Blog

Legislatívnym návrhom sa dopĺňa paragraf 66 zákonníka práce, ktorý pojednáva o podmienkach výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Ak nejde o výpoveď z dôvodu zrušenia či premiestnenia zamestnanca, výpoveď danú z dôvodov, pre ktoré by bolo možné so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite alebo pre viaceré menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, môže byť daná takémuto zamestnancovi výpoveď až po jej odsúhlasení úradom práce.

V praxi sa toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím z dôvodu obáv zo zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru. Zákon totiž úradu práce určuje až 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o výpovedi. Nie je isté, či úrad súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.

Navrhuje sa skrátenie lehoty na rozhodnutie úradu práce z 30 dní na 7 dní a tiež zavedenie fikcie pozitívneho stanoviska úradu práce k výpovedi pre prípad nedodržania novej, 7-dňovej lehoty.


Pozrieť viac
0

Dňom 1. februára 2022 vstupuje do účinnosti nový zákon o elektronických komunikáciách, ktorým bude nahradený zákon o elektronických komunikáciách z roku 2011. Cieľom novej úpravy je podpora hospodárskej súťaže, ochrana záujmov koncových užívateľov služieb, ale i zabezpečenie prístupu a využívanie k vysokokapacitných sietí všetkými občanmi a podnikateľskými subjektmi za primeranú cenu a v čo najväčšej možnej miere.

Pre bežných užívateľov budú však najciteľnejšími zmenami úprava nevyžiadanej pošty a telefonátov a tzv. cookies súborov.

Príjemca nevyžiadanej pošty bude mať možnosť kedykoľvek bezplatne odmietnuť takéto používanie jeho kontaktných informácií. Odmietnuť používanie kontaktných informácií bude môcť už v čase ich získavania a v prípade, že ich používanie v tomto čase neodmietne, bude mu táto možnosť poskytovaná s každou ďalšou prijatou správou. Zákonom sa tiež zakazuje zasielanie elektronickej pošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú by mohol príjemca zaslať žiadosť o skončenie zasielania takých správ. Tiež je v rámci elektronickej pošty zakázané nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore so zákonom o elektronickom obchode, teda doručovanie informácií komerčnej komunikácie elektronickou poštou, ak si ich príjemca služby vopred nevyžiadal.

Na účely vyjadrenia nesúhlasu s volaním v súvislosti s priamym marketingom zriadi úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb osobitný telefónny zoznam, na základe ktorého bude zakázané akékoľvek volanie, ak užívateľ uviedol telefónne číslo v zozname alebo, ak účastník alebo užívateľ namietal takéto volania osobe, v prospech ktorej sa vykonáva priamy marketing.

V prípade spracúvania tzv. cookies súborov bude musieť každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám v koncovom zariadení, na takéto spracúvanie získať od jeho užívateľa preukázateľný súhlas.

Úrad právnickej osobe alebo fyzickej osobe, podnikateľovi, uloží pokutu od 200 eur do 5 % z obratu v prípade porušenia povinností a zákazov v súvislosti s nevyžiadanou poštou a telefonátmi. Pri spracúvaní cookies súborov bez získania preukázateľného súhlasu je hranica tejto pokuty posunutá až do výšky 10 % z obratu. Pri nepodnikateľoch je v oboch prípadoch možné uložiť pokutu iba do výšky 20 000 eur.

Pozrieť viac
0

Hlavným cieľom tejto novely je zníženie administratívnej záťaže pri čerpaní prostriedkov Európskej únie a zefektívnenie administratívnej finančnej kontroly.

Zákonodarca novelou navrhuje, aby sa pri administratívnej finančnej kontrole mohla overovať oprávnenosť poskytnutia verejných financií len voči tým skutočnostiam, ktoré budú vyplývať z písomnej analýzy rizík. Orgán verejnej správy teda nebude povinný overovať súlad finančnej operácie alebo jej časti so všetkými relevantnými skutočnosťami uvedenými v § 6 ods. 4 tohto zákona, ale len s tými, ktoré ustanoví osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo s tými skutočnosťami, ktoré budú určené na základe týchto predpisov.

V súvislosti s touto zmenou sa navrhujú upraviť aj ustanovenia odkazovaných osobitných predpisov pojednávajúcich o určení rozsahu posudzovaných skutočností. Ide o zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov či zákon č. 368/2021 Z. z. o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, ktoré vychádzajú zo spomínanej analýzy rizík. Upustiť od overovania všetkých posudzovaných skutočností však možno iba so zachovaním hospodárnosti, efektívnosti, účinnosti a účelnosti hospodárenia s verejnými financiami.

Pozrieť viac
0

Od 1. júla tohto roku platí zmena zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave, ktorá mala umožniť samosprávam obstarávajúcim dopravné služby vo verejnom záujme vyriešiť patovú situáciu, kedy hrozí prerušenie poskytovania dopravných služieb alebo ich ukončenie. Na základe nového §21a zákona o cestnej doprave by mali byť samosprávy oprávnené uzatvoriť zmluvu s dopravcom bez verejného obstarávania napriamo, uzatvoriť dodatok k existujúcej zmluve, alebo uložiť povinnosť poskytovať dopravné služby určitému dopravcovi rozhodnutím vydanom v správnom konaní. Počuli sme však taký názor, že toto ustanovenie je možné využiť len pri koncesných zmluvách. V zmysle Vášho predchádzajúceho príspevku sú koncesné zmluvy také, pri ktorých nesie dopravca významné prevádzkové riziko, najmä pokiaľ ide o tržby z cestovného. Podľa našich vedomostí na Slovensku nebola v oblasti dopravy vo verejnom záujme uzatvorená žiadna koncesná zmluva. Dopravné služby vo verejnom záujme sa u nás poskytujú tak, že dopravcovia nenesú riziko výberu cestovného. Je podľa Vášho názoru §21a zákona o cestnej doprave skutočne použiteľný len v prípade koncesných zmlúv? Ak áno, aký je potom význam tohto ustanovenia, keďže dopravné služby vo verejnom záujme sa na základe koncesných zmlúv v zásade neposkytujú?

Podľa nášho názoru sa ustanovenie §21a zákona o cestnej doprave nevzťahuje len na koncesné zmluvy, ale vzťahuje sa na všetky zmluvy, na základe ktorých dochádza k poskytovaniu dopravných služieb vo verejnom záujme. Myslíme si, že podľa ustanovenia §21a môžu postupovať všetci objednávatelia dopravných služieb vo verejnom záujme, ktorí sa pri uzatváraní zmlúv o poskytovaní dopravných služieb vo verejnom záujme alebo v súvislosti s nimi riadia či už európskym nariadením č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (Nariadenie), alebo slovenským zákonom č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (Zákon o verejnom obstarávaní), respektíve obidvoma týmito predpismi.

 

Názor, v zmysle ktorého sa možnosť využiť núdzové opatrenie podľa §21a zákona o cestnej doprave vzťahuje len na koncesné zmluvy, pravdepodobne vyplýva z nie príliš jasného znenia prvej vety ustanovenia §21a odseku 1 zákona o cestnej doprave a tiež z dôvodovej správy k novele zákona o cestnej doprave, ktorou bolo §21a do zákona doplnený.

 

Podstatná časť prvej vety §21a zákona o cestnej doprave totiž znie: Ak dôjde k prerušeniu alebo ukončeniu poskytovania dopravných služieb vo verejnom záujme alebo ak takéto prerušenie alebo ukončenie bezprostredne hrozí, môže objednávateľ podľa osobitného predpisu44b) na dobu nevyhnutnú na zabezpečenie výberu dopravcu a poskytovania plného rozsahu dopravných služieb dopravcom, ktorá nesmie presiahnuť dva roky…. Zo slovného spojenia „objednávateľ podľa osobitného predpisu“ a z poznámky 44b) ktorá odkazuje v prvom rade na Nariadenie, niektorí usudzujú, že sa odkazuje na postup vyplývajúci z Nariadenia, ktoré v čl. 5 odseku 5 upravuje práve možnosť prijatia núdzových opatrení. Tento výklad umocňuje znenie dôvodovej správy k novele zákona o cestnej doprave, ktoré v súvislosti s novozavedeným §21a uvádza, že návrh vychádza z Nariadenia a cituje jeho článok 5 odsek 5 upravujúci núdzové opatrenia.

 

My sme však presvedčení, že tento výklad nie je správny. V prvom rade preto, lebo poznámka 44b) neodkazuje len na Nariadenie, ale odkazuje aj na Zákon o verejnom obstarávaní. Ak by malo platiť, že núdzové opatrenie je možné použiť len v prípadoch, v ktorých ho možno použiť v zmysle Nariadenia (teda len pri koncesiách), potom by poznámka 44b) v §21a neobsahovala odkaz aj na Zákon o verejnom obstarávaní a navyše by obsahovala presný odkaz na čl. 5 ods. 5 Nariadenia a nie na Nariadenie ako také.

 

Ďalej preto, lebo zo znenia prvej vety §21a odseku 1 nevyplýva, že objednávateľ má uskutočniť postup podľa osobitných predpisov, na ktoré poznámka odkazuje. Podľa nášho názoru znamená „objednávateľ podľa osobitného predpisu“ len to, že ide o objednávateľa, ktorý pri objednávaní dopravných služieb vo verejnom záujme postupuje buď podľa Nariadenia alebo podľa Zákona o verejnom obstarávaní alebo podľa oboch týchto predpisov. Poznámka sa teda nevzťahuje na postup objednávateľa pri využití núdzového opatrenia, ale na osobu, respektíve postavenie objednávateľa a v tom vidíme rozdiel. Ak by sa poznámka vzťahovala na postup objednávateľa pri využití núdzového opatrenia, musela by to príslušná časť prvej vety indikovať. Teda napríklad by znela „môže objednávateľ, postupujúc podľa osobitného predpisu44b)“. Navyše by v takom prípade poznámka nemohla obsahovať aj odkaz na Zákon o verejnom obstarávaní. V Zákone o verejnom obstarávaní sa totiž žiaden núdzový postup neupravuje.

 

Ak by sa §21a mal využívať len v prípade koncesných zmlúv, vôbec by neriešil problémy samospráv, pre ktoré bolo ustanovenie do zákona navrhnuté a napokon aj prijaté. Zmysluplnosť prijatia takéhoto  ustanovenia by bola vysoko otázna, pretože väčšina dopravných služieb sa zadáva ako tzv. brutto zmluvy, teda ako zmluvy, pri ktorých dopravca nenesie žiadne podstatné prevádzkové riziko, najmä pokiaľ ide o riziko výberu cestovného. Okrem toho si myslíme, že ak by mal zákonodarca naozaj v úmysle vztiahnuť využiteľnosť núdzových opatrení len na koncesné zmluvy, výslovne by to uviedol a to či už v samotnom znení ustanovenia alebo aspoň jednoznačne v dôvodovej správe. Ani znenie dôvodovej správy však jasne neuvádza, že núdzové opatrenie je možné využiť len v prípade koncesných zmlúv. Uvádza len, že ustanovenie vychádza z článku 5 odseku 5 Nariadenia. A to môže znamenať aj to, že sa zákonodarca pri úprave núdzového opatrenia inšpiroval týmto článkom a odsekom Nariadenia.

Pozrieť viac
0

S plným nadobudnutím účinnosti novely Zákonníka práce prijatej zákonom č. 71/2021 sa zavádza od 1. januára 2022 ďalší dôvod pre výpoveď danú zamestnávateľom. Novozavedené písmeno f) v paragrafe 63 odsek 1 Zákonníka práce ustanovuje ako dôvod výpovede zo strany zamestnávateľa dovŕšenie 65 rokov veku zamestnanca a zároveň veku určeného na nárok na starobný dôchodok, pričom musí prísť ku kumulatívnemu splneniu týchto dvoch podmienok.

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou na základe tohto novozavedeného dôvodu, patrí tiež nárok na odstupné a pri výpovedi sa tiež uplatňujú ustanovenia o výpovednej dobe.

Zamestnávateľ v tomto prípade nebude zaviazaný tzv. ponukovou povinnosťou, ktorá spočíva v povinnosti ponúknuť zamestnancovi inú pre neho vhodnú prácu v mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce.

Pri takomto skončení pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnanca sa tiež uplatňujú ustanovenia o odchodnom, ktoré zamestnancovi patrí po splnení podmienok v § 76a Zákonníka práce. Ide o podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je viac ako 70 %, o ktorého poskytnutie musí zamestnanec požiadať pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po jeho skončení.

Pozrieť viac
0

Vládnym návrhom novely zákona č. 125/2015 Z. z. o registri adries sa do tohto predpisu implementujú poznatky z medzinárodnej aplikačnej praxe v podobe zavedenia novej položky údajov o budove v registri adries, ktorým je názov budovy. Povinnosť zapísať tento údaj je fakultatívna tak z hľadiska jej určovania (údaj sa zapisuje iba vtedy, ak je určený a je obci známy), ako aj z hľadiska oznamovania tejto skutočnosti obci ako povinnej osobe pri zápise (žiadosť o zápis názvu budovy bude súčasťou žiadosti o pridelenie súpisného a orientačného čísla, ktorú podáva osoba určená v kolaudačnom rozhodnutí).

Novelou sa tiež dopĺňa zákon č. 369/1990 o obecnom zriadení paragrafom 27c, ktorý pojednáva o priestupkoch. Navrhovaným priestupkom je v zmysle tohto paragrafu porušenie povinnosti vlastníka budovy takúto budovu označiť tabuľkou so súpisným a orientačným číslom, ak bolo určené; strpenie označenia budovy názvom ulice alebo verejného priestranstva či nepožiadanie o určenie súpisného a orientačného čísla osobou určenou v kolaudačnom rozhodnutí. Dochádza tak k rozšíreniu oproti terajšej právnej úprave, kde sa takýto stav postihuje iba prostredníctvom správneho deliktu, ktorého subjektom môže byť iba fyzická osoba ako podnikateľ a osoba právnická. Návrh zákona sankcionuje tieto prvé dva priestupky pokutou do 250 eur, v prípade nepožiadanie o pridelenie súpisného a orientačného čísla pokutou do 150 eur.

Pozrieť viac
0

Nový zákon o významných investíciách, ktorým sa nahrádza zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, reaguje na zmeny v trendoch prípravy významných investícií, strategických parkov a zároveň reaguje na aplikačnú prax ministerstva hospodárstva získanú počas účinnosti pôvodnej právnej úpravy.

 

Zákonom sa ponechávajú niektoré praxou overené postupy a inštitúty, ako napr. schvaľovanie významnej investície vládou či samotné vymedzenie významnej investície, ktorá však môže byť realizovaná nielen v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja ako za účinnosti pôvodného zákona, no po novom bude významnou investíciou aj taká, ktorá je určená na realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.

 

Medzi ďalšie nové prvky patrí aj pojem strategické územie, ktoré je územím určeným na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej výroby, služieb, výskumu a vývoja, dôležitých investícií na ochranu životného prostredia či realizáciu investícií v oblasti verejných služieb.

 

Oproti predchádzajúcej právnej úprave sa znižujú niektoré podmienky, ako napríklad minimálna výmera strategického územia, minimálna výška investície alebo minimálny počet novovytvorených pracovných miest, čím zákon reaguje na trendy v oblasti inteligentného priemyslu a zvyšovania produktivity.

 

V zmysle dôvodovej správy je však hlavným cieľom zákona nanovo upraviť podmienky, proces a kontrolu vydávania osvedčení o významných investíciách, ktoré nový zákon presne definuje a súčasne určuje aj sankcie v prípade správnych deliktov.

 

Osobitným cieľom návrhu zákona je jasným stanovením podmienok podporiť výstavbu strategických parkov, ktoré budú pripravené na príchod nových investícií, predovšetkým do menej rozvinutých regiónov.

 

 

Pozrieť viac
0

Naša otázka sa týka európskeho nariadenia č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave a jeho použitia v slovenskej praxi. Z článku 5 odseku 4 tohto nariadenia, ktorý hovorí o zadávaní zmlúv o dopravných službách vo verejnom záujme, vyplýva právo príslušného objednávateľa služby rozhodnúť o priamom zadaní zmluvy o službách vo verejnom záujme, buď v prípade, ak sa odhad priemernej ročnej hodnoty takejto služby odhaduje na menej ako 1 000 000 EUR, alebo ak ide o poskytovanie služby vo verejnom záujme v osobnej doprave v rozsahu menšom ako 300 000 kilometrov ročne. Je v tomto prípade možné zadať štandardnú zmluvu o službách vo verejnom záujme tak, ako je takáto služba definovaná v zákone o cestnej doprave, alebo musí ísť o koncesnú zmluvu? Z výkladu, ktorý k článku 5 nariadenia poskytol Úrad verejného obstarávania totiž vyplýva, že tento článok sa týka iba koncesných zmlúv. Je tento výklad správny?

 

Priame zadanie podľa článku 5 ods. 4 európskeho nariadenia č. 1370/2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave (Nariadenie) z dôvodu zadávania zmluvy malého rozsahu je skutočne možné použiť len v prípade, ak sa má zadať koncesia na služby, ktorej výsledkom bude uzavretie koncesnej zmluvy, tzv. netto zmluvy. Nie je možné ho použiť, ak sa má zadať zákazka na služby, ktorej výsledkom bude zmluva, ktorá nie je koncesná, tzv. brutto zmluva. Čiže to, podľa ktorého predpisu sa zmluva zadá, či podľa Nariadenia alebo zákona o verejnom obstarávaní, záleží od toho, aká zmluva sa má zadať, resp. uzatvoriť.

 

Základným rozdielom týchto dvoch typov zmlúv (netto zmluvy a brutto zmluvy) je miera prevádzkového rizika, ktorú nesie dopravca. Pri netto zmluvách (koncesné zmluvy) nesie dopravca významné prevádzkové riziko, najmä pokiaľ ide o tržby z cestovného. Pri netto zmluve síce nie je vylúčené, aby objednávateľ poskytol dopravcovi aj príspevok, no nemôže ísť o poskytnutie takého príspevku alebo poskytnutie príspevku za takých podmienok, kedy dopravca nebude niesť žiadne riziko z výberu cestovného alebo len veľmi malé riziko z výberu cestovného. Inými slovami, je dovolené, aby dopravca dostával príspevok v určitej výške, ale zvyšok si musí „vybrať“ na cestovnom a niesť riziko, že na cestovnom nevyberie dosť na svoju prevádzku. Pri brutto zmluvách (zákazky na služby) dopravca prevádzkové riziko nenesie.

 

Odpoveď na Vašu otázku je, že dopravcovi môžete z dôvodu zmluvy malého rozsahu, zadať zmluvu priamo, ale musí ísť o koncesiu. To znamená, že musí ísť o netto zmluvu, pri ktorej bude dopravca niesť riziko z výberu cestovného a to nie len v marginálnej výške. Ak nemáte v úmysle zadať zmluvu tohto typu, je potrebné, aby ste postupovali podľa zákona o verejnom obstarávaní.

 

Vyššie uvedené vyplýva z článku 5 ods. 1 Nariadenia: „Zmluvy o službách vo verejnom záujme sa zadávajú v súlade s pravidlami stanovenými v tomto nariadení. Avšak zmluvy o službách alebo zmluvy o službách vo verejnom záujme vymedzené v smernici 2004/17/ES alebo smernici 2004/18/ES pre služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave sa zadávajú v súlade s postupmi ustanovenými podľa uvedených smerníc, ak tieto zmluvy nemajú formu koncesných zmlúv na služby, ako je vymedzené v uvedených smerniciach. Ak sa zmluvy majú zadávať v súlade so smernicou 2004/17/ES alebo smernicou 2004/18/ES, ustanovenia odsekov 2 až 6 tohto článku sa neuplatňujú.“

 

Prvá veta znamená, že zmluvy o službách vo verejnom záujme sa zadávajú podľa Nariadenia. Druhá veta je výnimkou z prvej vety a znamená, že ak ide o zmluvy vymedzené v smerniciach o verejnom obstarávaní (čo v slovenskej praxi znamená podľa slovenského zákona o verejnom obstarávaní) a nejde o koncesné zmluvy, tieto sa nezadávajú podľa Nariadenia, ale podľa smerníc o verejnom obstarávaní (resp. slovenského zákona o verejnom obstarávaní). Tretia veta znamená, že Nariadenie sa na zmluvy zadávané podľa smerníc o verejnom obstarávaní (slovenského zákona o verejnom obstarávaní) vzťahuje, okrem článku 5 odsekov 2 až 6, pretože tieto ustanovenia upravujú zadávanie koncesií na službu.

 

Dovolíme si Váš ešte upozorniť, že či už to je koncesná zmluva alebo nie, v každom prípade je potrebné aspoň rok vopred pred jej uzatvorením zverejniť predbežné oznámenie o úmysle uzatvoriť zmluvu o službách vo verejnom záujme v Úradnom vestníku Európskej únie.

Pozrieť viac
0

V zmysle dôvodovej správy je cieľom návrhu vytvorenie nových efektívnych nástrojov v boji proti daňovým podvodom a motivácia daňových subjektov k dobrovoľnému plneniu svojich daňových povinností.

Návrh novely pracuje s tzv. indexom daňovej spoľahlivosti, ktorého cieľom je odmeniť daňové subjekty, ktoré zodpovedne pristupujú k svojim daňovým povinnostiam a zároveň motivovať menej spoľahlivých podnikateľov k zodpovednému prístupu.

Za účelom skvalitnenia procesu výberu daní prináša navrhovaná novela inštitút vylúčenia fyzickej osoby. Týmto rozhodnutím bude fyzická osoba vylúčená z možnosti byť štatutárom alebo členom štatutárneho orgánu, dozorného orgánu alebo prokuristom vo všetkých obchodných spoločnostiach a družstvách.

S cieľom znižovania administratívnej záťaže sa v návrhu rušia tzv. kartičky, osvedčenia o registrácii.

Nosným opatrením návrhu zákona je však zavedenie povinnosti pre nových aj existujúcich platiteľov dane oznamovať finančnému riaditeľstvu čísla všetkých vlastných bankových účtov, ktoré používajú na vykonávanie ekonomickej činnosti, ktorá je predmetom DPH.

S touto oznamovacou povinnosťou súvisí aj návrh osobitného spôsobu úhrady dane, ktorý umožní odberateľovi zaplatiť dodávateľovi len základ dane a samotnú daň odviesť priamo na osobný účet dodávateľa.

Pozrieť viac
0

Pred dvoma rokmi som prišla o manžela, stal sa obeťou dopravnej nehody. Vodič, ktorý dopravnú nehodu spôsobil, bol súdom uznaný za vinného z prečinu usmrtenia. Poisťovňa mi uhradila z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla, ktorým bola spôsobená nehoda, náklady na pohreb a náklady na zriadenie hrobového miesta. Dopočula som sa však, že okrem týchto nákladov by poisťovňa mala uhradiť z povinného zmluvného poistenia aj nemajetkovú ujmu za stratu milovaného a blízkeho človeka. Ako sa dá takáto nemajetková ujma voči poisťovni uplatniť a aká je jej výška?

 

Zo zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení priamo nevyplýva povinnosť poisťovne uhradiť pozostalým obete dopravnej nehody nemajetkovú ujmu v súvislosti so stratou blízkej osoby. Definícia škody vyplývajúca z tohto zákona nemajetkovú ujmu ako súčasť škody nezahŕňa a poisťovne takúto ujmu v rámci povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel dobrovoľne neuhrádzajú.

 

Uplatnenie nemajetkovej ujmy z povinného zmluvného poistenia v súvislosti so smrteľnými dopravnými nehodami je však už niekoľko rokov otvorenou témou súdnej praxe. Pozostalí sa totiž nemajetkovej ujmy aktívne voči poisťovniam na slovenských súdoch domáhajú. Pravdepodobne tiež preto, že európske smernice nemajetkovú ujmu pre pozostalých obetí smrteľných dopravných nehôd ako súčasť náhrad krytých povinným zmluvným poistením zahŕňajú a v ostatných štátoch Európskej únie príslušné zákony povinnosť poisťovní hradiť nemajetkovú ujmu pozostalým výslovne obsahujú.

 

Naše súdy rozhodovali až donedávna o žalobách pozostalých o náhradu nemajetkovej ujmy veľmi rôznorodo. Niektoré súdy náhradu priznávali, iné nie. Dôležitým bolo v tejto súvislosti rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C‑22/12 (Haasová proti Petríkovi), v ktorom súdny dvor uviedol, že príslušnú smernicu EÚ je potrebné si vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode. Aj po prijatí tohto rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v roku 2013 súdy naďalej rozhodovali aj tak, že nemajetkovú ujmu priznávali, aj tak, že tento nárok pozostalých zamietali ako nárok nevyplývajúci priamo z nášho právneho poriadku.

 

Posun prišiel po prijatí uznesenia Ústavného súdu SR v roku 2016 (sp. zn. III. ÚS 666/2016), ale hlavne  uznesenia Najvyššieho súdu SR z roku 2017 (sp. zn. 6 MCdo 1/2016). Z týchto rozhodnutí už vyplýva, že škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu do osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. Zároveň z nich vyplýva, že uplatniť si nárok na náhradu takejto škody je možné práve voči poisťovni, v ktorej bolo motorové vozidlo povinne zmluvne poistené. Zo zverejnených aktuálnych rozsudkov odvolacích súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/91/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/226/2019 alebo rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/275/2018) sa javí, že súdna prax je ohľadom priznávania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy pozostalým obetiam dopravných nehôd už jednotná a súdy tieto nároky pozostalým voči poisťovniam priznávajú.

 

Jednotná však nie je súdna prax ohľadom výšky takéhoto nároku. Keďže nárok nevyplýva priamo zo zákona a výška odškodnenia (nemajetkovej ujmy) nie je ničím konkrétne určená, závisí výška nemajetkovej ujmy od posúdenia konkrétneho prípadu súdom. Do úvahy sa berie osobná situácia pozostalých (napr. citové väzby na obeť dopravnej nehody alebo ekonomická závislosť na obeti), okolnosti za akých k dopravnej nehode došlo, proces vyrovnávania sa pozostalých s úmrtím blízkej osoby a rôzne ďalšie faktory. Výška priznávanej nemajetkovej ujmy sa tak výrazne líši od prípadu k prípadu a pohybuje sa od niekoľkých tisíc do niekoľkých desiatok tisíc eur.

 

Odporúčame vám obrátiť sa najskôr na poisťovňu, požiadať ju o náhradu nemajetkovej ujmy a podľa  reakcie poisťovne sa rozhodnúť, či sa obrátite na súd. Pozor tiež na premlčaciu dobu uplatnenia tejto ujmy, ktorá by mala byť dvojročná, pričom začiatok plynutia by sa mal počítať od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola uznaná vina páchateľa dopravného priestupku za prečin usmrtenia.  Na dĺžku premlčacej doby sú aj iné názory a tiež sú iné názory na moment, od ktorého by sa jej plynutie malo počítať, uvádzame však ten názor, s ktorým sa stotožňujeme my.

Pozrieť viac
0