Blog

Navrhovaná novela Civilného mimosporového poriadku sa usiluje o zlepšenie postavenia osôb so zdravotným postihnutím formou posilnenia procesných oprávnení komisára pre osoby so zdravotným postihnutím v najdôležitejších druhoch súdneho konania, ktoré sa dotýkajú základných ľudských práv.

Účasť komisára pre osoby so zdravotným postihnutím

V novom ustanovení § 13a sa navrhuje zaviesť okruh mimosporových konaní, do ktorého môže komisár vstúpiť. Ide o začaté konanie o spôsobilosti na právne úkony, o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení a o ustanovení opatrovníka.

Komisár bude môcť do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť.

Odvolanie podané komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím

Civilný sporový poriadok bude po novom obsahovať aj inštitút odvolania podaného komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím.

Komisár bude môcť podať odvolanie, ak vstúpil do začatého konania alebo bol do konania pribraný súdom.

Mimoriadne opravné prostriedky

Komisárovi bude v zmysle legislatívneho návrhu priznané oprávnenie podávať okrem odvolania aj dovolanie a žalobu na obnovu konania. Podmienkou pre uplatnenie týchto mimoriadnych opravných prostriedkov je vstup do začatého konania alebo pribranie komisára do začatého konania súdom.

Pozrieť viac
0

Založenie spoločnosti s ručením obmedzením cez formulár

Nový paragraf 110a prináša do Obchodného zákonníka zjednodušený spôsob založenia spoločnosti s ručením obmedzením prostredníctvom vzoru spoločenskej zmluvy.

Na tento účel sa plánuje zaviesť tiež  interaktívny sprievodca cez jednotlivé kroky prípravy takejto spoločenskej zmluvy a následne zavedenie elektronickej služby obchodného registra na zápis údajov do obchodného registra využitím štruktúrovaných údajov zo spoločenskej zmluvy vypracovanej pomocou vzoru.

Aby bolo možné pri založení spoločnosti aplikovať tento zjednodušený postup, musia byť kumulatívne splnené nasledujúce podmienky:

  • spoločnosť nemôže mať viac ako 5 spoločníkov,
  • je založená za účelom podnikania,
  • predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané voľné živnosti uvedené v novej prílohe 4a Zákona o živnostenskom podnikaní, ktorých nesmie byť viac ako 10,
  • obchodné meno spoločnosti musí obsahovať výhradne dodatok „s. r. o.“,
  • vklady spoločníkov spoločnosti sú výlučne peňažné,
  • správcom vkladu je konateľ a
  • spoločnosť nemá ustanovenú dozornú radu.

Príslušným registrovým súdom na prvozápis takto založenej spoločnosti bude Okresný súd Žilina bez ohľadu na sídlo spoločnosti. Okresný súd Žilina bude príslušný tiež na konanie o uloženie listiny do zbierky listín.

Živnostenské oprávnenie

Spoločnosti s ručením obmedzením založenej zjednodušeným spôsobom vzniká živnostenské oprávnenie na jej predmet podnikania automaticky, a to odo dňa zápisu právnickej osoby do obchodného registra.

Podnik a organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby

Zjednodušene sa bude dať po novom zriadiť aj podnik a organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby. Podobne ako pri spoločnosti s ručením obmedzením budú aj pri podniku a organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby platiť špecifické pravidlá, ktoré sú však oproti eseročke voľnejšie:

  • podnik alebo organizačná zložka podniku zahraničnej právnickej osoby sa zriadi za účelom podnikania a
  • predmetom podnikania spoločnosti sú len vybrané voľné živnosti uvedené v novej prílohe 4a Zákona o živnostenskom podnikaní, ktorých nesmie byť viac ako 10.

Živnostenské oprávnenie vznikne podniku a organizačnej zložke podniku zahraničnej právnickej osoby rovnako ako pri zjednodušene založenej spoločnosti s ručením obmedzením, odo dňa zápisu právnickej osoby do obchodného registra.

Príslušnosť registrového súdu na zriadenie podniku a organizačnej zložky je taktiež rovnaká, Okresný súd Žilina.

Výmena informácií prostredníctvom systému prepojenia registrov

Nadväzujúcou navrhovanou novelou Zákona o obchodnom registri sa zavedie možnosť výmeny informácií o podnikoch a organizačných zložkách podnikov slovenských a zahraničných právnických osôb cez systém prepojenia centrálnych registrov, obchodných registrov a registrov spoločností.

Prepojenie bude fungovať medzi slovenskými registrovými súdmi a zahraničnými obchodnými registrami alebo inými evidenciami, v ktorých je podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby zapísaná alebo v ktorej je povinná ukladať listiny.

Výmena informácií medzi zahraničnými registrami a registrovými súdmi bude fungovať aj pri zahraničnej osobe, ktorej podnik alebo organizačná zložka podniku je zapísaná v slovenskom obchodnom registri.

Návrhom zákona sa tiež zavádza povinnosť oznámenia zahraničnému obchodnému registru, do ktorého je zapísaný podnik alebo organizačná zložka podniku slovenskej právnickej osoby, že došlo k uloženiu účtovnej závierky.

Pozrieť viac
0

Elektronické podanie cez špecializovaný portál a zrušenie oznámení o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností

Po novom bude možné podať elektronické podanie cez portál ÚGKK SR prostredníctvom elektronického formulára alebo prostredníctvom všeobecnej agendy ústredného portálu verejnej správy. Do budúcnosti už nebude možné podávať oznámenie o návrhu na vklad s účinkami zníženia správneho poplatku.

Zjednodušenie náležitostí listinného návrhu na začatie katastrálneho konania

Listinný návrh na začatie katastrálneho konania nebude po novom musieť obsahovať označenie nehnuteľnosti, pričom sa bude vychádzať spravidla z označenia uvedeného v zmluve, ktorou sa upravujú práva k tejto nehnuteľnosti.

Naopak, pribúda náležitosť označenia, či navrhovateľ žiada o urýchlené vykonanie záznamu, a to v prípade, ak sa konanie začína na základe písomného návrhu.

Doručovanie po novom

Písomnosti okresného úradu sa budú doručovať fyzickým osobám vždy iba v tuzemsku, a to na adresu, ktorá je uvedená v návrhu na začatie katastrálneho konania, v zmluve, vo verejnej listine alebo v inej listine, v katastri alebo v registri obyvateľov.

V záujme predchádzania podvodom sa rozhodnutie o povolení vkladu doručí okrem splnomocneného zástupcu aj priamo vlastníkovi nehnuteľnosti. Týmto spôsobom sa má zabezpečiť, že vlastník nehnuteľnosti bude informovaný o tom, že sa s jeho nehnuteľnosťou bez jeho vedomia nakladá a môže podniknúť kroky potrebné k odstráneniu nezákonného stavu.

Nová komplexná úprava konania o zázname

Zákon bude explicitne ustanovovať práva, ktoré sa zapisujú do katastra formou záznamu. Novinkou v konaní o zázname bude zapisovanie dohôd o odstúpení od zmluvy po povolení vkladu, oznámení o určení súpisných čísel a tiež možnosť urýchleného vykonania záznamu na základe listinného návrhu s 30-dňovou lehotou vykonania záznamu príslušným okresným úradom.

Podrobnejšie sa upraví rozsah, v akom bude okresný úrad skúmať splnenie podmienok na vykonanie záznamu a osobitne sa upravuje procesný postup okresného úradu. Zavádza sa napr. možnosť vykonania záznamu aj len v časti (čiastočný záznam), ak sú podmienky na vykonanie záznamu splnené aspoň sčasti. Okresný úrad v prevyšujúcej časti oznámi dôvody nevykonania záznamu.

V súlade so súdnou praxou sa zakotvuje nevyvrátiteľná domnienka účinnosti odstúpenia od zmluvy a vrátenia daru tým, že zákon k tomuto vyžaduje, aby všetky zmluvné strany vyjadrili svoju nespornosť s predmetnými jednostrannými právnymi úkonmi. Nebude teda stačiť, že odstúpenie od zmluvy alebo výzva na vrátenie daru budú doručené druhej zmluvnej strane, ale z reakcie druhej zmluvnej strany musí byť jasné, že táto s odstúpením súhlasí. Podpisy všetkých zmluvných strán budú musieť byť v tomto prípade úradne osvedčené.

V prípade, že nebude nespornosť odstúpenia zrejmá, okresný úrad musí dotknutých účastníkov vyzvať na podanie návrhu na súd do 60 dní od doručenia výzvy. Ak taký návrh na súd nebude v uvedenej lehote podaný, platí nevyvrátiteľná domnienka, že došlo k platnému a účinnému odstúpeniu od zmluvy alebo k splneniu podmienok na vrátenie daru a okresný úrad vykoná záznam.

Aplikačná prax si vyžiadala potrebu právnej úpravy zápisu Európskeho osvedčenia o dedičstve, v prípade, že neobsahuje všetky náležitosti potrebné pre zápis do katastra. Bude povinnosťou nadobúdateľa nehnuteľností, aby na základe čestného vyhlásenia preukázal, ktoré nehnuteľnosti boli predmetom dedenia. Z dôvodu právnej istoty, zavádza sa povinnosť, aby bol podpis na tomto čestnom vyhlásení úradne osvedčený.

Povinná bezplatná registrácia pri prehliadaní údajov katastra nehnuteľností

Navrhuje sa zavedenie registrácie pri prehliadaní údajov katastra nehnuteľností, ktoré sú zverejnené na internete. Údaje z katastra budú stále prístupné bezodplatne, no po novom už iba na základe bezplatnej registrácie.

Okrem požiadavky vyplývajúcej z európskej legislatívy je táto právna úprava dôvodná aj z pohľadu potreby orgánov činných v trestnom konaní, kedy tieto potrebujú pri objasňovaní trestných činov informáciu o tom, kto a kedy si prehliadal údaje katastra zverejnené na internetových portáloch.

Evidencia ruín, ktoré sú kultúrnou pamiatkou

Predmetom evidovania v katastri pritom budú len také pozostatky stavby torzálneho charakteru, ktoré napĺňajú znaky ruiny v zmysle jej navrhovaného zákonného vymedzenia. V katastri sa teda nebudú evidovať akékoľvek ruiny, ale iba tie, ktoré sú kultúrnou pamiatkou.

Nový priestupok na úseku katastra nehnuteľností

V navrhovanej novele sa zavádza nová skutková podstata priestupku, a to neoprávnené spracúvanie údajov katastra nehnuteľností.

Zmeny v devízovom zákone

Zavádza sa nová právna úprava v súvislosti s nadobúdaním nehnuteľnosti cudzím štátom, ktorá doposiaľ v doterajšom devízovom zákone absentovala. Jej účelom je zabrániť nadobúdaniu nehnuteľnosti cudzím štátom na komerčné účely.

 

Pozrieť viac
0

Cieľom vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Zákonník práce, je najmä transpozícia smerníc Európskeho parlamentu a Rady č. 2019/1152 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a č. 2019/1158 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami.

Náležitosti pracovnej zmluvy a poskytovanie informácií o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania

Podľa navrhovanej novely sa v pracovnej zmluve povinne dohodnú len jej všeobecné podstatné náležitosti, ktoré vymedzuje § 43 ods. 1, bez ktorých by pracovná zmluva nevznikla.

Pri ostatných pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania má zamestnávateľ voľbu, či ich poskytne vo forme písomnej informácie (a podľa navrhovaného § 38a prípadne vo forme elektronického dokumentu), alebo ich dohodne v pracovnej zmluve ako ďalšie pracovné podmienky. V takom prípade na ich zmenu bude potrebné zmeniť pracovnú zmluvu.

Informačná povinnosť zamestnávateľa o ostatných pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania

V zmysle navrhovaného nového § 47a bude zamestnávateľ deklarovať existenciu pracovných podmienok, ktoré sa u neho aplikujú na predmetný pracovnoprávny vzťah, písomnou informáciou, ak nie sú tieto podmienky obsiahnuté už v pracovnej zmluve. Ide predovšetkým o

  • spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce,
  • ustanovený týždenný pracovný čas,
  • výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia alebo
  • splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov.

Ustanovenie bude zároveň určovať aj lehoty na podanie takýchto informácií.

Možnosť poskytovania informácií zamestnancovi v elektronickej podobe

V novom § 38a sa navrhuje ustanoviť, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi informáciu, ktorá sa podľa tohto zákona alebo iného pracovnoprávneho predpisu poskytuje v písomnej forme, v listinnej podobe.

Takáto informácia, ktorú zamestnávateľ poskytuje písomne, môže byť poskytovaná aj vo forme elektronického dokumentu, pričom musia byť splnené niektoré podmienky. Podmienkami sú možnosť prístupu k elektronickej podobe informácie, možnosť jej uloženia a vytlačenia a uchovania dokladu o jej odoslaní či prijatí zamestnávateľom.

10-dňová lehota na ukladanie zásielok v prípade doručovania písomností zamestnávateľa

Navrhuje sa ustanoviť minimálnu dĺžku úložnej lehoty zásielky v prípade doručovania písomností poštovým podnikom vzhľadom na rozdielnu prax uplatňovania tohto ustanovenia a rozdielne názory súdov na otázku možnosti jej skrátenia podľa poštových podmienok.

Zrážky zo mzdy v súvislosti so stravovaním zamestnancov

Podľa navrhovaného znenia nového odseku v § 131 bude možné zraziť zo mzdy nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie bez dohody so zamestnancom.

Nemožnosť zakazovať zamestnancovi výkon inej zárobkovej činnosti

Zamestnávateľ nebude môcť zamestnancovi zakázať výkon inej zárobkovej činnosti mimo zamestnávateľom určeného pracovného času. Zákaz sa však nevzťahuje na tzv. zákaz konkurencie podľa § 83 alebo podľa ďalších osobitných predpisov.

Právo zamestnanca žiadať prechod na inú formu zamestnania

V navrhovanom znení § 49b sa ustanovuje, že zamestnanec, ktorého pracovný pomer trvá viac ako 6 mesiacov a zároveň nie je už v skúšobnej dobe môže podať zamestnávateľovi žiadosť, že by chcel prejsť z určitej doby na pracovný pomer na neurčitý čas, alebo že by chcel prejsť z pracovného pomeru uzatvoreného na kratší pracovných čas na ustanovený týždenný pracovný čas. Do dĺžky trvania pracovného pomeru na určitú dobu sa započítava aj dĺžka trvania predchádzajúceho pracovného pomeru, ak ide o opätovne dohodnutý pracovný pomer. Zamestnávateľ musí zamestnancovi dať písomnú odôvodnenú odpoveď.

Ustanovenia týkajúce sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom rodičov a vyššia ochrana otcov na rodičovskej dovolenke muža

Navrhuje sa premenovanie rodičovskej dovolenky muža podľa § 166 ods. 1 na otcovskú dovolenku. Počas čerpania tejto otcovskej dovolenky vznikne otcovi dieťaťa po novom aj nárok na materské v rozsahu dvoch týždňov (resp. 14 kalendárnych dní) v období šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Prekážkou nároku nebude poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Poberanie materského otcom dieťaťa sa bude započítavať do úhrnného obdobia nárokov na materské pri tom istom dieťati, teda napr. do 28 týždňov v prípade starostlivosti o jedno dieťa.

V súvislosti so skončením pracovného pomeru v skúšobnej dobe sa priznáva otcovi na otcovskej dovolenke ochrana v podobe povinnosti písomnej formy výpovede zo strany zamestnávateľa, ktorá musí byť tiež náležite odôvodnená.

Ďalej sa pri ustanoveniach o skrátení alebo inej úprave pracovného času z dôvodu tehotenstva či starostlivosti o dieťa mladšie ako 15 rokov zavádza možnosť skoršieho návratu na pôvodný spôsob organizácie práce. Po novom bude musieť byť odmietnutie žiadosti o skrátenie, úpravu pracovného času, ale aj žiadosti o skorší návrat na pôvodný spôsob organizácie práce písomne odôvodnené.

Pozrieť viac
0

Zákonom sa transportuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa zavádza nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

Preventívne konanie

Pod preventívnym konaním zákon rozumie inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Základným cieľom nového zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.

Verejná preventívna reštrukturalizácia a dočasná ochrana

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom sa toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Zároveň musí byť dlžník v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora. K takémuto návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu reštrukturalizácie, ktorého náležitosti podrobne upravuje § 36 nového zákona.

Zavádza sa inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je reštrukturalizáciou sledovaný. Výhodami dočasnej ochrany dlžníka sú najmä:

  • neexistencia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
  • počas dočasnej ochrany nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu,
  • začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní sa prerušuje a len čo návrh na začatie takého konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje,
  • nie je možné viesť voči dlžníkovi exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a len čo návrh na začatie takéhoto konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje,
  • nie je možné voči dlžníkovi začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi a takéto zabezpečovacie právo vykonať,
  • nie je možné započítať voči dlžníkovi spriaznenú pohľadávku,
  • dlžník môže prednostne plniť nový záväzok pred starým záväzkom a nespriaznený záväzok pred spriazneným záväzkom.

Počas trvania dočasnej ochrany tiež neplynú lehoty na uplatnenie práva voči dlžníkovi vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov.

Súčasne so zavedením inštitútu dočasnej ochrany podľa tohto nového zákona dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Dlžníci, ktorí nespĺňajú podmienky na realizáciu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, môžu s jedným alebo s viacerými veriteľmi dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Podmienkou prípustnosti realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je, že nemôže ísť o dlžníka v úpadku a nemôžu voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Veritelia pritom musia podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia sa realizuje na podkladoch súdom potvrdeného neverejného plánu. Neverejný plán nesmie poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú jeho účastníkmi, v opačnom prípade súd takýto plán zamietne.

Novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Zákonom sa zavádza nová definícia hroziaceho úpadku, podľa ktorej je dlžník v hroziacom úpadku najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť vtedy, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Pôvodná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby sa nemení. Definícia platobnej neschopnosti právnickej osoby sa zmierňuje, po novom je právnická osoba platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Dlžník je povinný podľa novej právnej úpravy sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku  a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, či daňových úradov, ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.

Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov, vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

Pozrieť viac
0

Novela zákona je reakciou na novú európsku úpravu a problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe. Zároveň tiež modernizuje niektoré ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb., ktoré sú v súčasnosti už zastarané.

Zákon tak bude reflektovať s cieľom predísť v budúcnosti možným interpretačným problémom novú právnu úpravu Európskej únie obsiahnutú v

  • nariadení Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí,
  • nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch a tiež
  • nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.

Rozšírenie právomoci slovenských súdov

V prípadoch, kedy uznanie cudzieho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súdy si budú môcť založiť vlastnú právomoc, ak má vec úzku väzbu na Slovenskú republiku.

Ďalej má slovenský súd po novom možnosť konať, ak si to vyžaduje záujem maloletého, aj keď maloletý nemá obvyklý pobyt v SR. Ustanovenie sa uplatní najmä v prípade, ak ide o slovenského občana v krajine, s ktorou SR nie je viazaná žiadnou zmluvou a je to potrebné na ochranu práv a záujmov maloletého.

Prevzatie právomoci slovenským súdom

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje postup s nariadením Rady (EÚ) 2019/1111, podľa ktorého sa prevzatie právomoci slovenským súdom vo veciach starostlivosti o maloletého umožňuje buď na žiadosť iného súdu alebo na návrh účastníka konania v prípade, že cudzí súd konanie preruší a vyzve účastníka, aby takýto návrh o prevzatie právomoci podal.

Pre podávane žiadostí sa ustanovuje kauzálna príslušnosť Okresného súdu Trnava.

Medzinárodná prekážka litispedencie

Nové ustanovenie umožňuje na návrh niektorého z účastníkov prerušiť konanie z dôvodu, že na súde cudzieho štátu prebieha konanie o rovnakom spore. Súd zváži, či možno očakávať, že vydané rozhodnutie bude v SR uznané. Súd bude v konaní pokračovať, ak  to navrhne niektorý z účastníkov a ak sú splnené ďalšie podmienky.

Oprávnenie prokurátora na podanie návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia

Novela zákona rozširuje právomoc prokurátora o podanie návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia, a to z dôvodu ochrany verejného poriadku.

Úprava doručovania písomností

Upravuje sa postup doručovania podľa všeobecných procesných predpisov v prípadoch, kedy je doručovaná písomnosť v slovenskom jazyku, alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný. Ak písomnosť nie je vyhotovená v takomto jazyku a nie je k nej pripojený ani overený preklad do tohto jazyka, písomnosť adresátovi doručí súd len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieť jej prevzatie je adresát ochotný ju prijať.

Novo zavedený § 58a rieši špecifický prípad, kedy cudzí orgán požiada o osobné doručenie, ktoré v slovenskom právnom poriadku nie je upravené, ale existuje v cudzích právnych poriadkoch. Dožadujúci orgán môže požiadať o osobné doručenie a v takom prípade je nutné písomnosť doručiť osobe tak, aby bolo zaručené, že danú písomnosť prebrala jedine uvedená osoba. V tomto prípade je potrebné využiť inštitút doručenia prostredníctvom zamestnanca súdu alebo súdneho exekútora, prípadne si súd adresáta za účelom doručenia predvolá.

Úprava miestnej príslušnosti súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

Navrhuje sa upraviť miestnu príslušnosť súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak, aby o úprave výkonu rodičovských práv a povinností mohol vo veci rozhodnúť ten súd, ktorý rozhoduje o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Priamy výkon dôkazov cudzím orgánom

Priamy výkon dôkazu cudzím orgánom na našom území na účely konania v cudzine bude na základe jeho žiadosti prípustný so súhlasom ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti postúpi takúto žiadosť príslušnému justičnému orgánu, ak sa vyžaduje jeho súčinnosť pri vykonaní dôkazu cudzím orgánom.

Pozrieť viac
0

Legislatívnym návrhom  novely zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci. Týmto sa bude zriaďovať už len jedna elektronická schránka, bez ohľadu na to, že majú aj iné právne postavenie (napr. ako účastník konania).

Na účely minimalizácie priestoru pre špekulatívne konanie pri elektronickom doručovaní sa navrhuje, aby v prípade, ak už je elektronická úradná správa v elektronickej schránke uložená, nemala deaktivácia elektronickej schránky vplyv na jej doručenie.

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov (eID, doklad o pobyte cudzinca či autentifikačné prostriedky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014). Na tento účel sa zavedie postup posudzovania súladu ďalších autentifikačných prostriedkov so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencie a následného používania podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Návrhom zákona sa zároveň rozširuje okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, ktorými majú byť po novom aj banky a pobočky zahraničných bánk, a to ako doplnkovej činnosti pre ich klientov, ak sa vykonáva v súvislosti s bankovými službami, ktoré pre klienta poskytujú. Zároveň sa upúšťa od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a navrhuje sa používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

Návrh zákona tiež ruší inštitút integrovaných obslužných miest (IOM), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie, najmä z dôvodu zložitosti jeho konceptu a súvisiaceho zdieľania zodpovednosti za takto realizované podania.

 

Pozrieť viac
0

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje Civilný mimosporový poriadok, Zákon o rodine a Zákon o súdnych úradníkoch.

Nosnými bodmi novelizácie sú:

  • úprava spôsobu prideľovania vecí sudcom v poručenskej agende,
  • odstránenie výkladových nejasností a nejednotné postupy v aplikačnej praxi v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých,
  • ustanovenie obligatórnosti pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých,
  • úprava, ktorou by sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval v prítomnosti sudcu a
  • zamedzenie takých postupov súdu, pri ktorých sa vo vykonávacom konaní nekoná a vyčkáva sa na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného titulu.

Úprava spôsobu prideľovania vecí sudcom v poručenskej agende.

Navrhuje sa upraviť spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov. Výsledkom bude určenie jedného poručenského sudcu na dieťa až do dosiahnutia jeho plnoletosti, a to pre všetky typy poručenských konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Tento sudca bude poznať rodinu, celú vec môže posudzovať komplexne a konanie viesť efektívnejšie. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, kedy sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu.

Odstránenie výkladových nejasností a nejednotné postupy v aplikačnej praxi v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Z doterajších zistení vyplynulo, že miestne príslušné súdy v konaniach o výkon neodkladného opatrenia prenášajú v niektorých prípadoch príslušnosť na iný súd s argumentáciou sledovania záujmu maloletého. Na výkon neodkladného opatrenia bude po novom miestne príslušný ten súd, ktorý neodkladné opatrenie nariadil a ak neodkladné opatrenie nariadi odvolací súd, bude miestne príslušný súd prvej inštancie. Ustanovenia o zmene miestnej príslušnosti súdu pre záujem maloletého a pri situácii, keď nie je príslušný súd známy, prípadne príslušný súd nemôže včas zakročiť sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Ustanovenie o obligatórnosti pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Navrhuje sa explicitne ustanoviť zásadu, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd na prejednanie veci obligatórne nariadi pojednávanie. Platná právna úprava, podľa ktorej pojednávanie netreba nariaďovať, môže podľa zákonodarcu nabádať sudcu k tzv. rozhodovaniu od stola. Uskutočnenie pojednávania pred nariadením výkonu rozhodnutia sa javí byť efektívny spôsob riešenia vzniknutej konfliktnej situácie.

Výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, sa bude uskutočňovať v prítomnosti sudcu.

Návrh ustanovuje,  aby sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval vždy v prítomnosti sudcu. Obligatórna prítomnosť sudcu pri odnímaní maloletého dieťaťa sa navrhuje pri takom výkone, kedy má pravidelne dochádzať k výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s tým rodičom, resp. osobou, ktorý maloletého nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Zákonodarca si od zmeny sľubuje pozitívny vplyv sudcu ako autority pri riešení konfliktných situácií.

Zamedzenie nekonania súdu pri vyčkávaní na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného titulu.

Navrhuje sa zákonne zamedziť aplikácii takého postupu súdu, kedy vo vykonávacom konaní súd nekoná a vyčkáva na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného  titulu. Výslovne sa ustanovuje, že ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu. Súd bude pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul nebude právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak dôjde k právoplatnej zmene exekučného titulu, súd bude pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia, ak to bude možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým oprávnený bude súhlasiť.

Pozrieť viac
0

Zmeny v ukladaní sankcií za správne delikty vo verejnom obstarávaní.

Navrhovaná novela prináša posun pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 182 ods. 1. zákona o verejnom obstarávaní. Takýmito deliktmi sú:

  • vyhnutie sa povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom,
  • nedodržanie kritérií na vyhodnotenie ponúk, ak to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania a
  • rozdelenie predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej či podlimitnej zákazky.

Súčasná úprava ukladá ÚVO povinnosť takúto pokutu za uvedené delikty uložiť a tiež fixne určuje jej rozsah vo výške 5 % zmluvnej ceny, bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu porušenia zákona. Návrh novely počíta pri ukladaní pokút za tieto delikty s fakultatívnou možnosťou, nie objektívnou povinnosťou ich uloženia. Navyše, povinnosť ÚVO prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti sa v legislatívnom návrhu vzťahuje už na všetky delikty podľa § 182. Týmto sa značne rozširujú možnosti správnej úvahy úradu pri ukladaní sankcií a zároveň tiež vzniká povinnosť úradu nasledovať rozhodovaciu činnosť v obdobných prípadoch. Suma 5 % zmluvnej ceny bude predstavovať najvyššiu možnú pokutu ÚVO, ktorú môže za delikty podľa prvého odseku § 182 zákona uložiť.

Odpustenie pokút voči samosprávam pri obstarávaní výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov.

Legislatívny návrh ďalej prináša odpúšťanie pohľadávok vzniknutých v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a súvisiacej technickej vybavenosti.

 

Pozrieť viac
0

Vládnym legislatívnym návrhom sa navrhuje rozšíriť výnimku z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Rozšírenie spočíva v zavedení výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na spoločnosť s ručením obmedzeným. Musí ísť o takú spoločnosť, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, manželmi alebo súrodencami. Výnimka sa vzťahuje aj na ich príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ak títo príbuzní sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov podľa osobitných predpisov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.

Ďalšia navrhovaná zmena spočíva v zúžení kompetencie výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Tou viac nebudú poverené ústredie a úrady sociálnych vecí a rodiny, ale iba inšpektoráty práce. Zákonodarca tým reaguje na nejednotnosť postupov kontroly vykonávanej týmito rôznymi orgánmi a zároveň chce tak ústrediu a úradom práce vytvoriť podmienky umožňujúce sústredenie výkonu svojej činnosti na oblasť služieb zamestnanosti.

Pozrieť viac
0