Blog

Som spoluvlastníkom pozemku. Druhý spoluvlastník pozemku sa rozhodol svoj spoluvlastnícky podiel predať. Rešpektoval moje predkupné právo a poslal mi ponuku, v ktorej spoluvlastnícky podiel špecifikoval, uviedol cenu a lehotu, v rámci ktorej sa mám vyjadriť. V určenej lehote som ponuku prijal a spoluvlastník mi poslal kúpnu zmluvu na podpis. V kúpnej zmluve sa však objavilo vecné bremeno, ktoré som mal spolu s nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu k pozemku zriadiť v prospech tretej osoby. V ponuke ale nič o vecnom bremene neuviedol. Naštudoval som si, že podľa §605 Občianskeho zákonníka som povinný zaplatiť kúpnu cenu do dvoch mesiacov, od kedy som dostal ponuku, inak moje predkupné právo zanikne. Čo mám robiť, ak sa mi nepodarí v tejto lehote uzavrieť kúpnu zmluvu, pretože nesúhlasím so zriadením vecného bremena? Mám spoluvlastníkovi poslať peniaze aj bez podpísanej zmluvy, aby mi nezaniklo predkupné právo?   

Ponuka na odpredaj spoluvlastníckeho podielu ostatným spoluvlastníkom je záväzný jednostranný právny úkon povinného spoluvlastníka. Povinný spoluvlastník je teda týmto úkonom viazaný. Viazaný je konkrétne tými podmienkami odpredaja, ktoré uvedie v ponuke. Pokiaľ povinný spoluvlastník po tom, ako ostatní spoluvlastníci prijali ponuku, odmietne podpísať kúpnu zmluvu s takým obsahom, aký uviedol v ponuke, poruší tým predkupné právo ostatných spoluvlastníkov. Následok porušenia je taký, že ak by aj spoluvlastnícky podiel previedol na tretiu osobu, tento prevod bude neplatný. Pôjde však len o relatívnu neplatnosť a bude potrebné, aby sa spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, domáhali tejto neplatnosti na súde. Ak sa nebudú domáhať neplatnosti na súde, prevod zostane platným.

 

Odporúčame, aby ste návrh kúpnej zmluvy upravili tak, aby bol v súlade ponukou. Upravte návrh tak, že z neho vynecháte zriadenie vecného bremena, ktoré v ponuke nebolo. Takýto upravený návrh potom pošlite povinnému spoluvlastníkovi s upozornením, že záväzná je jeho ponuka s takým obsahom, s akým ju poslal. Teda, že právne záväzná je ponuka bez vecného bremena a on je povinný uzavrieť kúpnu zmluvu presne s takým obsahom, aký bol v ponuke. Môžete ho tiež upozorniť, že pokiaľ kúpnu zmluvu nepodpíše, koná v rozpore so svojím záväzným prejavom vôle, ktorý uviedol v ponuke a poruší tým Vaše predkupné právo. V upozornení môžete uviesť aj to, že akýkoľvek prevod na tretie osoby bude neplatným a Vy sa budete tejto neplatnosti domáhať na súde.

 

Neodporúčame Vám, aby ste zaplatili kúpnu cenu predtým, ako dôjde k podpisu zmluvy. Mohli by ste prísť o peniaze, pričom vlastníctva spoluvlastníckeho podielu na pozemku by ste sa pravdepodobne museli domáhať na súde. Ak budete postupovať tak, ako odporúčame, existuje šanca, že povinný spoluvlastník argumentom porozumie, uvedomí si, že právne správna je len možnosť podpísať kúpnu zmluvu s takým obsahom, aký uviedol v ponuke a podpíše zmluvu bez vecného bremena.

 

Ak spoluvlastník zmluvu bez vecného bremena nepodpíše a spoluvlastnícky podiel predá niekomu inému, bude potrebné iniciovať súdny spor. Pre tento prípad bude lepšie, aby ste kúpnu cenu neplatili vopred.

 

Pokiaľ ide o dvojmesačnú lehotu na zaplatenie kúpnej ceny (§605 Občianskeho zákonníka), ktorá plynie od doručenia ponuky, myslíme si, že sa nemusíte obávať. Hoci zo znenia zákona skutočne vyplýva, že predkupné právo zanikne, ak spoluvlastník nezaplatí do dvoch mesiacov od doručenia ponuky kúpnu cenu, podľa nášho názoru by vo Vašom prípade takýto formalistický výklad zákona neobstál. Vy ste totiž jasne deklarovali, že predkupné právo využívate. Ak povinný spoluvlastník spôsobil, že ste toto svoje právo nemohli realizovať, pretože Vám predložil kúpnu zmluvu v rozpore so svojou záväznou ponukou, porušil tým Vaše predkupné právo. Takéto jeho konanie by nemalo požívať právnu ochranu.

 

Pozrieť viac
0

Legislatívny návrh reaguje na povinnosť zavedenú novelou Zákona o obchodnom registri, v zmysle ktorej sú osoby oprávnené konať v mene zapísanej osoby povinné zosúladiť zapísané údaje v rozsahu zákonného znenia účinného od 1. októbra 2020. Ide o identifikačné údaje o

  • spoločníkoch,
  • štatutárnych orgánoch alebo členoch štatutárnych orgánov,
  • vedúcich organizačných zložiek podnikov,
  • prokuristoch,
  • členoch dozorného orgánu,
  • likvidátoroch, správcoch na výkon nútenej správy a ich zástupcoch a
  • vedúcich podnikov alebo organizačných zložiek podnikov zahraničných právnických osôb.

Navrhovaná novela zavádza mechanizmus automatického doplnenia identifikačných údajov týchto osôb do obchodného registra bez potreby podania návrhu na zápis údajov pomocou využitia hodnôt referenčných údajov. O automatizovanom doplnení údajov zašle registrový súd do elektronickej schránky oznámenie o doplnení identifikačných údajov.

Lehota na zosúladenie určená ďalšou novelou Zákona o obchodnom registri je určená momentom podania najbližšieho návrhu na zápis zmeny zapísaných údajov po 30. septembri 2021, najneskôr však do 30. septembra 2022. Ak registrový súd nezašle oznámenie o automatizovanom doplnení údajov do 31. mája 2022, neurobí tak preto, pretože automatizované doplnenie nebolo možné vykonať.

Novelou Zákona o súdnych poplatkoch sa zavádza možnosť podania samostatného bezplatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne dopĺňajú identifikačné údaje o vyššie uvedených osobách.

Pozrieť viac
0

Návrhom zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2019/2162 z 27. novembra 2019 o emisii krytých dlhopisov a verejnom dohľade nad krytými dlhopismi, ktorej hlavným cieľom je harmonizovať právny rámec krytých dlhopisov, ktoré musia spĺňať určité štrukturálne požiadavky.

Novela prináša

  • rozšírenie okruhu aktív, ktoré je možné zahrnúť do krycieho súboru a ktoré musia byť vysoko kvalitné v záujme zabezpečenia spoľahlivosti krycieho súboru,
  • ustanovenia týkajúce sa spoločného financovania a možnosti nákupu aktív alebo prevodu aktív prostredníctvom dohody o finančných zárukách od iných bánk alebo prípadne od iných spoločností, ktoré nie sú bankami avšak za dodržania dôsledného posúdenia úverovej bonity dlžníka,
  • zosúladenie informácií, ktoré má banka, ktorá emituje kryté dlhopisy, zverejňovať pre investorov a definovanie tých informácií, ktoré si Národná banka Slovenska môže v určitých situáciách vyžiadať,
  • úpravy ohľadne ukazovateľa krytia v závislosti od zloženia krycieho súboru, resp. programu krytých dlhopisov,
  • úpravy súvisiace s predchádzajúcim súhlasom na vykonávanie činností s programom krytých dlhopisov a úpravy sankcií a
  • jednotné označovanie krytých dlhopisov v celej Európskej únii.

V zmysle dôvodovej správy zmeny zavádzané novelou majú smerovať k tomu, aby kryté dlhopisy boli finančným nástrojom vyhovujúcim európskym štandardom a požiadavkám trhu, kvalitné a obchodovateľné na finančnom trhu, zaujímavou investičnou príležitosťou pre investorov aj mimo bankového sektora a zo zahraničia, s vysokou kreditnou a likvidnou kvalitou na trhoch aj v čase stresu a vhodným a efektívnym zdrojom dlhodobého financovania podporujúcim obchodný model a stabilitu banky.

Pozrieť viac
0

Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným som nadobudla pred uzatvorením manželstva. Počas trvania manželstva však spoločnosť zmenila právnu formu na akciovú spoločnosť. Môj obchodný podiel, predtým predstavujúci 50 % v spoločnosti, nahradilo 50 akcií, každá v menovitej hodnote 1 000 EUR. Po zmene právnej formy zodpovedajú akcie naďalej 50% podielu na riadení a zisku akciovej spoločnosti. Po rozvode nášho manželstva začal bývalý manžel tvrdiť, že mu mám vyplatiť polovicu trhovej hodnoty akcií, pretože som ich nadobudla počas trvania manželstva. Tvrdí, že tieto akcie patria do BSM. Je to naozaj tak?

Myslíme si, že pokiaľ pri zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť nedošlo k zvýšeniu základného imaniaVy ste neupísali nové akcie, potom tie akcie, ktoré nahradili Váš pôvodný obchodný podiel, sa jednoznačne nestali súčasťou BSM.

 

Obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným ste vlastnili už pred uzatvorením manželstva. Bol to Váš výlučný majetok, ktorý sa uzatvorením manželstva nestal súčasťou BSM. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka platí, že v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je len to, čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.

 

Fakt, že počas trvania manželstva ste nadobudli akcie v akciovej spoločnosti môže zvádzať k posudzovaniu tejto skutočnosti ako nadobudnutia majetku patriaceho do BSM.

 

Ak však nedošlo k zvýšeniu základného imania pri zmene právnej formy spoločnosti a Vy ste v tejto súvislosti neupísali nové akcie, potom nešlo o nadobudnutie nového majetku. Tak obchodný podiel spoločnosti s ručením obmedzeným, ako aj akcie akciovej spoločnosti, sú vyjadrením majetkovej účasti spoločníka alebo akcionára v tejto spoločnosti. Ak sa obchodný podiel zmení na akcie, nejde o nadobudnutie nového majetku. Ide len o transformáciu pôvodnej formy určitého majetku na novú formu majetku.

 

Ako sme spomínali, situácia by bola iná, ak pri zmene právnej formy spoločnosti s ručením obmedzeným na akciovú spoločnosť došlo k zvýšeniu základného imania upísaním nových akcií. Napríklad, pôvodné základné imanie spoločnosti s ručením obmedzeným bolo 10 000 eur a Váš 50 % obchodný podiel zodpovedal vkladu do spoločnosti vo výške 5 000 eur. Po transformácii spoločnosti sa zvýšilo základné imanie upísaním nových akcií z 10 000 eur na 100 000 eur, pričom Vy stále máte  50 % podiel v spoločnosti a vlastníte 50 akcií s nominálnou hodnotou každej 1 000 eur. Došlo k upísaniu nových akcií, nadobudli ste 45 nových akcií v nominálnej hodnote 45 000 eur. Ak by nedošlo k zvýšeniu základného imania, Váš pôvodný obchodný podiel by sa len transformoval na akcie v nominálnej hodnote 5 000 eur.

 

Príklad uvedený vyššie sme použili preto, aby sme vysvetlili, že pri zvýšení základného imania pri transformácii je situácia iná. 45 nových akcií upísaných pri zmene právnej formy spoločnosti, pri ktorej došlo zároveň k zvýšeniu základného imania, by do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť v zásade malo. Ide o nový majetok nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva. Aj v takom prípade je však dôležité, koho peniaze boli na upísanie nových akcií použité. Ak viete preukázať, že to boli Vaše peniaze, ktoré ste nadobudli pred uzatvorením manželstva, alebo peniaze, ktoré ste získali počas trvania manželstva darom alebo dedením, potom by akcie mali byť považované za Vaše výlučné vlastníctvo.

 

Ak by peniaze použité na upísanie nových akcií nepochádzali z daru, dedičstva alebo spred uzavretia manželstva, potom by akcie do BSM patrili a mali by sa vyporiadať spolu s ostatnými aktívami a pasívami BSM podľa všeobecných pravidiel vyporiadania BSM.

Pozrieť viac
0

Novela Trestného zákona

Trestný zákon sa dopĺňa novou skutkovou podstatou, trestným činom nebezpečného elektronického obťažovania. V zmysle novelizácie ide o čin spáchaný prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby, počítačového systému alebo počítačovej siete, ktorým páchateľ podstatným spôsobom zhorší kvalitu života iného tým, že ho

  • dlhodobo ponižuje, zastrašuje, neoprávnene koná v jeho mene či ho dlhodobo inak obťažuje alebo
  • neoprávnene zverejňuje alebo sprístupňuje obrazový, zvukový alebo obrazovo-zvukový záznam prejavu osobnej povahy získaný so súhlasom poškodenej osoby. Takýto záznam musí byť spôsobilý značnou mierou ohroziť jej vážnosť alebo privodiť jej inú vážnu ujmu na právach.

 

Ako sankciu za nebezpečné elektronické obťažovanie novela stanovuje trest odňatia slobody až na 3 roky.

 

V prípade, že páchateľ spácha čin na chránenej osobe či z osobitného motívu, hranica trestu odňatia slobody sa posúva na obdobie jedného až štyroch rokov.

 

Ak týmto činom spôsobí páchateľ značnú škodu, spácha čin s úmyslom získať úspech či bol pred spáchaním činu za takýto v dobe 24 mesiacov pred jeho spáchaním už odsúdený, potrestá sa dvomi až šiestimi rokmi väzenia.

Štádium legislatívneho procesu: Zákon vyšiel v Zbierke zákonov.

Účinnosť: 1. júla 2021.


Novela zákona o verejnom obstarávaní

 

Návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní sa podľa dôvodovej správy sleduje dosiahnutie štyroch hlavných cieľov, a to

  • zrýchlenie a zjednodušenie postupu verejného obstarávania,
  • revidovanie národnej úpravy z pohľadu rozsahu transpozičnej povinnosti vo vzťahu k smerniciam EÚ,
  • zrýchlenie procesu aj z pohľadu uplatňovania práv dotknutých záujemcov, uchádzačov, účastníkov a iných osôb a
  • zlepšenie kontroly verejného obstarávania prostredníctvom automatizácie zadávania a vyhodnocovania zákaziek a zabezpečenia efektívneho zberu a analýzy údajov o cenách.

 

Novelou dochádza k zvýšeniu spodných finančných limitov pre podlimitné zákazky. Zároveň sa upravuje aj horný limit pre podlimitné zákazky, ktorý už viac nebude určovať ÚVO vyhláškou, no nahradí ju nariadenie vlády. Tiež sa podľa návrhu zvyšuje limit pre zákazky, ktoré nespadajú do pôsobnosti zákona (tzv. zákazky malého rozsahu) a upravujú sa limity pre koncesie či súťaž návrhov.

 

Pri zákazkách na stavebné práce, ktorých minimálna hodnota je 1 000 000 eur a maximálna bude určená vyššie spomínaným nariadením vlády, sa zavádza nová výnimka. Pri zistení porušenia zákona kontrolovaným na základe podanej námietky, ktoré by mohlo mať vplyv na výsledok obstarávania, ÚVO v tomto prípade iba rozhodnutím skonštatuje porušenie zákona, no nenariadi odstrániť protiprávny stav, či zrušenie použitého postupu zadávania. V súčasnej dobe je horná hranica takejto zákazky stanovená na 5 350 000 eur.

 

Upravujú sa niektoré existujúce pravidlá, ktoré majú charakter národného goldplatingu. Ide najmä o prípad tzv. dotovaných subjektov (na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti získali dotáciu), ktoré sa v zásadnej miere odbremeňujú od výkonu dohľadu nad obstarávaním zo strany ÚVO. Tiež sa zrušuje povinnosť zdôvodňovať uzavretie zmluvy v prípade predloženia jednej ponuky.

 

Na účely zvýšenia transparentnosti obstarávania sa obmedzuje možnosť získavať prostredníctvom verejného obstarávania kontrakty pre vymenovaných verejných funkcionárov a iných vysokých štátnych úradníkov, ktorí sú konečnými užívateľmi hospodárskych subjektov.

 

Zriaďuje sa centrálna obstarávacia organizácia pre štátne orgány, ktorá by mala zjednodušiť a optimalizovať procesy verejného obstarávania. V návrhu zmien zákona o verejnom obstarávaní je vytvorený iba predpoklad na jej zriadenie. Aktuálne prebieha diskusia o jej finálnom rozsahu úloh a kompetencií, ktoré budú následne upravené nariadením vlády.

 

Novela prináša i ďalšie novinky, ako podpora podávania žiadostí o nápravu a námietky prostredníctvom elektronických prostriedkov, ustanoví sa flexibilnejšia úprava vylúčenia v prípade podozrení na existenciu dohôd obmedzujúcich súťaž a mnohé ďalšie.

Štádium legislatívneho procesu: Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania.

Navrhovaná účinnosť: 1. január 2022, vo vzťahu k povinnosti používať elektronické prostriedky zapísané v zozname 1. apríl 2022 a vo vzťahu k povinnosti využívania odborných garantov vo verejnom obstarávaní 1. január 2023.


Pozrieť viac
0

Zamestnávateľ mi dal výpoveď, pretože uskutočnil organizačné zmeny, na základe ktorých zrušil moje pracovné miesto. O tom, že moje pracovné miesto bude zrušené, som vedel už od apríla, v našej organizácii sa o tom uvažovalo už dlhšie. Výpoveď mi ale zamestnávateľ doručil až koncom júna. Pri doručení výpovede mi zamestnávateľ oznámil, že nemá pre mňa žiadne iné vhodné pracovné miesto. Ja pritom viem, že v máji obsadil zamestnávateľ miesto na inom oddelení novým zamestnancom a mne toto miesto neponúkol. Neskôr som zistil, že rozhodnutie o organizačnej zmene zamestnávateľ prijal už začiatkom mája, s účinnosťou od prvého júla. Mal zamestnávateľ povinnosť ponúknuť mi voľné pracovné miesto, ktoré obsadil v máji, ak začiatkom mája prijal rozhodnutie o organizačnej zmene a vedel, že sa od prvého júla stanem nadbytočný?

Podľa nášho názoru Vám zamestnávateľ pracovné miesto ponúknuť mohol, ale nebola to jeho povinnosť. Splnenie tzv. ponukovej povinnosti sa posudzuje ku dňu doručenia výpovede. Podstatné je to, či mal zamestnávateľ voľné a pre Vás vhodné pracovné miesto ku dňu doručenia výpovede. Ak Vám zamestnávateľ doručil výpoveď koncom júna a k tomuto dňu žiadne voľné  a pre Vás vhodné pracovné miesto nemal, potom Vám žiadne miesto ponúkať nemusel. To napriek tomu, že rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorého bolo zrušené Vaše pracovné miesto, prijal zamestnávateľ napríklad aj dva mesiace pred doručením výpovede.

 

Povinnosť ponúknuť zamestnancovi, ktorému dáva zamestnávateľ výpoveď pre nadbytočnosť, iné voľné vhodné pracovné miesto (ponuková povinnosť), vyplýva z ustanovenia  §63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. V tomto ustanovení nie je konkrétne uvedené, ku ktorému dňu existuje ponuková povinnosť.

 

Z judikatúry najvyššieho súdu však jednoznačne vyplýva, že ponukovú povinnosť, teda to, či zamestnávateľ má alebo nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať, treba posudzovať podľa stavu existujúceho v čase dania výpovede. Pre Váš prípad to znamená, že aj keby zamestnávateľ skutočne mal možnosť zamestnať Vás v období medzi prijatím organizačnej zmeny a doručením výpovede, nemal povinnosť Vám takéto miesto ponúknuť ako voľné pracovné miesto.

 

Okrem toho, ku ktorému dňu sa posudzuje splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľom, teda ku ktorému dňu bolo iné pracovné miesto voľné, je tiež dôležité, či bolo toto voľné pracovné miesto pre Vás vhodné. To, že má zamestnávateľ v čase doručenia výpovede iné voľné miesto totiž ešte neznamená, že toto miesto bolo pre Vás aj vhodné. Dovolíme si priblížiť aj náš názor na to, čo je to iné vhodné pracovné miesto.

 

Konkrétnejšie vymedzenie toho, čo je to iná vhodná práca totiž v ustanovení §63 ods. 2 písm. b) Zákonníka práce nenájdete, podobne ako tam nenájdete odpoveď na otázku, ku ktorému dňu sa plní ponuková povinnosť. Pri vymedzení obsahu vhodnej práce však možno prihliadať na iné ustanovenie Zákonníka práce – §55 ods. 5. Z neho sa dá vyvodiť, že vhodná práca by mala zodpovedať schopnostiam a kvalifikácii zamestnanca.

 

Súdny výklad ponukovej povinnosti vo vzťahu k vhodnej práci skôr zdôrazňuje aspekt kvalifikácie. Súdy sa prikláňajú k tomu, že iná vhodná práca je taká, na ktorú spĺňa zamestnanec kvalifikačné predpoklady alebo na ktorú sa po predchádzajúcej príprave trvajúcej primeranú dobu zaučí. Časť súdnych rozhodnutí v tejto súvislosti je dokonca taká, že iná vhodná práca pre zamestnanca je aj tá, na ktorú je zamestnanec prekvalifikovaný. Zvykne sa uvádzať zjednodušený príklad, že „riaditeľovi treba ponúknuť aj miesto upratovačky“.

 

My sa však domnievame, že zamestnávateľ by pri posudzovaní inej vhodnej práce mal prihliadať aj na schopnosti zamestnanca a v ich kontexte tiež na jeho osobnostné predpoklady. Napríklad na to, či je zamestnanec schopný pracovať v priamom kontakte so zákazníkmi, či je komunikatívny, či zvláda prácu vo veľkom kolektíve, v otvorenom priestore, či dokáže odolávať stresu. Podľa nášho názoru by nemala byť rozhodná kvalifikácia a malo by sa prihliadať minimálne v rovnakom rozsahu aj na skúsenosti, osobnostné predpoklady a schopnosti zamestnanca. Zjednodušene povedané, to, že je niekto manažér ešte neznamená, že vie upratovať a fakt je, že sa dobre upratovať nemusí naučiť ani za pol roka. Prosto, zamestnávateľ by mal mať právo rozhodnúť sa, či je zamestnanec skutočne na voľnú pozíciu aj vhodný. Ponuková povinnosť by sa nemala interpretovať ako nejaká sankcia zamestnávateľa za to, že si dovolil uskutočniť organizačnú zmenu.

 

Zamestnávateľ je vo väčšine prípadov podnikateľ a jeho organizačná štruktúra by mala pružne reagovať na podnikateľské potreby. Podľa nášho názoru by zamestnávateľ nemal byť neprimerane zaťažovaný povinnosťami súvisiacimi s organizačnou zmenou. Stačí, že je povinný dodržať výpovednú dobu a vyplatiť odstupné. V súčasnosti je výpovedná doba pri pracovnom pomere, ktorý trval viac ako rok dva mesiace a pri pracovnom pomere, ktorý trval viac ako 5 rokov tri mesiace. Odstupné pri výpovedi z organizačných dôvodov je v súčasnej dobe pri pracovnom pomere, ktorý trval viac ako dva roky vo výške priemerného mesačného zárobku, pri pracovnom pomere ktorý trval viac ako 5 rokov vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku, pri pracovnom pomere ktorý trval viac ako 10 rokov vo výške trojnásobku priemerného mesačného zárobku a pri pracovnom pomere ktorý trval viac ako 20 rokov vo výške štvornásobku priemerného mesačného zárobku. Pri skončení pracovného pomeru dohodou z organizačných dôvodov je odstupné ešte vyššie.

Pozrieť viac
0

V našej spoločnosti sme dvaja spoločníci s rovnakými obchodnými podielmi. Sme zároveň konatelia, pričom konáme spoločne. Druhý konateľ sa aktuálne dlhšie zdržuje mimo Slovenska a chcel by svoje konateľské oprávnenie preniesť na svoju manželku. Podpísal pre manželku plnú moc, v ktorej ju splnomocnil konať za seba, ako konateľa našej spoločnosti v rozsahu jeho konateľských oprávnení. Plnú moc sme nepodpísali obaja ako konatelia spoločnosti, ale súhlasím s tým, aby za môjho spoločníka, ktorý je zároveň druhým konateľom konala jeho manželka. Naša spoločnosť je aktuálne v procese predaja nehnuteľnosti a kupujúci chce nehnuteľnosť financovať hypotékou. Pri komunikácii s bankou v súvislosti so zriadením záložného práva na financovanie nehnuteľnosti nám banka povedala, že plnú moc neakceptuje, pretože konateľ nemôže preniesť svoju konateľskú právomoc na základe plnej moci. Nehnuteľnosť potrebujeme predať do mesiaca, druhý konateľ bude naspäť až o dva alebo o tri mesiace. Existuje nejaké riešenie?

Názor banky, že ak za spoločnosť konajú konatelia dvaja, potom jeden z konateľov nemôže samostatne preniesť svoje konateľské oprávnenie na tretiu osobu na základe plnej moci, je rozšírený právny názor. Vychádza z §20 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri právnickej osobe vykonávajú právne úkony tejto právnickej osoby tí, ktorí sú na to oprávnení v zmysle zakladajúcich dokumentov alebo ktorých oprávnenie vyplýva zo zákona.

 

Podstatou tohto názoru je, že funkcia konateľa je priamo spätá s konkrétnou fyzickou osobou a nie je možné preniesť ju na základe plnomocenstva na inú osobu napríklad preto, lebo konateľom môže byť len bezúhonná osoba v zmysle platných právnych predpisov alebo preto, lebo konanie konateľa je priamym konaním spoločnosti a konanie zástupcu je konaním zastúpeného v mene spoločnosti a na jej účet.

 

O rozhodnutí súdu, ktoré by riešilo podobný prípad, ako je Váš (teda či je platné konanie spoločnosti konajúcej dvomi konateľmi, ak koná jeden konateľ a za druhého konateľa koná splnomocnenec), nevieme. Existuje však rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého môže jeden konateľ splnomocniť na konanie druhého konateľa a uskutočniť právny úkon spoločnosti sám vo svojej konateľskej pozícii a zároveň ako splnomocnenec druhého konateľa. Teda jeden konateľ druhého splnomocniť na konanie môže. To však nie je Váš prípad.

 

Vo Vašom prípade je dôležité nájsť praktické riešenie a v zásade, ak by aj existovalo rozhodnutie súdu potvrdzujúce, že splnomocnenie vystavené jedným z konateľov v prospech tretej osoby je akceptovateľné, nemuselo by to riešiť Váš problém. Je zrejmé, že ak má s konaním na základe plnej moci za jedného z konateľov problém banka, potom s takýmto konaním môžu mať problém aj iní, napríklad finančná správa alebo kataster nehnuteľností.

 

Porozumeli sme, že v spoločnosti ste spoločníci dvaja a Vaše obchodné podiely sú rovnaké. To pravdepodobne znamená, že máte aj rovnaký počet hlasov pri hlasovaní na valnom zhromaždení. Ak zo spoločenskej zmluvy Vašej spoločnosti vyplýva, že na prijatie uznesenia spoločnosti stačí prítomnosť spoločníka, ktorý disponuje aspoň polovicou všetkých hlasov, potom sa môže konať valné zhromaždenie aj v neprítomnosti Vášho druhého spoločníka. Stačí, ak mu pošlete pozvánku na valné zhromaždenie spôsobom určeným v spoločenskej zmluve.

 

Zároveň, ak v zmysle spoločenskej zmluvy stačí na odvolanie konateľa a menovanie nového konateľa jednoduchá väčšina spoločníkov prítomných na valnom zhromaždení, riešenie je relatívne jednoduché. Uskutočníte valné zhromaždenie, odvoláte Vášho spoločníka z pozície konateľa a do pozície druhého konateľa vymenujete jeho manželku. Na nič z toho nepotrebujete jeho prítomnosť. Pravdaže, toto by sa malo udiať s vedomím a súhlasom Vášho neprítomného spoločníka. Pretože ak by s takýmto postupom nesúhlasil, mohol by tvrdiť, že sa o konaní valného zhromaždenia nedozvedel, že pozvánku prevzala jeho manželka, ktorá bola s Vami dohodnutá na tom, aby ste ho takýmto spôsobom zbavili konateľskej pozície bez jeho vedomia. Pre istotu by teda bolo dobré, aby druhý konateľ potvrdil vedomosť o konaní VZ aspoň e-mailom, alebo aby ste mu pozvánku doručili do zahraničia na miesto, kde sa zdržuje a on potvrdil jej prevzatie.

 

Manželka Vášho spoločníka bude oprávnená konať za spoločnosť ako nová konateľka spolu s Vami od momentu prijatia rozhodnutia valného zhromaždenia. Nie je teda potrebné čakať na zápis zmeny v osobách konateľov do Obchodného registra. Pravdaže, zmenu zapísať odporúčame, konanie na úradoch a v banke bude podstatne jednoduchšie, ak sa preukážete výpisom z Obchodného registra a nie len uzneseniami valného zhromaždenia.

 

Ešte pozor na to, že podľa §127a ods. 3 Obchodného zákonníka musí byť pravosť podpisu predsedu valného zhromaždenia pri hlasovaní o odvolaní a menovaní konateľa úradne osvedčená.

Pozrieť viac
0

Nový zákon o ochrane hospodárskej súťaže

Zákonom sa na základe požiadaviek smernice EÚ 2019/1 harmonizuje pojem podnik a podnikateľ (z ang. undertaking). Podnikateľom sa podľa zákona rozumie entita, ktorá vykonáva hospodársku činnosť, alebo ak ide o jej činnosť a konanie, ktoré súvisí alebo môže súvisieť so súťažou, bez ohľadu na jej právnu formu, existenciu právnej subjektivity, spôsob jej financovania, a bez ohľadu na to, či je jej činnosť zameraná na dosahovanie zisku.

Zákon tiež zavádza nové inštitúty v podobe právomoci protimonopolného úradu uložiť dočasné opatrenia podľa § 32 tohto zákona. V súvislosti s týmito opatreniami dochádza aj ku zmene a doplneniu Správneho súdneho poriadku, keďže členské štáty musia zabezpečiť prieskum rozhodnutí, ktorými sa ukladajú dočasné opatrenia v skrátených lehotách. Úrad v prípade zistenia porušenia zákona môže od podnikateľa vyžadovať ukončenie zneužívania dominantného postavenia alebo dohody obmedzujúcej súťaž.

Novinkou je zavedenie právneho inštitútu penále, ktoré vyžaduje transpozícia vyššie spomínanej smernice.

Zákon oproti súčasnému stavu ďalej upravuje prerušenie plynutia lehoty na uloženie pokuty, lehoty na uloženie penále, lehoty na vydanie rozhodnutia a nariadenie výkonu rozhodnutia počas konania pred súdom podľa Správneho súdneho poriadku.

Štádium legislatívneho procesu: NZ postupuje do redakcie

Účinnosť: 1. júna 2021


Zákon o centrálnom registri účtov

Zákonom sa zriaďuje ministerstvom financií vedený centrálny register účtov, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci (napr. finančná spravodajská jednotka, orgány činné v trestnom konaní, súdy v trestnom konaní, spravodajské služby, orgán pre vyhľadávanie majetku a pod.), ktorých okruh vychádza z Informačnej smernice, včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok.

Z uvedeného registra sa budú poskytovať oprávneným orgánom údaje v elektronickej podobe na základe zadania jedinečného identifikátora používateľa patriaceho konkrétnej fyzickej osobe a označenia konania, v rámci ktorého sa majú poskytnúť údaje z centrálneho registra účtov.

Ide o informácie v rozsahu

  • identifikácie finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo bezpečnostnú schránku,
  • dátumu založenia účtu alebo začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,
  • čísla účtu a čísla účtu IBAN,
  • identifikačných údajov klienta a konečného užívateľa výhod,
  • dátumu vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte a
  • dátumu zrušenia účtu alebo ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.

Štádium legislatívneho procesu:  Vyhodnotenie medzirezortného pripomienkového konania

Navrhovaná účinnosť: 1. augusta 2021


Novela zákona o verejnom obstarávaní

Cieľom novely je odstránenie národného goldplatingu a zosúladenie národnej úpravy s európskou v oblasti služieb zameraných na výskum a vývoj. Novelizácia približuje národnú právnu úpravu obstarávania služieb v oblasti výskumu a vývoja dotovanými subjektami so smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení. Neaplikovanie zákona sa týka subjektov, ktoré obstarávajú výskumné a vývojové služby okrem tých, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi a tento ich využíva pri plnení vlastných úloh, pričom odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.

Štádium legislatívneho procesu: NZ postupuje do redakcie

Účinnosť: pätnásty deň odo dňa vyhlásenia (6. mája 2021)


Pozrieť viac
0

Our embassy represents one of the EU member states in Slovakia and has been asked by our domestic court to deliver that court’s decision in a family matter to a Slovak citizen now living in Slovakia. Our court sent us a form named Request for Service Abroad of Judicial or Extrajudicial Document together with an official Slovak translation of the court’s decision which should be delivered to the Slovak citizen. The court’s request for service refers to the Hague Convention of 1965 and contains a Certificate which should be signed and stamped by the authority who delivered the request to the addressee and then sent back to the court. How should we proceed? Should we deliver the court’s decision to the Slovak citizen and then fill in the Certificate and send it back to our court? What should the delivery method be? Should we use a courier service?

First of all, it is interesting that despite the fact you are an EU member state, your domestic court chose to deliver the judicial document under the Hague Convention. Since the adoption of EU Regulation No. 1393/2007 on the service in the Member States of judicial and extrajudicial documents in civil or commercial matters, the EU member states proceed under this Regulation when they deliver documents in civil matters to each other instead of using the Hague Convention.

 

Nevertheless, the Hague Convention delivery method is still admissible even between EU member states who are parties to this convention. If your domestic court chose this method, you should follow it and first of all check how the court requires that the service of the document is to be executed. This should be marked on the Request for Service Abroad of Judicial or Extrajudicial Document which you received. In most cases, foreign courts request the delivery of judicial documents in accordance with the provision of sub-paragraph (a) of the first paragraph of Article 5 of the Hague Convention (this option is marked by X on the first page of the form). This means that the “central authority” of the Slovak Republic should serve the document itself, or it should arrange to have it served by an appropriate agency by a method prescribed by Slovak law for the service of documents in domestic actions.

 

In Slovakia, the central authority is the Department of Private International Law of the Ministry of Justice of the Slovak Republic; the appropriate agencies serving the documents are the Slovak courts. In our view, your domestic court should have sent the request to the Slovak Ministry of Justice instead of sending it to your embassy.

 

However, we believe that instead of returning the request back to your domestic court, you can now send the request together with the translation of the judicial document to the Department of Private International Law at the Slovak Ministry of Justice. You can also send it directly to the first instance court residing in the district where the Slovak citizen who should be served is living. The second option saves time, because the Ministry of Justice would only do the same thing and send the document to the relevant court in order to have it served to the addressee.

 

How do you determine which is the relevant court? It is not difficult. For example, if the address of the person to whom the document should be served is in Nitra, you should deliver the request to the Nitra District Court. The same applies if the address is in a village or a smaller town falling within the Nitra administrative district.

 

The Nitra District Court should know exactly how to proceed as clear instructions for district courts in this regard can be found on the web page of the Slovak Ministry of Justice. Service under Article 5(1)(a) of the Hague Convention of 15 November 1965 on the Service Abroad of Judicial and Extrajudicial Documents in Civil or Commercial Matters is done either by the court summoning the addressee and handing over the documents or by the postal service (a special form of delivery called “service into one’s own hands” with the possibility of an alternative service by deposit under strict circumstances prescribed by law). The postal service is used only if a Slovak translation is attached to the documents or if it can be concluded that the addressee understands the language of the document. The Nitra District Court will also fill in the Certificate confirming the actual delivery and its method.

 

You should not try to deliver the document to the addressee by your own means (postal service or courier). Even if you successfully deliver the document to the addressee and send the Certificate confirmed by you back to your domestic court, it may not consider the document to have been delivered.

Pozrieť viac
0

Problematika verejnej autobusovej dopravy na Slovensku je špecifická. Samosprávy, ktoré autobusovú dopravu zabezpečujú, sa v tejto oblasti aktuálne potýkajú s viacerými problémami. Nie je to len rast cien a výpadok tržieb za prepravu cestujúcich kvôli opatreniam na zamedzenie šírenia COVID-19. Pri blížiacom sa uplynutí platnosti aktuálnych zmlúv s dopravcami, je to tiež nízky počet podnikateľských subjektov ochotných uchádzať sa o zákazku na poskytovanie dopravných služieb vo verejnom záujme a prísne pravidlá verejného obstarávania, ktoré musia pri uzatvorení novej zmluvy s dopravcom samosprávy dodržiavať.

 

Tieto okolnosti v kombinácii so silnou pozíciou dopravcov, ktorí na konkrétnych samosprávnych územiach dlhodobo dopravné služby poskytujú a ktorí sa tejto pozície prirodzene nechcú vzdať, spôsobujú, že sa samosprávy ocitajú pri snahe uzatvoriť nové zmluvy pred ťažkými dilemami. Ak sa nepodarí súťaž ukončiť včas, alebo ak zo súťaže nevzíde primeraná cena, majú uzatvoriť zmluvu s novým dopravcom ochotným pristúpiť na férové podmienky priamo, bez súťaže a riskovať veľkú pokutu od Úradu pre verejné obstarávanie? Alebo majú dodatkovať existujúce zmluvy do času, kým sa im podarí zrealizovať verejné obstarávanie a vysúťažiť skutočne prijateľnú cenu a tiež riskovať pokutu za uzatvorenie dodatku?

 

A čo keď existujúci dopravcovia dodatky odmietajú uzatvoriť, alebo tlačia samosprávy do podmienok, ktoré nie sú pre samosprávy prijateľné a ktoré predstavujú nehospodárne vynakladanie verejných zdrojov? Aké majú v takom prípade samosprávy možnosti, ak nechcú riskovať, že dopravcovia prerušia poskytovanie služieb a obyvatelia ich samosprávneho územia budú bez dopravy?  

 

Možnosti sú veľmi limitované a samosprávy často riešia neriešiteľné. Hrozia im pokuty od Úradu pre verejné obstarávanie, čelia tlaku verejnosti a politickému tlaku, aby nepripustili prerušenie dopravy a majú predpismi zviazané ruky pri uzatváraní dohôd s dopravcami. Keby boli samosprávy bežnými podnikateľmi, pravdepodobne by sa na poskytovaní dopravných služieb s prípadnými alternatívnymi alebo aj existujúcimi dopravcami dohodli oveľa ľahšie. Keďže však nakladajú s verejnými zdrojmi, musia sa riadiť postupmi, ktoré majú na jednej strane zaručiť transparentnosť použitia zdrojov a vylúčiť diskrimináciu, na druhej strane samosprávy značne zväzujú a nútia ich ku krokom, ktoré by v bežnom podnikateľskom živote nikdy robiť nemuseli.

 

Napríklad už v spomenutej situácii, keď končí platnosť aktuálnej zmluvy o poskytovaní dopravných služieb vo verejnom záujme a je potrebné uzatvoriť zmluvu novú. Samospráva vyhlási verejné obstarávanie na uzatvorenie novej zmluvy dostatočne skoro, povedzme aj 18 mesiacov pred uplynutím platnosti aktuálnej zmluvy. Ak uchádzači predkladajú nespočetné množstvo žiadostí o vysvetlenie a námietok, ktoré proces obstarávania predĺžia, môže sa stať, že k posudzovaniu ponúk dôjde len pár mesiacov pred uplynutím platnosti zmluvy. A ak sa súťaže zúčastnia len jeden alebo dvaja uchádzači, môže byť výsledkom súťaže neprijateľná ponuková cena. Nezostáva už dostatok času na zrušenie súťaže a vyhlásenie novej. Nepodarí sa ani vyrokovať nižšiu cenu s niektorým z uchádzačov. Môže nastať situácia, že aktuálny dopravca, poznajúc svoju silnú pozíciu, odmieta uzatvoriť dodatok za prijateľných podmienok a tlačí samosprávu do uzatvorenia nevýhodného dodatku.

 

Dobrá správa je, že táto situácia už nebude neriešiteľná. 11. mája 2021 bola v parlamente schválená novela zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, účinnosť nadobudne 1. júla 2021. Prináša novú možnosť pre samosprávy ako verejných obstarávateľov dopravných služieb vo verejnom záujme, ako zabrániť prerušeniu poskytovania dopravných služieb.

 

V prípade opísanom vyššie, pri nedostatku času na realizáciu resp. ukončenie novej súťaže oprávňuje nové ustanovenie §21a zákona o cestnej doprave samosprávy na uzatvorenie novej zmluvy priamym zadaním alebo doplnenie už uzatvorenej zmluvy bez verejnej súťaže. A v prípade absencie spolupracujúceho dopravcu, dáva nový §21a samosprávam dokonca právo uložiť dopravcovi povinnosť poskytovať služby vo verejnom záujme.

 

Nové možnosti môžu samosprávy využiť, ak dôjde k prerušeniu alebo ukončeniu poskytovania dopravných služieb vo verejnom záujme, alebo ak takéto prerušenie alebo ukončenie poskytovania služieb vo verejnom záujme bezprostredne hrozí. V §21a sa príkladmo uvádza, čo predstavuje hrozbu prerušenia ukončenia poskytovania dopravných služieb. Radí sa sem aj prípad, ak preukázateľne nebude ku dňu skončenia existujúcej zmluvy zabezpečené poskytovanie plného rozsahu služieb podľa novej zmluvy. Toto relatívne široké vymedzenie podľa nášho názoru zahŕňa aj prípad, keď verejný obstarávateľ zruší súťaž pre nízky počet uchádzačov alebo pre predloženie neprijateľnej ceny, pričom je zrejmé, že nezostáva dostatok času na vyhlásenie a zrealizovanie novej súťaže.

 

Možnosti uzatvoriť dodatok k existujúcej zmluve alebo uzatvoriť novú zmluvu priamym zadaním sú na mieste v prípade, ak existuje dopravca ochotný sa dohodnúť. Tieto možnosti odstraňujú riziko uloženia pokuty alebo vyhlásenia zmluvy uzatvorenej priamym zadaním za neplatnú. To je pozitívny prínos novely, ale za ešte podstatnejší prínos považujeme možnosť riešiť absenciu spolupracujúceho dopravcu. Práve pre tento prípad získavajú samosprávy právo uložiť povinnosť poskytovať dopravné služby vo verejnom záujme spôsobilému dopravcovi. Je to relatívne široká nová právomoc samospráv, ale skutočné prípady ohrozenia poskytovania, prípadne úplného prerušenia dopravných služieb nasvedčujú, že takáto kompetencia je na mieste. Samospráva získava na tieto účely postavenie správneho orgánu, ktorý je spôsobilý vydať rozhodnutie o uložení poskytovania dopravných služieb vo verejnom záujme samosprávou zvolenému dopravcovi. Nové ustanovenie uvádza, že rozhodnutie vymedzí rozsah poskytovaných dopravných služieb vo verejnom záujme a spôsob výpočtu príspevku podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom je nariadenie EÚ 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave a spôsob výpočtu príspevku je upravený v prílohe nariadenia. Rozhodnutie vydané samosprávou o uložení poskytovania služieb v plnom rozsahu nahrádza zmluvu o poskytovaní dopravných služieb vo verejnom záujme. Novela dáva možnosť, aby si dopravca a objednávateľ upravili podrobnejšie náležitosti ich vzťahu pri poskytovaní dopravných služieb v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia o uložení poskytovania služieb.

 

Čo sa týka postupu pri vydávaní rozhodnutia a jeho náležitostí, novela nie je veľmi podrobná. Dá sa ale usudzovať, že objednávateľ dopravných služieb bude v konaní postupovať analogicky podľa správneho poriadku. Novela však výslovne ustanovuje, že podanie odvolania proti uloženiu povinnosti prevádzkovať dopravné služby vo verejnom záujme nemá odkladný účinok, čo je správne. Dopravca bude môcť odvolanie podať, ale nebude to mať vplyv na jeho povinnosť postupovať v zmysle rozhodnutia. Dôležité tiež je, že pre prípad, ak dopravca odmietne poskytovať služby v zmysle rozhodnutia, bude mať objednávateľ dopravnej služby právo uložiť mu pokutu od 1 500 do 30 000 Eur za každý spoj samostatne.

 

Na záver treba len dodať, že skutočnú využiteľnosť nového ustanovenia §21a zákona o cestnej doprave ukáže prax, ochota dopravcov podriadiť sa rozhodnutiu objednávateľa a odvaha samospráv toto ustanovenie v prípade nespolupracujúcich dopravcov použiť. Každopádne vnímame novelu zákona o cestnej doprave ako svetlo na konci tunela pre mnohé samosprávy.

Pozrieť viac
0