť, sú skôr v morálnej, resp. vo vzťahovej rovine, ako v rovine právnej. Ak sa s bývalou manželkou nedohodnete, stále máte možnosť obrátiť sa na súd, aby on vysporiadal podielové spoluvlastníctvo k bytu. Súdne konanie však bude trvať určitý čas a súd už nebude prihliadať na to, ako sa ktorý z Vás o nadobudnutie bytu zaslúžil, či kto participoval na splátkach hypotéky vo väčšej miere. Súd bude vysporiadavať podielové spoluvlastníctvo a pri jeho vysporiadaní súd neberie do úvahy tie aspekty, ktoré zohľadňuje pri vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva.

 

Platí stará zásada, v zmysle ktorej právo patrí bdelým. Teda tým, ktorí sú pozorní, ostražití, opatrní a starostliví a aktívne sa zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv. Ak by ste boli vysporiadali BSM pred uplynutím 3 rokov od jeho zániku dohodou, alebo ak by ste boli podali návrh na súd, v ktorom by ste uplatnili, že ste sa o nadobudnutie bytu zaslúžili podstatne viac Vy, ako Vaša bývalá manželka, boli by ste teraz pravdepodobne v lepšej pozícii.

Pozrieť viac
0

Vlastníme spoluvlastnícky podiel k pozemku spolu s viacerými vlastníkmi. Jeden zo spoluvlastníkov predal svoj podiel bez toho, aby nás oslovil a ponúkol svoj spoluvlastnícky podiel na predaj nám. Myslíme si správne, že takto porušil naše spoluvlastnícke predkupné právo? Ako sa proti tomu môžeme brániť?

Ak spoluvlastník predal svoj podiel bez toho, aby ho ponúkol na odkúpenie Vám, nepostupoval správne. Ale len za predpokladu, že svoj spoluvlastnícky podiel nepredal blízkej osobe. Ak podiel predal blízkej osobe, neporušil tým zákonné predkupné právo, ktoré majú ostatní spoluvlastníci pozemku. Blízke osoby sú príbuzní v priamom rade (deti, vnuci, pravnuci, rodičia a prarodičia), súrodenci a manžel. Okrem toho je blízka osoba napríklad niekto, kto žije so spoluvlastníkom v spoločnej domácnosti alebo iná osoba, ku ktorej má spoluvlastník taký vzťah, že by ujmu, ktorú utrpí táto osoba, odôvodnene pociťoval ako svoju vlastnú ujmu.

 

Ak teda spoluvlastník nepredal svoj podiel blízkej osobe, mal ho pred predajom tretej osobe ponúknuť na odkúpenie Vám, respektíve všetkým ostatným spoluvlastníkom pozemku. Vaše predkupné právo platí len v rozsahu zodpovedajúcom Vášmu podielu na celom pozemku. Napríklad, ak veľkosť spoluvlastníckeho podielu predávajúceho spoluvlastníka bola jedna štvrtina a veľkosť Vášho spoluvlastníckeho podielu jedna šestina, Vaše predkupné právo platí len vo vzťahu k jednej šestine spoluvlastníckeho podielu, ktorý predával Váš spoluvlastník. Mohli by ste sa však dohodnúť s ostatnými spoluvlastníkmi na tom, že oni si svoje predkupné právo neuplatnia a Vy by ste mohli odkúpiť celý štvrtinový podiel, ktorý predával spoluvlastník.

 

Ak došlo k porušeniu Vášho predkupného práva, môžete sa proti tomu brániť a dovolávať sa tzv. relatívnej neplatnosti prevodu spoluvlastníckeho podielu. Váš úspech bude závisieť aj od toho, či nedošlo k premlčaniu. To znamená, že ak uplynuli viac ako 3 roky od uzatvorenia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu a Vy sa budete dovolávať relatívnej neplatnosti prevodu, druhá strana môže namietať, že Vaše právo je už premlčané. V takom prípade by ste úspešní neboli.

 

Pri dovolaní sa relatívnej neplatnosti prevodu odporúčame najskôr spoluvlastníka, ktorý porušil Vaše predkupné právo osloviť a pokúsiť sa s ním dohodnúť. Ak je prevod zatiaľ v štádiu katastrálneho konania, teda vklad vlastníctva v prospech nového spoluvlastníka nebol povolený, potom môžete podať námietku do katastrálneho konania. Kataster by mal na relatívnu neplatnosť prevodu prihliadať a vklad nepovoliť. Môžete tiež osloviť nového vlastníka a požiadať ho, aby Vám spoluvlastnícky podiel predal za rovnakých podmienok, za ktorých ho kúpil od Vášho pôvodného spoluvlastníka.

 

Ak nepochodíte týmto spôsobom, zostáva podať žalobu na súd. Žalobou sa môžete domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode, alebo sa môžete domáhať, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu. V takom prípade by mal súd vydať rozsudok, ktorým nahradí vôľu nadobúdateľa spoluvlastnícky podiel Vám predať. Kataster by mal potom na základe takéhoto rozsudku zapísať ako spoluvlastníka podielu Vás. Pozor však na to, že aj na súde sa úspešne domôžete len neplatnosti zmluvy alebo nahradenia prejavu vôle vo vzťahu k tej časti spoluvlastníckeho podielu, ku ktorej existovalo Vaše predkupné právo. Teda len v pomernom rozsahu zodpovedajúcom Vášmu podielu na celom pozemku.

 

Dôležité je tiež nezabudnúť na to, že Vaše predkupné právo zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu. Teda, ak on bude chcieť spoluvlastnícky podiel raz previesť, mal by Vám ho ponúknuť na odkúpenie.

Pozrieť viac
0

Zákon z 8. decembra 2020, ktorým sa dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zmena zákona osobitne reaguje na aktuálne požiadavky Európskej Komisie, podľa ktorých je potrebné pristúpiť k urýchlenej realizácii legislatívnych opatrení v súvislosti s úpravou pobytových práv štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

V súvislosti s tým bolo nevyhnutné pripraviť novú právnu úpravu týkajúcu sa pobytu občanov Spojeného kráľovstva a ich rodinných príslušníkov, ich práv a povinností na území Slovenskej republiky, dokladov o pobyte a ďalších skutočností, takým spôsobom, aby nedošlo k ich diskriminácii voči ich v súčasnosti garantovaným právam a povinnostiam.

Dohody o vystúpení Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z Európskej únie a Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu vyplýva pre členské štáty povinnosť rozhodnúť sa, či budú používať konštitutívny systém pobytu alebo deklaratórny systém pobytu. Slovenská republika sa rozhodla pre deklaratórny systém. To znamená, že občanom Spojeného kráľovstva a ich rodinným príslušníkom, ktorí si uplatnili právo na voľný pohyb pred 1. januárom 2021 a zaregistrovali si svoj pobyt na príslušnom oddelení cudzineckej polície, vyplýva právo na pobyt priamo zo zákona bez potreby ďalšieho rozhodovania. Platnosť pobytového preukazu občana EÚ a pobytového preukazu rodinného príslušníka občana EÚ, ktorý bol vydaný do 31. decembra 2020 sa končí dňom uplynutia platnosti v ňom uvedeným, najneskôr 30. júna 2021. Jedinou povinnosťou je teda požiadať do 30. júna 2021 o vydanie nového dokladu o pobyte.

Občania Spojeného kráľovstva, ktorí si síce uplatnili právo voľného pohybu, ale nepožiadali o registráciu pobytu, budú mať možnosť urobiť tak kedykoľvek v budúcnosti,  budú však musieť preukázať, že sú oprávnenou osobou podľa Dohody. (Oprávnené zdržiavanie sa v hostiteľskom štáte v súlade s právom Únie nepretržite počas piatich rokov, resp. počas obdobia uvedeného v článku 17 smernice 2004/38/ES upravujúceho výnimky z päťročného pobytu). Rodinní príslušníci, ktorí sa budú chcieť k občanom Spojeného kráľovstva pripojiť od 1. januára 2021, budú musieť preukázať, že ich vzťah k občanovi Spojeného kráľovstva existoval už pred skončením prechodného obdobia s výnimkou detí, pri ktorých sa nebude skúmať časový aspekt existencie vzťahu k občanovi Spojeného kráľovstva.

Stav legislatívneho konania: NZ postupuje do redakcie                                                                                                               Účinnosť: 1. januára 2021


Zákon z 10. decembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení  policajtov a vojakov

Predmetom novely zákona o sociálnom poistení je zavedenie nového druhu nemocenskej dávky „tehotenské“. Jej účelom je zabezpečenie príjmu na úhradu zvýšených výdavkov spojených s tehotenstvom podľa uváženia poistenkyne. S uvedeným zámerom súvisia aj zmeny v zákone o vysokých školách, v zákone o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a v zákone č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní. Novelami týchto právnych predpisov sa ustanovuje tehotenské štipendium, ktoré má byť za podmienok uvedených v zákone vyplácané tehotnej poistenkyni, tehotnej študentke vysokej školy, resp. plnoletej tehotnej žiačke strednej školy, ako aj zavedenie tehotenskej dávky v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.

Tehotenská dávka

Nárok na tehotenské vznikne od prvého dňa 27. týždňa pred predpokladaným lekárom určeným dňom pôrodu a zanikne dňom ukončenia tehotenstva (dňom kedy došlo k potratu alebo k umelému prerušeniu tehotenstva, resp. najneskôr dňom pôrodu). Poistenkyňa má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.

Nárok na tehotenské vzniká aj v období prerušenia nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok a nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby.

Výška tehotenského je na úrovni 15 % denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky (denný vymeriavací základ). Zároveň sa ustanovuje, aby výška tehotenského nebola nižšia ako 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu, čo bude v roku 2021 pri 30-dňovom mesiaci predstavovať sumu 215,50 eura. Minimálna výška platí rovnako bez ohľadu na skutočnosť, či nárok na tehotenské vznikol z jedného poistenia alebo z viacerých poistení. Ak nárok na tehotenské vznikne poistenkyni, ktorá je z dôvodu tehotenstva alebo materstva preradená na inú, horšie platenú prácu, určí sa suma tehotenského z vymeriavacích základov zistených za obdobie pred preradením.

Poskytovateľom zdravotnej starostlivosti sa ustanovuje sa povinnosť potvrdzovať očakávaný deň pôrodu a skončenie tehotenstva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou.

Nárok na tehotenskú dávku vznikne aj tehotným mamičkám, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti novely vo vyššom štádiu tehotenstva, ako vyžaduje zákon, ale k tomuto dňu spĺňajú všetky podmienky na vznik nároku na tehotenské. Ich nárok na základe žiadosti o tehotenské Sociálna poisťovňa posúdi a určí výšku tehotenského nie k prvému dňu 27. týždňa pred lekárom určeným predpokladaným dňom pôrodu, ale ku dňu účinnosti časti tohto zákona, t. j. k 1. aprílu 2021.

Tehotenská dávka pre vojačky a policajtky

Podmienky vzniku a zániku nároku na dávku sú podobné ako pri poistenkyni nevykonávajúcej policajtské alebo vojenské zamestnanie. Policajtka a profesionálna vojačka, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky zabezpečená (podľa zákona o sociálnom zabezpečení  policajtov a vojakov) alebo nemocensky poistená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení najmenej 270 dní, alebo v tejto dobe sa policajtke alebo profesionálnej vojačke poskytla rodičovská dovolenka.

Policajtke a profesionálnej vojačke vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva, rovnako ako o pri bežnej tehotenskej dávke. Výška tehotenského je stanovená pevne na 200 eur mesačne. Nárok na výplatu tehotenského vzniká od začiatku mesiaca, v ktorom začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom skončilo tehotenstvo.

Tehotenské sa poskytuje aj policajtke a profesionálnej vojačke, ktorej nemocenské zabezpečenie zaniklo počas tehotenstva, ak nárok na tehotenské vznikne najneskôr do ôsmich mesiacov po skončení služobného pomeru, a ak nemá nárok na tehotenské podľa časti Tehotenská dávka.

Tehotenské štipendium pre žiačky vysokých škôl

Tehotnej študentke sa rovnako ako pri tehotenskej dávke v období od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom priznáva tehotenské štipendium, pokiaľ nemá nárok na výplatu tehotenského. Za študentku sa na účely tehotenského štipendia považuje aj osoba, ktorej bolo štúdium prerušené z dôvodu tehotenstva. Výška tehotenského štipendia je stanovená na sumu 200 eur mesačne, vláda však môže ustanoviť nariadením inú výšku tehotenského štipendia.

Tehotenské štipendium sa priznáva na základe písomnej žiadosti študentky, ktorej prílohou je lekárske potvrdenie o tom, že začal 27. týždeň pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, a potvrdenie Sociálnej poisťovne o tom, že jej nevznikol nárok na výplatu tehotenského. Tehotenské štipendium sa priznáva od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť.

O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje rektor vysokej školy alebo ak to ustanoví štatút vysokej školy, rozhoduje dekan fakulty.

Ak podmienky na poskytnutie tehotenského štipendia boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca, v ktorom bola žiadosť doručená, tehotenské štipendium patrí za celý kalendárny mesiac. Tehotenské štipendium sa poskytuje aj za mesiace júl a august.

Vysoká škola poskytuje tehotenské štipendium v mesačnej výške najneskôr desiaty deň príslušného kalendárneho mesiaca na bankový účet vedený v Slovenskej republike, ktorého číslo uvedie študentka v žiadosti o priznanie tehotenského štipendia

Nárok na tehotenské štipendium zaniká

  • vznikom nároku na výplatu rodičovského príspevku po narodení dieťaťa na dieťa, na ktoré študentka poberá tehotenské štipendium,
  • vznikom nároku na výplatu tehotenského,
  • skončením tehotenstva alebo skončením štúdia.

Študentka oznámi vysokej škole tieto skutočnosti do desiatich pracovných dní odo dňa, kedy nastali.

Študentka, ktorej bolo za rovnaké obdobie poskytnuté tehotenské štipendium a vyplatené tehotenské, je povinná vrátiť vysokej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné obdobie.

Tehotenské štipendium pre žiačky stredných škôl

Podmienky získania štipendia sa v zásade nelíšia od podmienok stanovených pre vysoké školy. O priznaní tehotenského štipendia rozhoduje riaditeľ školy. Rozšírený je však okruh skutočností smerujúcich k zániku nároku na toto štipendium, ktorý je rozšírený o podmienečné vylúčenie zo školy. Žiačka oznámi strednej škole tieto skutočnosti do desiatich pracovných dní odo dňa, kedy nastali. Je rovnako povinná vrátiť strednej škole poskytnuté tehotenské štipendium za príslušné obdobie, v ktorom bolo poskytnuté tehotenské štipendium a zároveň vyplatené tehotenské.

Štádium legislatívneho procesu: NZ postupuje do redakcie                                                            Účinnosť: 1. apríla 2021, resp. 31. decembra 2020


Zákon zo 17. septembra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu

Hlavným cieľom zákona je transpozícia piatej európskej smernice proti praniu špinavých peňazí Európskeho parlamentu a Rady, AMLD5, účinnej od januára 2020, ktorá sleduje ochranu finančného systému a posilnenie mechanizmu zavedeného na predchádzanie legalizácii príjmu z trestnej činnosti a financovaniu terorizmu v rámci Európskej únie. Zákon v intenciách tejto smernice reviduje existujúce pravidlá zamerané na predchádzanie legalizácii a financovaniu terorizmu a jeho cieľom je vo všeobecnosti zlepšiť prístupnosť k registru konečných užívateľov výhod, prijať prísnejšie opatrenia na zníženie rizík legalizácie a financovania terorizmu spojených s anonymnými predplatenými nástrojmi, monitorovať neobvyklé obchodné operácie vykonávané prostredníctvom virtuálnej meny a sprecizovať postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi členských štátov potrebných pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie a financovania terorizmu.

S ohľadom na riziká, ktoré predstavujú virtuálne meny, medzi povinné osoby sa zaraďujú subjekty poskytujúce služby spojené s virtuálnymi menami, pričom podmienkou poskytovania uvedených služieb bude získanie živnostenského oprávnenia. Okruh povinných osôb novela zákona v tejto súvislosti rozširuje v § 5 ods. 1 konkrétne o

  • poskytovateľov služieb peňaženky virtuálnej meny a
  • služieb zmenárne virtuálnej meny.

Ani týmto však výpočet nových povinných subjektov nekončí. Na základe zavedenia nových platobných služieb, a to poskytovania platobnej iniciačnej služby podľa § 2 ods. 1 písm. g) zákona o platobných službách a služby informovania o platobnom účte podľa § 2 ods. 1 písm. h) zákona o platobných službách sa výslovne ustanovuje, že povinnou osobou je aj poskytovateľ uvedených služieb, a síce

  • platobná inštitúcia, poskytovateľ platobných služieb v obmedzenom rozsahu, poskytovateľ služieb informovania o platobnom účte, agent platobných služieb a inštitúcia elektronických peňazí.

Ustanovením §5 ods. 1 písm. h) dochádza k transpozícii uvádzanej smernice AMLD5, podľa ktorej okrem audítorov, externých účtovníkov a daňových poradcov, boli medzi povinné osoby zaradené aj ostatné osoby, ktoré sa zaväzujú poskytovať priamo alebo prostredníctvom iných prepojených osôb materiálnu pomoc, pomoc alebo poradenstvo v daňových záležitostiach ako hlavnú podnikateľskú alebo odbornú činnosť. Ustanovenie konkrétne hovorí o

  • audítoroch, účtovníkoch, daňových poradcoch a iných osobách, ktoré poskytujú poradenské služby vo veciach daní podľa osobitných predpisov,

napr. podľa zákona o živnostenskom podnikaní alebo advokácii.

Zmeny v okruhu povinných osôb uzatvárajú písmená i) a m) ustanovenia, ktorými sa transponujú články smernice, v zmysle ktorých by mala byť povinnou osobou i

  • právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená sprostredkovať predaj, prenájom a kúpu nehnuteľností, ak ide o prenájom nehnuteľností, len ak je hodnota mesačného nájomného najmenej 10 000 eur a tiež
  • právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať aukčnú sieň, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená obchodovať alebo sprostredkovať obchody s umeleckými dielami, zberateľskými predmetmi, starožitnosťami, kultúrnymi pamiatkami, kultúrnymi predmetmi, drahými kovmi alebo drahými kameňmi, právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená uvádzať na trh výrobky z drahých kovov alebo drahých kameňov, alebo právnická osoba alebo fyzická osoba oprávnená prevádzkovať záložňu, čo ale neplatí, ak je hodnota obchodu menej ako 10 000 eur, pričom nezáleží na tom, či je obchod vykonaný jednotlivo alebo ide o viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.

Z dôvodov právnej istoty sa dopĺňajú v ustanovení § 9 ods. l) až o) definície virtuálnej meny, poskytovateľa služieb peňaženky virtuálnej meny a poskytovateľa služieb zmenárne virtuálnej meny.

V zmysle revidovaných odporúčaní Finančného akčného výboru skupiny G7 sa rozširuje v § 6 ods. 2 okruh politicky exponovaných osôb o osoby s celoštátnym alebo regionálnym významom, na základe čoho sa medzi politicky exponované osoby budú zaraďovať napr. predstavitelia územnej samosprávy, resp. funkcionári prokuratúry. Konkrétne ide o

  • člena riadiaceho orgánu, dozorného orgánu alebo kontrolného orgánu štátneho podniku alebo obchodnej spoločnosti patriacej do vlastníctva štátu,
  • generálneho prokurátora, námestníka generálneho prokurátora, špeciálneho prokurátora, zástupcu špeciálneho prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora, okresného prokurátora alebo námestníka okresného prokurátora,
  • osobu v inej obdobnej funkcii s celoštátnym významom, alebo regionálnym významom alebo inej obdobnej funkcii vykonávanej v inštitúciách Európskej únie alebo v medzinárodných organizáciách a tiež
  • člena štatutárneho orgánu politickej strany alebo politického hnutia.

Pre zjednodušenie procesu identifikácie politicky exponovaných osôb sa tiež v súlade s uvedenou smernicou zavádza povinnosť vytvoriť a viesť oficiálny zoznam významných verejných funkcií v podmienkach Slovenskej republiky, ktorý je už verejne dostupný na webovej stránke finančnej spravodajskej jednotky (https://www.minv.sk/swift_data/source/policia/fsj_biro/zoznamy/ZoznamVVF.pdf).

Novelizáciou Zákona o registri právnických osôb sa spresňuje prístup do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci (tzv. register konečných užívateľov výhod), pričom údaje o konečnom užívateľovi výhod budú verejne prístupné v rozsahu mena a priezviska, dátumu narodenia, štátnej príslušnosti, adresy pobytu a údajov, ktoré zakladajú postavenie konečného užívateľa výhod. Takisto sa ustanovuje povinnosť povinných osôb a príslušných orgánov ohlasovať zdrojovým registrom všetky nezrovnalosti, ktoré zistia medzi informáciami o vlastníckych právach dostupných v tomto registri a informáciami o vlastníckych právach, ktoré budú mať k dispozícii.

Precizuje sa spôsob a postup finančnej spravodajskej jednotky pri výmene informácií s príslušnými orgánmi v rámci medzinárodnej spolupráce, upravuje sa situácia, kedy má povinná osoba pobočku na území tretieho štátu, ktorého právne predpisy nedovoľujú vykonávanie rovnocenných opatrení v súlade so smernicou proti praniu špinavých peňazí, explicitne sa zavádza povinnosť poskytovať výsledky národného hodnotenia rizík Európskej komisii, európskym orgánom dohľadu, resp. ostatným členským štátom a povinným osobám.

S cieľom obsahovo a systematicky previazať zákon o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a Notársky poriadok sa ustanovuje prelomenie mlčanlivosti notárov na účely predchádzania a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu aj v Notárskom poriadku.

Platné: 17.9.2020                                                                                                                                                  Účinné: 1.11.2020


 

Pozrieť viac
0

Naša rodinná firma vyrába drevené výrobky, ktoré majú špecifický motív a dizajn. Pri ich výrobe používame vlastné technické postupy, ktoré považujeme za náš know-how. Keďže sa dopyt po našich výrobkoch zvyšuje, rozširujeme produkciu a angažujeme nových spolupracovníkov. Uvedomujeme si riziko, že keď ich naučíme pracovať s drevom a oni získajú náš know-how, môžu sa osamostatniť, alebo poskytnúť naše postupy konkurenčnej firme. Môžeme zakotviť zákaz výkonu konkurenčnej činnosti a zákaz spolupráce s konkurenciou v zmluve o obchodnej spolupráci, ktorú s takýmito novými spolupracovníkmi uzatvoríme? Ako to máme správne urobiť?

Áno, zákaz výkonu vlastnej konkurenčnej činnosti a zákaz spolupráce so spoločnosťami podnikajúcimi v konkurenčnej oblasti môžete v zmluve o obchodnej spolupráci dohodnúť.

 

Je však potrebné, aby bola taká dohoda dostatočne určitá a aby spĺňala základné náležitosti tzv. „konkurenčnej doložky“. Tá sa síce používa primárne v zmluve o obchodnom zastúpení, ale podľa výkladu súdov je potrebné sa jej zákonných náležitostí pridržiavať aj v iných zmluvných typoch, vrátane zmluvy o spolupráci.

 

Konkurenčná doložka by preto mala byť dohodnutá písomne a mala by vymedzovať konkrétnu konkurenčnú činnosť, ktorá sa zakazuje. Vo vašom prípade by to mohol byť výkon akejkoľvek podnikateľskej alebo zamestnaneckej činnosti v oblasti výroby drevených výrobkov, ktoré bližšie druhovo určíte (napríklad, drevených hračiek pre deti, prípadne špecifikovať akých konkrétnych hračiek).

 

Ďalej by mala vymedzovať územie, na ktorom nesmie spolupracovník konkurenčnú činnosť vykonávať, napríklad územie Slovenskej republiky a Českej republiky alebo územie všetkých štátov Európskeho hospodárskeho priestoru.

 

Okrem toho, by konkurenčná doložka mala obsahovať okruh zákazníkov, ktorých sa zákaz týka. Keďže konkurenčná doložka sa v zmysle Obchodného zákonníka vzťahuje na obchodné zastúpenie (napríklad distribúciu určitého produktu určitému okruhu potenciálnych zákazníkov), bude potrebné zvážiť, čo je v prípade zmluvy o spolupráci pri výrobe drevených výrobkoch obdobou okruhu zákazníkov.

 

Okruh zákazníkov bude vo vašom prípade pravdepodobne úzko súvisieť s druhom výrobkov, na ktoré sa zákaz konkurenčnej činnosti zakazuje. Ak teda pôjde o drevené hračky, môže byť okruh zákazníkov určený jednak ako producenti hračiek, pretože ak bude Váš spolupracovník neskôr obdobne ako s vami spolupracovať s inou firmou, bude jeho primárnym zákazníkom práve firma, ktorá hračky vyrába. Jeho zákazníkmi môžu ale byť aj distribútori a predajcovia hračiek, pretože spolupracovník môže dodávať hračky priamo sieti predajcov.

 

Dôležité bude vymedzenie doby, na ktorú chcete konkurenčnú činnosť spolupracovníka obmedziť. Podľa úpravy v Obchodnom zákonníku by to nemalo byť viac ako 2 roky, potom, ako spolupracovník ukončil zmluvu o spolupráci s vašou firmou. Doba by však vždy mala byť primeraná, takže ak vzťah spolupracovníka s vami trval len rok a zmluva by ho obmedzovala na výkon konkurenčnej činnosti počas ďalších dvoch rokov, mohol by to súd vyhodnotiť ako neprimeraný zákaz.

 

Z rozhodnutí súdov tiež vyplýva, že zákaz výkonu konkurencie by mal byť kompenzovaný určitým protiplnením, inak by sa také obmedzenie mohlo považovať za neprimerané. Aké protiplnenie je primerané nie je jednoznačné. Mohlo by to byť určité jednorazové odstupné vypočítané v zmluve dohodnutým spôsobom.

 

Záväzok spolupracovníka dodržať obmedzenia vyplývajúce z konkurenčnej doložky môžete v zmluve zabezpečiť zmluvnou pokutou. Tá by mala byť tiež vymedzená jednoznačne a mala by byť primeraná. Primeranosť pokuty treba posúdiť individuálne, napr. v závislosti od príjmu spolupracovníka počas spolupráce s vašou firmou alebo v závislosti od následkov, ktoré vám môže porušenie zákazu konkurencie spôsobiť.

 

Nezabudnite tiež na ďalšie možné prostriedky, ktorými sa môžete proti použitiu Vašich technologických postupov alebo dizajnu konkurenciou brániť. Tými sú napríklad registrácia úžitkového vzoru alebo ochrannej známky. Náklady na registráciu sú síce vyššie ako náklady na zakotvenie konkurenčnej doložky do zmluvy o spolupráci, ale podľa nášho názoru zabezpečujú lepšiu ochranu ako konkurenčná doložka.

Pozrieť viac
0