Blog

Zákon o centrálnom registri účtov

Zákonom sa zriaďuje ministerstvom financií vedený centrálny register účtov, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, orgán pre vyhľadávanie majetku a pod.), ktorých okruh vychádza z Informačnej smernice, včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok.

Z uvedeného registra sa budú poskytovať oprávneným orgánom údaje v elektronickej podobe na základe zadania jedinečného identifikátora používateľa patriaceho konkrétnej fyzickej osobe a označenia konania, v rámci ktorého sa majú poskytnúť údaje z centrálneho registra účtov.

Ide o informácie v rozsahu

  • identifikácie finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo bezpečnostnú schránku,
  • dátumu založenia účtu alebo začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,
  • čísla účtu a čísla účtu IBAN,
  • identifikačných údajov klienta a konečného užívateľa výhod,
  • dátumu vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte a
  • dátumu zrušenia účtu alebo ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.

 

Pozrieť viac
0

Vytvoril som vlastný program, na základe ktorého učím deti španielčinu. Súčasťou programu sú učebné pomôcky a materiály. Podľa programu učím predovšetkým ja sám, ale záujemcom ho sprístupňujem aj prostredníctvom svojej internetovej stránky za poplatok. Program propagujem pod vlastným logom, ktorého súčasťou sú špecifické kreslené postavičky. Postavičky sú aj v učebných pomôckach a materiáloch. O program je záujem, a tak by som ho rád ochránil. Ak si nechám zaregistrovať ochrannú známku, bude sa ochrana vzťahovať nielen na logo a na názov programu, ale aj na učebné pomôcky a postavičky a špecifický učebný postup, ktorý je súčasťou programu? Program chcem chrániť nielen na Slovensku, ale minimálne v Európe a prípadne aj celosvetovo.

 

Otázka je širšia, pretože súvisí s viacerými spôsobmi ochrany duševného vlastníctva. Začneme otázkou, čo možno chrániť ochrannou známkou.

 

Ochranná známka chráni tovary alebo služby prostredníctvom označenia. Ochrannú známku môžu tvoriť slová, kresby, písmená, číslice a dokonca aj zvuky. Podstatné je, aby označenie chránené ochrannou známkou bolo spôsobilé odlíšiť určité tovary alebo služby od iných. Dôležité je tiež to, aby sa takéto označenie dalo zachytiť a vyjadriť spôsobom umožňujúcim presne určiť, čo je chránené a aby takéto označenie nebolo všeobecné.  Ochranná známka chráni označenie obsahu, ale nie obsah samotný. Inými slovami, špecifické logo učebného programu zaregistrované ako ochranná známka chráni označenie programu, ale nechráni učebný postup v programe sa nachádzajúci. Ochranná známka, ak si ju necháte v súvislosti s programom zaregistrovať, bude teda chrániť logo a názov programu a prípadne logo učebných pomôcok. Ochranná známka však nebude chrániť obsah programu, ani samotné kreslené postavičky, ktoré v programe používate.

 

Ochranné známky registrujú úrady s pôsobnosťou podľa teritória, na ktorom má byť ochrana zaručená. Slovenské ochranné známky registruje Úrad priemyselného vlastníctva SR. Európske ochranné známky sú registrované Úradom Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO). Medzinárodné ochranné známky registruje Medzinárodný úrad Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) pre jednotlivé štáty, v ktorých má platiť ochrana. Ochranné známky sa registrujú pre jednotlivé triedy tovarov a služieb. Napríklad, pri ochrannej známke týkajúcej sa učebného programu to môže byť trieda vzdelávanie, poskytovanie kurzov, výuky a inštrukcií a v súvislosti s učebnými pomôckami pre deti to môže byť aj trieda hračky a hry, prípadne trieda tlačené materiály.

 

Postup registrácie, náklady a aj doba realizácie registrácie sa líši podľa toho, pre aké teritórium sa rozhodnete ochrannú známku zaregistrovať. Poplatky závisia aj od počtu tried, v ktorých sa ochranná známka registruje. Napríklad, základný poplatok pre registráciu európskej ochrannej známky, ak sa registrácia uskutočňuje elektronicky, je 850 Eur, pri registrácii vo viacerých triedach sa poplatok zvyšuje. Pri vyššie vymenovaných triedach by bol poplatok za elektronickú registráciu európskej ochrannej známky 1050 Eur. Doba trvania procesu registrácie európskej ochrannej známky je od 2 do 6 mesiacov. Ochrana, ktorú získate registráciou ochrannej známky trvá 10 rokov, potom sa dá doba ochrany predlžovať.

 

Ochrannú známku si pravdepodobne zvládnete zaregistrovať aj sám, podľa postupov registračných úradov uverejnených na ich stránkach a pred registráciou si viete aj samostatne overiť, či rovnaká alebo podobná známka bola už zaregistrovaná. Ak tomu však nechcete venovať čas a energiu, určite ľahko nájdete odborníkov, ktorí sa tomu venujú. Môžu to byť patentoví zástupcovia, advokáti alebo iné špecializované agentúry.

 

Čo sa týka samotného obsahu učebného programu, ten je predmetom ochrany prostredníctvom autorského práva. Teda, ak je učebný program, ktorý ste vytvorili výsledkom svojej vlastnej tvorivej duševnej činnosti, je chránený ako autorské dielo. Autorské právo existuje bez toho, aby ste ho registrovali. Dôležité je však vedieť preukázať, že ste autorom diela a pre prípadný spor s iným autorom podobného diela môže byť dôležité vedieť preukázať, kedy dielo vzniklo. Napríklad, ak by ste učebný program vydali knižne, je zrejmý dátum vydania, čo je dobrý dôkaz o čase vzniku diela. Podobne je to aj s kreslenými postavičkami, ktoré sú súčasťou pomôcok, tiež predstavujú dielo autora, ktorý postavičky nakreslil.

 

Autorské právo má osobnostný a majetkový rozmer. Osobnostný rozmer zaručuje autorovi predovšetkým právo na označovanie diela svojím menom, na rozhodovanie o zverejnení a šírení diela, ako aj právo na ochranu pred zmenou alebo zásahom do diela. Majetkový rozmer autorského práva zahŕňa najmä právo udeliť súhlas a prípadne požadovať odmenu za vyhotovenie rozmnoženiny diela, za verejné rozširovanie diela, alebo za spracovanie prekladu alebo adaptácie diela.

 

V prípade, ak niekto prejaví záujem o Váš program a Vy budete mať v úmysle umožniť využitie svojho učebného programu, je vhodné uzatvoriť zmluvu, ktorá podrobnejšie vymedzí Vaše práva a určí povinnosti druhej strany v tejto súvislosti. Pre prípravu a negociáciu takejto licenčnej zmluvy je vhodné angažovať právnika.

Pozrieť viac
0

Novela zákona o verejnom obstarávaní

Cieľom novely je odstránenie národného goldplatingu a zosúladenie národnej úpravy s európskou v oblasti služieb zameraných na výskum a vývoj. Novelizácia približuje národnú právnu úpravu obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja dotovanými subjektami so smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení. Neaplikovanie zákona sa týka subjektov, ktoré obstarávajú výskumné a vývojové služby okrem tých, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi a tento ich využíva pri plnení vlastných úloh, pričom odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.

 

Pozrieť viac
0

Prečítala som si Váš minulotýždňový príspevok k možnostiam postupu, ak má podľa môjho názoru produkt kúpený online nedostatočnú kvalitu. Stalo sa mi niečo podobné. Kúpila som si produkt v e-shope, vyskúšala som ho a nefungoval správne. Vôbec mi nenapadlo, aby som v takom prípade produkt vrátila v 14-dňovej lehote. Automaticky som zareagovala tak, že produkt má vadu, tak je potrebné ho reklamovať. To som aj urobila a po 30 dňoch som od predajcu dostala odpoveď, že produkt vadný nie je. Keď som si prečítala Váš príspevok, uvedomila som si dve veci. Prvá je, že som asi mala produkt rovno vrátiť a nie ho reklamovať. A druhá vec je, že nemala by sa v prípade, ak v 14-dňovej lehote produkt reklamujem, 14-dňová lehota na vrátenie produktu prerušiť a potom pokračovať po vyriešení reklamácie?

Na otázku, či je lepšie pri kúpe online produktu, ktorý sa javí ako vadný, tento produkt v 14-dňovej lehote bez udania dôvodu vrátiť alebo ho reklamovať, je z právneho hľadiska jednoznačná odpoveď.

 

Určite je lepšie produkt vrátiť a využiť možnosť odstúpenia od zmluvy uzatvorenej online bez udania dôvodu. Ak dostatočne skoro zistíte, že tovar, ktorý ste si kúpili, má chybu, alebo nie je v poriadku, potom využite túto možnosť a tovar vráťte.

 

Z praktického hľadiska môže nastať situácia, kedy produkt, aj keď vadný, vrátiť v 14-dňovej lehote nechcete. Napríklad ste na produkt dlho čakali a momentálne ho urgentne potrebujete, pričom vada nebráni jeho užívaniu. Alebo taký tovar už nie je dostupný. Potom je naozaj na mieste Vaša otázka, či v prípade reklamovania online kúpeného produktu v 14-dňovej lehote na odstúpenie od zmluvy, dôjde k prerušeniu tejto lehoty.

 

Odpoveď na túto otázku je, že k prerušeniu lehoty na odstúpenie od zmluvy nedochádza. 14-dňová lehota na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej online je špeciálna lehota, ktorú upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa pri zmluvách uzatvorených online. Tento zákon a ani žiaden iný zákon nestanovuje, že pri reklamácii dochádza k prerušeniu plynutia 14-dňovej lehoty na odstúpenie od zmluvy uzatvorenej online. V tomto prípade platí, že ak zákon takúto možnosť neupravuje, nie je daná.

 

V zásade si ale myslíme, že to, že zákonodarca nezakotvil prerušenie plynutia 14-dňovej lehoty v prípade reklamácie tovaru v tejto lehote, je  správne. Jednak preto, že ak sa zákazník rozhodol v tejto lehote tovar nevrátiť, ale reklamovať, svoju voľbu už uskutočnil. A tiež preto, že ak by bolo prerušenie lehoty v zákone upravené, neprimerane by to zaťažilo predajcov. Museli by sledovať plynutie prerušenej lehoty a tiež by mohlo dochádzať aj k špekulatívnym reklamáciám s cieľom predĺžiť si lehotu na odstúpenie od zmluvy.

 

V súvislosti s reklamáciou produktu, ktorý si kúpil spotrebiteľ (fyzická osoba pre osobnú spotrebu a nie na podnikateľské účely), je užitočná informácia, ktorá nie je až taká notoricky známa, ako právo na odstúpenie od online uzatvorenej zmluvy v 14-dňovej lehote.

 

Ak spotrebiteľ reklamuje výrobok počas prvých 12 mesiacov od kúpy, môže predávajúci reklamáciu vybaviť tak, že ju zamietne len na základe odborného posúdenia. Kópiu odborného posúdenia odôvodňujúceho zamietnutie reklamácie je predávajúci povinný poskytnúť zákazníkovi najneskôr do 14-dní odo dňa vybavenia reklamácie.

 

Vo Vašom prípade Vám mal predajca najneskôr do 14 dní od zamietnutia Vašej reklamácie doručiť kópiu odborného posúdenia. Zákon o ochrane spotrebiteľa, z ktorého povinnosť doručiť odborné posúdenie vyplýva, nestanovuje špecifické práva spotrebiteľa pre prípad, ak si predajca túto povinnosť nesplnil. Domnievame sa však, že v takom prípade môžete požiadať o odborné posúdenie znalca sama a náklady na posúdenie môžete potom uplatňovať voči predajcovi.

 

Na záver ešte konštatovanie, že počas vykonávania odborného posúdenia neplynie záručná doba.

Pozrieť viac
0

Kúpil som si herný notebook v e-shope na základe parametrov a vlastností opísaných predajcom na webovej stránke. Po doručení notebooku som zistil, že zvuk a obraz notebooku nezodpovedajú kvalite, ktorú som očakával a ktorú by mal mať. Notebook som reklamoval. Výsledkom reklamácie bol záver predajcu, že notebook nemá vady a nie je dôvod na opravu, ani na výmenu zariadenia. Predajca tvrdí, že ním deklarovaná kvalita notebooku je zachovaná a zodpovedá bežnej kvalite. S výsledkom reklamácie nie som spokojný. Cena notebooku zodpovedala vyššej kvalite, ale podľa mňa nemá notebook ani bežnú kvalitu. Aké mám teraz možnosti? Môžem notebook vrátiť a trvať na tom, aby mi predajca vrátil peniaze?

Podľa zákona, ktorý upravuje ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatvorených online, máte právo odstúpiť od takejto zmluvy bez udania dôvodu do uplynutia 14 dní od doručenia tovaru. Toto právo je v zákone zakotvené preto, lebo v predajni by ste mali možnosť notebook vyskúšať a na základe toho sa rozhodnúť, či si ho kúpite alebo nie. Ak 14 dní od doručenia notebooku uplynulo a Vy ste ho nevyskúšali, alebo ste horšiu kvalitu zvuku a obrazu v tejto lehote nezistili, potom je Vaša možnosť notebook vrátiť a žiadať vrátenie zaplatenej kúpnej ceny veľmi limitovaná.

 

Ak Vás náhodou predajca neinformoval o práve odstúpiť od zmluvy a nedal Vám k dispozícii formulár na odstúpenie od zmluvy, potom môžete odstúpiť od online uzatvorenej zmluvy až do uplynutia 12 mesiacov a 14 dní od doručenia tovaru. Prípadne, ak Vás predajca informoval o práve odstúpiť neskôr, začne 14-dňová lehota na odstúpenie od zmluvy plynúť odo dňa, kedy Vás o tomto práve informoval. V praxi však drvivá väčšina e-shopov o tejto povinnosti vie a posielanie informácií a formulárov na odstúpenie od zmluvy je štandardnou súčasťou komunikácie so zákazníkom.

 

Ak odstúpenie od zmluvy uzatvorenej online bez udania dôvodu už u Vás neprichádza do úvahy, treba sa vysporiadať s otázkou bežnej kvality. Podľa zákona o ochrane spotrebiteľa má každý spotrebiteľ právo na výrobky v bežnej kvalite a každý predajca je povinný predávať výrobky v bežnej kvalite. Ak kvalita nie je predpísaná (t.j. konkrétne vlastnosti produktu nevyplývajú z určitých predpisov), môže predávajúci predávať výrobky v nižšej ako bežnej kvalite, len ak spotrebiteľa upozorní na všetky rozdiely. Zákon obsahuje aj definíciu toho, čo je to bežná kvalita. Je to taká kvalita, ktorá zabezpečuje zachovanie všetkých podstatných vlastností výrobku, ktoré podmieňujú jeho bezprostredné používanie a spĺňajú predpokladané očakávania spotrebiteľa.

 

Otázka je, či boli Vaše očakávania primerané a či bola naozaj kvalita zvuku a obrazu notebooku nižšia, ako by mala byť, resp. či by mal porovnateľné očakávania ako Vy každý spotrebiteľ. Posúdiť bežnú kvalitu zvuku a obrazu notebooku je problematické, keďže ide o také parametre, v prípade ktorých sa očakávania spotrebiteľov môžu značne líšiť. To, čo jeden spotrebiteľ pri tom istom notebooku považuje za postačujúce, môže sa inému javiť ako nekvalitné.

 

Myslíme si preto, že riešenie Vášho problému netreba hľadať v tom, či notebook spĺňa bežnú kvalitu v zmysle Vašich očakávaní, ale v tom, či notebook skutočne nemá vadu, ktorá sa prejavuje zníženou kvalitou obrazu a zvuku. V takom prípade je potrebné sa vysporiadať s tým, či notebook má vadu a ak áno, či je táto takej povahy a rozsahu, že Vás bude oprávňovať odstúpiť od zmluvy.

 

Ak by bol notebook vadný, t.j. kvalita obrazu a zvuku by bola objektívne nevyhovujúca a robila by notebook nepoužiteľným na účel, na ktorý je určený, máte právo notebook vrátiť a požadovať naspäť uhradenú kúpnu cenu, teda máte právo odstúpiť od zmluvy. Ak však znížená kvalita obrazu a zvuku nespôsobuje, že notebook je nepoužiteľný na účel, na ktorý je určený, potom by ste mali len právo na primeranú zľavu z ceny. Zľava by mala zodpovedať povahe a rozsahu vady.

 

Obávame sa, že kvalita zvuku a obrazu sa nedá len tak jednoducho zmerať. Myslíme si tiež, že aby bol notebook nepoužiteľný, musela by byť kvalita zvuku a obrazu naozaj veľmi slabá, i keď pri herných notebookoch by o tom bolo možné diskutovať, keďže nároky na kvalitu a zvuk sú omnoho vyššie ako pri notebookoch bežných. Napriek tomu sa dá predpokladať, že vo Vašom prípade nebude ľahké, domôcť sa práva na odstúpenie od zmluvy.

 

Dôležité je povedať, že to, či má notebook naozaj vady, teda či má predajcom deklarované alebo obvyklé vlastnosti, nemôže s konečnou platnosťou posúdiť nikto iný ako súd. Ak ste presvedčený, že kvalita je naozaj slabá a chcete sa domôcť vrátenia kúpnej ceny alebo aspoň zľavy, nebude tu iného riešenia, ako požiadať najskôr o posúdenie kvality odborníka, najlepšie súdneho znalca a nechať si potvrdiť, že notebook má vady, ktoré spôsobujú zníženú kvalitu obrazu a zvuku oproti kvalite deklarovanej výrobcom. Je možné, že taký odborník potvrdí aj to, že je to taká slabá kvalita, ktorá robí notebook na herné účely nepoužiteľný.

Pozrieť viac
0

Novela Trestného poriadku

Ministerstvo spravodlivosti SR predkladá na rokovanie návrh zákona, ktorým sa menia podmienky a lehoty trvania väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (tzv. kolúzna väzba) a výslovne sa v zákone ustanovuje vyšší štandard náležitostí pre návrh na vzatie obvineného do väzby a rozhodnutia súdu o väzbe.

Kľúčovú zmenu predstavuje zavedenie päťmesačnej lehoty kolúznej väzby. Súčasne sa ustanovujú aj výnimky z tohoto pravidla napr. v prípadoch, ak bolo zistené, že obvinený osobne alebo prostredníctvom iných osôb pôsobil na svedkov, spoluobvinených alebo znalcov, alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie obvineného, alebo ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin spáchaný organizovanou, zločineckou, alebo teroristickou skupinou, či ďalšie výnimky.

Ďalšou zmenou je zavedenie obligatórneho súdneho preskúmavania možnosti nahradiť väzbu inštitútmi náhrady väzby. Explicitne sa stanovujú náležitosti návrhu na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenia rozhodnutia súdu o väzbe. V prípade kolúznej väzby musí návrh na vzatie obvineného do väzby a odôvodnenie rozhodnutia súdu o väzbe obsahovať aj uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré zakladajú dôvodnú obavu z kolúzneho správania obvineného, alebo z ktorých je zrejmé, že tak obvinený už konal.

Štádium legislatívneho procesu: Medzirezortné pripomienkovanie                                      Navrhovaná účinnosť: 1. augusta 2021


Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Navrhovaná právna úprava zavádza povinnosť súdu prihliadať na  postavenie žalovaného ako spotrebiteľa pri vecnom odôvodnení odporu, ak si veriteľ uplatňuje nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Prináša tiež povinnosť súdu posudzovať miernejšie vecné odôvodnenie odporu podaného spotrebiteľom pri zvažovaní možnosti odmietnuť odpor.

Rovnako sa má novelou zaistiť posúdenie a právny názor sudcu vo veciach, v ktorých sa predpokladá posúdenie spotrebiteľskej zmluvy, resp. dokumentov súvisiacich s takouto zmluvou s ohľadom na možnú existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré ešte neboli posudzované v už právoplatne skončenom konaní.

dôvodovej správy:

Platná a účinná právna úprava v zákone o upomínacom konaní Civilnom sporovom poriadku obsahuje povinnosť vecne odôvodniť odpor proti platobnému rozkazu. Ak žalovaný uplatnený nárok spochybňuje, musí sa podľa súčasnej právnej úpravy brániť podaním odporu s vecným odôvodnením. Vecné odôvodnenie odporu spočíva predovšetkým v uvedení argumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú žalobcom uplatnený nárok, v pripojení listín, na ktoré sa odvoláva a  označení dôkazov, ktorými sa majú preukázať tvrdenia žalovaného. Pokiaľ odpor nie je vecne odôvodnený, súd v súvislosti s absenciou vecného odôvodnenia nevyzýva žalovaného na doplnenie, resp. opravu odporu. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu môže spôsobovať pre spotrebiteľov ťažkosti (napríklad potreba v relatívne krátkom čase vyhľadať právnu pomoc).

Štádium legislatívneho procesu: NZ postupuje do redakcie                                     Účinnosť: 1. júl 2021

Pozrieť viac
0

Na Vašej stránke som našiel usmernenie k získaniu občianstva pre dieťa narodené v cudzine. Vo Vašom príspevku sa hovorí o dieťati narodenom v USA. Predpokladám,  že postup je rovnaký všade. Som občan SR a moja žena je občiankou Ruskej federácie. V Rusku sa nám narodil v októbri syn. V apríli som sa bol na konzulárnom oddelení SR v Moskve spýtať na potrebné dokumenty pre zápis do matriky. Informovali ma, že som premeškal lehotu 90 dní určenú na vybavenie občianstva pre dieťa. A teraz môj syn už nemôže nadobudnúť občianstvo  „po krvi“, ale musí žiť na Slovensku 5 rokov a splniť ďalšie podmienky ako ktokoľvek iný. Nerozumiem tomu, my chceme pre syna dvojité občianstvo Slovenskej republiky aj Ruskej federácie a ak platí to, čo ste uviedli vo Vašom príspevku o slovenskom občianstve pre dieťa narodené v USA, neprichádza do úvahy žiadna lehota. Platí pre Ruskú federáciu niečo iné ako pre USA?

Je to skutočne tak, ako tvrdí konzulárny úrad v Moskve. Vo všeobecnosti platí to, čo sme uviedli v príspevku o slovenskom občianstve pre dieťa narodené v USA. Sú však dve výnimky, ktoré vzniku dvojitého občianstva u dieťaťa bránia. Obe vyplývajú zo starších medzinárodných zmlúv uzatvorených medzi ČSSR a ZSSR (1980) a ČSSR a Maďarskou ľudovou republikou (1960).

 

Tá prvá výnimka, ktorá sa týka Vášho prípadu, sa aktuálne uplatňuje len vo vzťahu k Ruskej federácii (teda nie vo vzťahu k ostatným sovietskym republikám). Výnimka je upravená takto: Ak chce občan Ruskej federácie požiadať o udelenie občianstva SR, musí preukázať vzdanie sa ruského občianstva a pri narodení dieťaťa štátnemu občanovi Ruskej federácie a štátnemu občanovi SR majú rodičia možnosť vykonať voľbu štátneho občianstva dieťaťa do troch mesiacov od jeho narodenia.

 

Ak sa Váš syn narodil v Rusku, a Vy ste voľbu občianstva pre syna v určenej lehote nevykonali, stal sa občanom Ruskej federácie. Na to, aby sa stal slovenským občanom, sa bude musieť vzdať ruského občianstva, pretože ak chce občan Ruskej federácie požiadať o udelenie občianstva SR, musí preukázať vzdanie sa ruského občianstva. Takáto úprava vyplýva z medzinárodnej zmluvy. Medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. V prípade Ruskej federácie nie je dvojité občianstvo vo vzťahu k slovenským občanom možné.

 

Podľa nášho názoru Vám na konzuláte nepovedali správne, že ak bude chcieť Váš syn získať slovenské občianstvo, bude musieť preukázať 5-ročný pobyt na Slovensku a splniť ďalšie podmienky. To sa v medzinárodnej zmluve neuvádza, takže platí to, čo vyplýva zo slovenského zákona. Keďže sa narodil slovenskému občanovi a bude chcieť získať slovenské občianstvo, platí postup uvedený na našej stránke v súvislosti s dieťaťom narodeným v USA. Budete si musieť vybrať, lebo pri Ruskej federácii platí, že sa dvojité občianstvo nepripúšťa, ako to vyplýva z medzinárodnej zmluvy.

 

Vzhľadom na špecifickú situáciu súvisiacu s pandémiou by ste podľa nášho názoru mohli požiadať o odpustenie zmeškania lehoty. Aj keď Vám konzulárny úrad vyhovie, docielite len to, že budete môcť zvoliť synovi slovenské občianstvo a ruské mu zanikne. Pochopili sme však, že ste chceli, aby Váš syn mal dve občianstva.

 

Je zaujímavé, prečo je takáto úprava práve vo vzťahu s Ruskou federáciou a Maďarskom (pri Maďarsku len v súvislosti s narodením dieťaťa, neskôr sa už dvojité občianstvo pripúšťa). Otázka znie,  či je to zámer alebo len prežitok doby.

Pozrieť viac
0

V našom dome máme 25 bytov a nebytových priestorov. Potrebujeme v najbližšej dobe uskutočniť schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pretože sme dali výpoveď správcovskej spoločnosti a výpovedná lehota uplynie ku koncu mája. Nemôžeme sa však stretnúť na schôdzi, na ktorej by sme diskutovali o kandidátoch na nového správcu, pretože nám to aktuálne protipandemické opatrenia nedovoľujú. Predpokladáme, že môžeme nového správcu bytového domu ustanoviť v písomnom hlasovaní. Ako to máme urobiť a čo ak sa nám nepodarí zorganizovať písomné hlasovanie do konca výpovednej lehoty? Kto bude vykonávať správu domu potom?

 

Zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov pozná dve ekvivalentné formy rozhodovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Prvá forma je rozhodovanie na schôdzi vlastníkov a druhá forma je rozhodovanie v písomnom hlasovaní. Určite môžete o uzatvorení zmluvy o výkone správy s novým správcom rozhodnúť v písomnom hlasovaní. Potrebujete na to súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.

 

Písomné hlasovanie v domoch, kde sa výkon správy realizuje prostredníctvom správcu vyhlasuje správca. Ak ste aktuálnemu správcovi vypovedali zmluvu, asi nebude vhodné spoliehať sa na to, že písomné hlasovanie vyhlási len na základe neformálnej žiadosti. Preto Vám odporúčame, aby ste správcu požiadali o vyhlásenie písomného hlasovania písomne a aby takúto žiadosť podpísala aspoň štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca je v takom prípade povinný vyhlásiť písomné hlasovanie tak, aby sa uskutočnilo najneskôr do 15 dní od doručenia žiadosti štvrtiny vlastníkov. Ak by správca v tejto lehote nekonal, potom má právo priamo vyhlásiť písomné hlasovanie štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

 

Ak by ste vyhlasovali písomné hlasovanie sami, dajte si pozor na dodržanie zákonnej sedemdňovej lehoty, v ktorej musí byť ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov oznámený termín, miesto a otázky písomného hlasovania. V tejto lehote musí byť toto oznámenie v listinnej podobe doručené každému vlastníkovi bytu a nebytového priestoru, ak zmluva o výkone správy neurčuje iný spôsob vyhlasovania písomného hlasovania (napríklad vyvesením na vchodových dverách domu alebo na tabuli oznamov v dome).

 

Ak bude predmetom písomného hlasovania súhlas s uzatvorením novej zmluvy o výkone správy, mal by byť každý z vlastníkov s navrhovaným textom zmluvy o výkone správy oboznámený a mal by ho dostať spolu s oznámením o vyhlásení písomného hlasovania. Otázka v písomnom hlasovaní by potom mala byť formulovaná tak, aby sa odvolávala na konkrétne znenie zmluvy o výkone správy. Listina o písomnom hlasovaní by mala byť pevne spojená s návrhom novej zmluvy o výkone správy, aby nevznikla pochybnosť o tom, s akým návrhom vlastníci súhlasili alebo nesúhlasili.

 

Písomné hlasovanie v čase protipandemických opatrení odporúčame vyhlásiť tak, aby nedochádzalo ku koncentrácii hlasujúcich na jednom mieste. Možný spôsob je určenie hodiny a dňa alebo viacerých dní, počas ktorých overovatelia písomného hlasovania navštívia jednotlivých vlastníkov, pri dverách bytu im podajú hlasovaciu listinu a umožnia im vyznačiť na nej svoj hlas. Ak zvolíte takýto spôsob písomného hlasovania, popíšte ho v oznámení o písomnom hlasovaní.

 

Overovatelia písomného hlasovania musia byť najmenej dvaja. Tu môžete naraziť na problém, ak ste predtým nepočítali s možnosťou písomného hlasovania a nezvolili ste si overovateľov písomného hlasovania na niektorej z predchádzajúcich schôdzí vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Zákon, iný spôsob zvolenia overovateľov písomného hlasovania ako na schôdzi vlastníkov, nepripúšťa. Je teda dobré mať zvolených overovateľov vopred aj bez toho, aby ste s konkrétnym písomným hlasovaním počítali.

Ak ste si overovateľov na niektorej z predošlých schôdzí nezvolili, potom, bohužiaľ, nemôžete písomné hlasovanie uskutočniť a musíte čakať na uvoľnenie protipandemických opatrení.

 

Ak k uvoľneniu v dohľadnej dobe nedôjde a uplynie výpovedná lehota aktuálnej zmluvy o výkone správy, potom by malo platiť ustanovenie § 8a ods. 8 druhej vety zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého sa právne vzťahy vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a správcu po uplynutí výpovednej lehoty riadia ustanoveniami vypovedanej zmluvy o výkone správy. To platí len počas lehoty jedného roka, teda počas tejto doby je správca naďalej povinný vykonávať svoje povinnosti v zmysle vypovedanej zmluvy. Ak dovtedy vlastníci neuzatvoria zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo si nezaložia spoločenstvo vlastníkov, vznikne spoločenstvo zo zákona a prejdú na neho práva a povinnosti zo všetkých zmlúv súvisiacich so správou domu, ktorú v mene vlastníkov uzatvoril predchádzajúci správca.

 

Záver, že správca je povinný sa riadiť vypovedanou zmluvou, ak vlastníci nezvolia nového správcu alebo si nezriadia spoločenstvo, však môže byť diskutabilný. V prvej vete § 8a ods. 8 zákona o vlastníctve bytov sa totiž uvádza, že správca nemôže ukončiť výkon správy, ak vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nemajú ku dňu skončenia výpovednej lehoty uzavretú zmluvu o výkone správy s iným správcom alebo nie je založené spoločenstvo v prípade, ak zmluvu vypovedal správca.

 

Vy však uvádzate, že zmluvu ste vypovedali Vy. My sa aj v tomto prípade domnievame, že hoci zákonodarca pravdepodobne druhú vetu § 8a ods. 8 vzťahoval len na prípad, kedy zmluvu o výkone správy vypovedal správca, analogicky sa toto ustanovenie musí vzťahovať aj na prípad, kedy zmluvu o výkone správy vypovedali vlastníci. Tento záver vyvodzujeme z toho, že účelom § 8a ods. 8 je zabezpečiť, aby bytový dom nezostal bez správy.

Pozrieť viac
0

Moja mama 20 rokov užíva záhradu ako svoju vlastnú, stará sa o ňu, má ju oplotenú, pestuje na nej ovocné stromy, kvety a zeleninu. Na liste vlastníctva ale mama nie je zapísaná ako vlastníčka parciel, ktoré tvoria záhradu. Niektoré parcely sú na liste vlastníctva aspoň čiastočne zapísané na jej starú mamu, ktorá zomrela pred 20 rokmi. Pri iných parcelách figurujú ako vlastníci rôzni ľudia, ktorých ani nepoznáme alebo takí, ktorí už nežijú. Už dávnejšie sme sa chystali dať túto záležitosť do poriadku a zabezpečiť podpis notárskej zápisnice o vydržaní nehnuteľnosti. Počuli sme však, že sa právna úprava zmenila a už to nie je možné. Teraz je vraj potrebné podať návrh na súd. Je to pravda? Čo to pre nás znamená? Je to zmena k lepšiemu oproti notárskej zápisnici?

Právna úprava postupu pri potvrdení vydržania sa naozaj zmenila. Zmena platí od 1. 5. 2021 a znamená, že notári stratili oprávnenie osvedčovať vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Do konca tohto mesiaca toto právo notári ešte majú a tak teoreticky by ste do 30. apríla 2021 mohli stihnúť zabezpečiť, aby notár osvedčil vyhlásenie o vydržaní záhrady Vašou mamou.

 

Notárovi je potrebné doložiť všetky dokumenty potvrdzujúce oprávnenosť, trvanie a nepretržitosť držby. K týmto dokumentom patria najmä písomné potvrdenia tých osôb, ktorí sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva, že nemajú výhrady k tomu, aby ako vlastníčka záhrady bola zapísaná Vaša mama. Podpisy na potvrdeniach musia byť úradne overené. Okrem toho sa notárovi predkladá vyjadrenie obce, v katastri ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, že vydržaním nie sú dotknuté jej oprávnené záujmy. Ak sa záhrada nachádza mimo zastavaného územia obce, predkladá sa notárovi aj vyjadrenie Slovenského pozemkového fondu alebo Lesov Slovenskej republiky pri tých vlastníkoch, za ktorých sú správou pozemkov poverené tieto úrady. Ak sa úrady nevyjadria, mali by prejsť aspoň 3 mesiace od dátumu doručenia vašej žiadosti o vyjadrenie, aby mohol notár zápisnicu o vydržaní spísať.

 

Od začiatku mája teda bude pre získanie potvrdenia o vydržaní potrebné podať návrh na okresný súd, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Návrh musí podať Vaša mama, resp. osoba, ktorú Vaša mama splnomocní, napríklad Vy alebo advokát. Podobne ako pri osvedčovaní notárom, aj súdu je potrebné doložiť dôkazy potvrdzujúce, že Vaša mama skutočne nepretržite, dobromyseľne a oprávnene užívala záhradu ako svoju vlastnú aspoň po dobu desiatich rokov. Civilný mimosporový poriadok, ktorý upravuje konanie o potvrdení vydržania ako nový typ mimosporového konania, neuvádza presne, aké dokumenty je navrhovateľ povinný predložiť. Dá sa však predpokladať, že takéto listinné dôkazy budú tiež predstavovať vyhlásenia aspoň niektorých osôb, ktoré sú zapísané ako vlastníci na liste vlastníctva o tom, že Vaša matka nehnuteľnosť nepretržite užíva aspoň 10 rokov ako svoju vlastnú. Súd najskôr preskúma oprávnenosť podania a môže Vás vyzvať, aby ste doložili ďalšie dôkazy, alebo môže vykonať šetrenie sám. Ak súd bude mať  za to, že nie sú splnené predpoklady na to, aby v konaní o potvrdení vydržania pokračoval, návrh zamietne. V opačnom prípade vydá tzv. vyzývacie uznesenie.

 

Toto je značný rozdiel oproti postupu pri osvedčovaní vyhlásenia o vydržaní notárom. Pri notárskom postupe sa mohlo stať, že sa tí, ktorí sa tiež cítili oprávnenými vlastníkmi pozemku, o procese potvrdzovania vydržania vôbec nedozvedeli, a tak mohlo dôjsť k potvrdeniu vydržania aj takých pozemkov, kde nemuseli byť skutočne splnené predpoklady na vydržanie, napríklad nepretržitosť držby pozemku alebo potrebná doba držby pozemku. Práve toto bol hlavný dôvod, prečo došlo k zmene v postupe pri potvrdzovaní vydržania.

 

Ak súd vydá vyzývacie uznesenie, doručí ho do vlastných rúk všetkým, ktorí sú ako vlastníci zapísaní na liste vlastníctva k dotknutému pozemku. Vyzývacie uznesenie súd doručí tiež správcovi lesného pozemku a Slovenskému pozemkovému fondu. Zároveň uverejní vyzývacie uznesenie v Obchodnom vestníku a na úradnej tabuli obce, v ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Dôležité je tiež doručenie vyzývacieho uznesenia katastru nehnuteľností, ktorý v liste vlastníctva vyznačí poznámku o vedení konania o potvrdení vydržania. Takto sa o konaní môže dozvedieť naozaj široký okruh osôb. Vo vyzývacom uznesení súd určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 6 mesiacov na podanie námietok proti vydržaniu. Námietky však môžu podať aj iné osoby, nielen osoby zapísané v liste vlastníctva. Môžu to byť aj dedičia týchto osôb alebo aj úplne cudzie osoby. Musia ale dosvedčiť tie skutočnosti, ktorými vyvracajú, že navrhovateľ splnil predpoklady vydržania.

 

Ak však uplynie lehota určená súdom na podanie námietok márne, alebo ak súd podané námietky vyhodnotí ako nedôvodné, dôjde k vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania. Na základe takého uznesenia súdu potom katastrálny odbor okresného úradu zapíše Vašu mamu ako vlastníčku záhrady do katastra nehnuteľností tzv. záznamom.

 

Či je potvrdzovanie vydržania súdom lepší postup ako osvedčovanie notármi, je ťažké povedať. Určite bude celý proces trvať dlhšie. Odhadujeme, že 6-mesačná námietková lehota je len zlomok času, ktorý môže celé konanie o potvrdení vydržania trvať. Najmä v prípade, ak bude vlastníkov zapísaných v liste vlastníctva mnoho, ak budú podané námietky, ak bude súd námietky skúmať, prípadne ak bude vykonávať vlastné šetrenie. Pri rýchlosti práce našich súdov si dovoľujeme odhadnúť, že dvojročná doba trvania takéhoto konania je ten optimistický variant. Súdny poplatok v prípade tohoto nového typu konania je 99,50 eura. To je síce menej ako poplatok notárovi, ktorému sa platil poplatok vypočítaný z hodnoty pozemku, ďalšie náklady však môže vyvolať potreba angažovania advokáta alebo iného zástupcu, ktorý návrh na vydanie potvrdenia o vydržaní spíše a inštruuje Vás ohľadom zabezpečenia potrebných dôkazov, pokiaľ si na to nebudete trúfať sami. Postup na súde pravdepodobne naozaj prinesie väčšiu právnu istotu a viac prekážok pre nekalé osvedčovanie vydržania. Rýchlosti a pružnosti celého procesu však asi nepomôže.

Pozrieť viac
0

Spolu s obchodným partnerom sme založili spoločnosť s ručením obmedzeným a poskytujeme poradenstvo v oblasti IT technológií. Začalo sa nám dariť, naša spoločnosť rastie. Keď sme spoločnosť zakladali, podpísali sme veľmi jednoduchú spoločenskú zmluvu, ktorá podrobne neupravuje naše vzťahy. Odvtedy sme niekoľkokrát riešili rôzne otázky týkajúce sa vedenia a smerovania spoločnosti, na ktorých sme sa so spoločníkom nezhodli. Hoci sa nám nezhody zatiaľ vždy podarilo vyriešiť, obaja by sme chceli nastaviť jasné pravidlá spolurozhodovania a tiež detailnejšie pravidlá rozdeľovania zisku. Môj spoločník tvrdí, že môžeme uzatvoriť akcionársku zmluvu. My ale nemáme akciovú spoločnosť, ale s.r.o. Môžu akcionársku dohodu uzatvoriť aj spoločníci s.r.o.? Ak áno, čo všetko môže taká zmluva upravovať? Nakoľko je taká zmluva záväzná a aké sú dôsledky jej nedodržania?

Aj spoločníci s.r.o. môžu uzatvoriť dohodu, ktorá upravuje ich vzťahy súvisiace so spoločnosťou nad rámec spoločenskej zmluvy. Všeobecný právny rámec takejto dohody vymedzuje §66c Obchodného zákonníka o dohodách medzi spoločníkmi. Vzťahuje sa na akýchkoľvek spoločníkov obchodných spoločností, teda nielen na akcionárov.  Pre takéto dohody sa naozaj zaužíval termín „akcionárske zmluvy“ alebo „akcionárske dohody“ a to aj v prípade, ak sa uzatvárajú medzi spoločníkmi iných typov obchodných spoločností, napríklad medzi spoločníkmi s.r.o. Pravdepodobne preto, že termín k nám prišiel z anglo-amerického práva, kde sa tieto dohody nazývajú „Shareholder Agreements“, kde „shareholder“ je všeobecný termín pre akéhokoľvek spoločníka, nielen akcionára.

 

Dohoda medzi spoločníkmi môže v zásade upravovať Vaše vzťahy akokoľvek a môžete sa v nej dohodnúť na širokej škále Vášho spolupôsobenia v spoločnosti. Nemala by byť v rozpore s tzv. kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. To sú tie, od ktorých sa strany nemôžu dohodou odchýliť. Kogentné je napríklad ustanovenie o tom, že spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť. Ak by ste si teda dohodli právo niektorého z Vás vystúpiť zo spoločnosti pri dosiahnutí určitého veku, bolo by takéto ustanovenie dohody neplatné, pretože by bolo v rozpore so zákonom.

 

Dohoda medzi spoločníkmi by tiež  nemala byť v rozpore so spoločenskou zmluvou. Teda napríklad, ak je vo Vašej spoločenskej zmluve upravené, že konateľa spoločnosti menuje a odvoláva valné zhromaždenie nadpolovičnou väčšinou prítomných spoločníkov, nemali by ste v dohode spoločníkov upraviť inú väčšinu. V dohode si ale môžete upraviť napríklad kvalifikačné predpoklady konateľa a stanoviť, že ani jeden z Vás nebude navrhovať menovanie takého konateľa, ktorý takéto predpoklady nespĺňa.

 

V spoločníckej dohode si môžete upraviť presné pravidlá spolurozhodovania. Napríklad, ak sa spolu so spoločníkom podieľate aj na obchodnom vedení spoločnosti, teda ak ste aj konateľmi spoločnosti, môžete si v dohode upraviť oblasti, za ktoré bude zodpovedný samostatne jeden z Vás a oblasti, kde bude na rozhodnutie potrebný súhlas obidvoch. Dohodnúť si môžete aj spôsob prijímania rozhodnutí alebo potvrdzovania súhlasu/nesúhlasu (e-mailom, sms a podobne). Časté bývajú aj detailné pravidlá týkajúce sa rozdeľovania zisku, ktoré spoločníci nechcú zverejňovať v spoločenskej zmluve.  Môže to byť napríklad prepracovanejší systém zvyšovania podielu na zisku jedného zo spoločníkov, keď klienta pre spoločnosť referoval práve tento spoločník.

 

Obvyklé bývajú aj ustanovenia precizujúce právo predať obchodný podiel tretím osobám. Napríklad dohoda o tom, že ak bude mať jeden zo spoločníkov v úmysle previesť obchodný podiel v prospech tretej osoby, bude mať právo previesť svoj obchodný podiel za rovnakých podmienok v prospech rovnakej osoby aj druhý spoločník. Súčasťou takejto dohody môže byť aj povinnosť predávajúceho spoločníka zabezpečiť, aby tretia osoba kúpila obchodný podiel aj od druhého spoločníka, prípadne povinnosť druhého spoločníka svoj podiel za takýchto podmienok predať.

 

Spoločnícka dohoda spoločníkov riadne zaväzuje. Pamätajte však na to, že zaväzuje len spoločníkov, teda nie je záväzná pre tretie strany. Napríklad, ak ste spoločníkmi a zároveň samostatne konajúcimi konateľmi a v spoločníckej dohode zakotvíte, že pre podpis zmluvy s predmetom plnenia nad určitú sumu potrebujete súhlas druhého spoločníka, potom ak túto dohodu jeden z Vás poruší a takúto zmluvu podpíše bez súhlasu druhého, bude táto zmluva platná. Druhý spoločník sa bude môcť voči porušujúcemu spoločníkovi domáhať náhrady škody za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo spoločníckej dohody. Ale musel by preukázať, že mu nejaká škoda skutočne vznikla. Nestačí, aby škoda vznikla spoločnosti (napríklad podpisom nevýhodnej zmluvy). Preto je  dobré, aby dohoda spoločníkov zakotvovala zmluvné pokuty za porušenie povinností alebo mechanizmov uvedených v dohode. Inak sa môžete spoliehať skôr na čestnosť druhého spoločníka a jeho dobrú vôľu dodržiavať dohody.

Pozrieť viac
0