Blog

Som konateľom spoločnosti s ručeným obmedzením. Na adresu mojej spoločnosti doručila firma Obchodný register s.r.o. list s názvom „Oznámenie o zápise do Obchodného registra“. K oznámeniu bol pripojený výpis z obchodného registra mojej spoločnosti a poštová poukážka na úhradu sumy 133,- Eur. Nerozumiem, prečo mi obchodný register posiela oznámenia a žiada odo mňa úhradu poplatku. Mám poplatok uhradiť?

Nie, poplatok určite neuhrádzajte. Ibaže by ste chceli zaplatiť súkromnej spoločnosti, ktorá má „zhodou okolností“ rovnaký názov ako skutočný obchodný register za to, že Vás bude viesť v databáze firiem na svojej webovej stránke.

V otázke ste správne uviedli, že oznámenie ste dostali od firmy Obchodný register s.r.o. Skutočný obchodný register nie je súkromná spoločnosť. Je to oddelenie okresného súdu so sídlom v obvode krajského súdu, ktorý vedie Obchodný register Slovenskej republiky. Skutočnému obchodnému registru sa poplatky hradia len pri registrácii obchodnej spoločnosti ako takej, registrácii zmien v údajoch spoločnosti alebo pri registrácii výmazu spoločnosti. Navyše, poplatky sa hradia pred vykonaním akejkoľvek registrácie a nie až po nej.

 

List, ktorý ste dostali, je len reklamná ponuka služby tzv. zvýraznených zápisov a výpisov údajov o Vašej spoločnosti na súkromnej webovej stránke firmy Obchodný register s.r.o. Takýchto firiem je na Slovensku a v Európskej únii viac. Využívajú podobnosť ich obchodného mena s názvom verejného registra a nepozornosť alebo nevedomosť potenciálnych zákazníkov.

 

V ponukách týchto spoločností býva často uvedené, že zápis, ktorý ponúkajú, nesúvisí s povinným zverejnením v príslušnom „štátnom“  obchodnom registri. Stáva sa, že podnikateľ si toto upozornenie nevšimne a nadobudne dojem, že ide o poplatok za vedenie údajov o firme v skutočnom Obchodnom registri Slovenskej republiky, prípadne v neexistujúcom registri obchodných spoločností podnikajúcich v Európskej únii.

 

Za zverejnenie informácií zapísaných na oficiálnej webovej stránke Obchodného registra SR sa neplatí. Všetky údaje o podnikateľoch zapísaných v Obchodnom registri SR sú automaticky zverejnené na oficiálnej webovej stránke http://www.orsr.sk/default.asp bez toho, aby za to obchodný register čokoľvek účtoval.

 

Pozorne čítajte aj iné podobné reklamné ponuky. Napríklad  môže vám byť doručený list a poštový poukaz na zaplatenie poplatku za zápis v registri živnostníkov alebo už spomínaný návrh na zverejnenie údajov v registri spoločností EÚ. Podobne ako pri Obchodnom registri SR, ani v prípade Živnostenského registra SR sa za zverejnenie zapísaných údajov na oficiálnej webovej stránke (https://www.zrsr.sk/zr_om.aspx) neplatia žiadne poplatky. Oficiálny register spoločností Európskej únie neexistuje.

 

Dobre si tiež pozrite výpis z obchodného registra, ktorý mal byť prílohou oznámenia od firmy Obchodný register s.r.o. S najväčšou pravdepodobnosťou nejde o riadny výpis z  Obchodného registra SR a  takýto výpis nie je možné použiť na právne úkony. Pravdepodobne pôjde len o dokument, ktorý sa na skutočný výpis z Obchodného registra SR podobá alebo je to len tzv. „internetový výpis“ z obchodného registra. Teda dokument, ktorý si môžete kedykoľvek vytlačiť z webovej stránky Obchodného registra SR.

Pozrieť viac
0

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Týmto návrhom sa navrhuje vypustenie § 56 ods. 1 písm. g Notárskeho poriadku, ktorý zveruje notárovi kompetenciu osvedčovať vyhlásenia o vydržaní a tiež vypustenie § 63 upravujúceho formu a obsahové náležitosti osvedčenia vyhlásenia o vydržaní.

Kompetencia sa v zmysle tohto návrhu zveruje do rúk súdov v navrhovanej novej ôsmej hlave Civilného mimosporového poriadku upravujúcej konanie o potvrdení vydržania. Konanie sa podľa novely začína na návrh oprávneného, teda toho, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu.

Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, kedy navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

Účastníkom konania je okrem navrhovateľa aj ten,

  • kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka,
  • správca lesného pozemku a
  • Slovenský pozemkový fond.

Rovnopis návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania spolu s jeho prílohami sa bezodkladne doručí ostatným účastníkom konania spolu s vyzývacím uznesením, prostredníctvom ktorého súd vyzve na uplatnenie námietok proti vydaniu uznesenia o potvrdení vydržania. Toto uznesenie zasiela tiež okresnému úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode je nehnuteľnosť, ktorá je predmetom konania o potvrdení vydržania a okresnému úradu príslušnému na úseku katastra nehnuteľností na vyznačenie poznámky o vedení konania o potvrdení vydržania.

Na účely právnej istoty sa v rámci konania o potvrdení vydržania zabezpečuje zverejnenie vyzývacieho uznesenia, ktoré sa bezodkladne zverejní verejnou vyhláškou v Obchodnom vestníku a na úradnej tabuli obce, v ktorej katastrálnom území je nehnuteľnosť.

Pre potreby tohto konania sa v rámci Zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov konštituuje poplatok za návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ktorého navrhovaná výška je 99,50 eura.

Ak súd nezamietol návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, výsledkom konania v zmysle navrhovanej úpravy je uznesenie o potvrdení vydržania.

dôvodovej správy

Cieľom vládneho návrhu zákona je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, pretože v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy a v niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva.

Navrhovaná účinnosť: 1. marca 2021


 

Pozrieť viac
0

Cez víkend 31. októbra a 1. novembra sa konalo celoplošné testovanie na vírus COVID-19 „Spoločná zodpovednosť“. Vieme, že niektorí naši zamestnanci sa ho nezúčastnili. Sú to zamestnanci, ktorí nemôžu pracovať z domu, charakter ich práce to neumožňuje. Sme povinní vyžadovať od zamestnancov preukázanie sa negatívnym testom? Hrozí nám pokuta, ak negatívny test vyžadovať nebudeme? Čo máme urobiť, ak zamestnanec do práce príde a odmietne sa preukázať negatívnym testom?

Odpoveď na prvú otázku je áno, ste povinní vyžadovať od Vašich zamestnancov preukázanie sa negatívnym testom pred  tým, ako vstúpia do priestorov Vašej spoločnosti bez ohľadu na to, či ide o priestory prevádzky prístupnej verejnosti alebo o kancelárske priestory.

 

Odpoveď na druhú otázku znie áno, hrozí Vám pokuta a to až do výšky 20 000 Eur, ak preukázanie negatívnym testami nebudete od zamestnancov vyžadovať, resp. nebudete skúmať, či sa na nich vzťahuje iná výnimka vyplývajúca z vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva.

 

Odpoveď na tretiu otázku je, že ak sa zamestnanec nepreukáže negatívnym testom, ani sa na neho nevzťahuje iná výnimka, v zmysle ktorej nemusí mať negatívny výsledok testu, potom nie je oprávnený zotrvať na pracovisku a zamestnávateľ mu má nariadiť odchod z pracoviska domov. Doma však nebude môcť čerpať pandemickú PN. Ak sa zamestnávateľ nemôže so zamestnancom dohodnúť  na vykonávaní práce z domu, môže sa s ním dohodnúť na čerpaní dovolenky alebo na čerpaní náhradného voľna. Podľa nášho názoru však nemôže zamestnávateľ nútiť zamestnanca, aby si čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy z dôvodu prekážky v práci na strane zamestnanca.

 

Napriek údajným vyjadreniam tlačového odboru Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR (ktoré sme však na stránkach ministerstva nenašli a odvolávajú sa naň len niektoré Internetové zdroje) si nemyslíme, že neschopnosť zamestnanca nastúpiť do práce kvôli neúčasti na testovaní predstavuje prekážku v práci na strane zamestnanca, kedy zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy. Takýto postup nemá oporu v platných predpisoch. Navyše by mal takýto postup pre zamestnanca okrem straty mzdy aj ďalšie negatívne dôsledky súvisiace s prerušením odvodovej povinnosti zamestnávateľa do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.

Odporúčame Vám dohodnúť sa s netestovanými zamestnancami tak, aby to bolo pre obe strany akceptovateľné. V žiadnom prípade Vám neodporúčame uvažovať v tejto súvislosti o skončení pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny alebo dokonca o okamžitom skončení pracovného pomeru.

 

Naše odpovede vyplývajú z nasledovných predpisov  a zdrojov:

Od 30.10.2020 platí vyhláška č. 16/2020 Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov zamestnávateľa. Celé znenie nájdete tu:

https://www.uvzsr.sk/docs/info/ut/vestnik_ciastka_12_2020.pdf

 

Podľa §2 tejto vyhlášky sa všetkým zamestnávateľom nariaďuje zakázať vstup na pracoviská a do iných priestorov zamestnávateľa tým zamestnancom, ktorí nespĺňajú jednu z výnimiek špecifikovaných v odseku 2 vyhlášky. K výnimkám patrí ten zamestnanec, ktorý sa preukáže potvrdením o negatívnom výsledku RT-PCR testu vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 alebo certifikátom vydaným Ministerstvom zdravotníctva SR s negatívnym výsledkom antigénového testu na ochorenie COVID-19 vykonaným od 29. októbra 2020 do 1. novembra 2020 subjektom podieľajúcim sa na celoplošnom testovaní „Spoločná zodpovednosť“.

 

Toto nariadenie ÚVZ ukladajúce zamestnávateľom zakázať vstup netestovaným zamestnancom patrí medzi opatrenia, ktoré má ÚVZ právo vydať v zmysle §48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Podľa §57 ods. 33 toho istého zákona sa správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ak nesplní nariadené opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4.

Podľa §57 ods. 41 citovaného zákona uloží orgán verejného zdravotníctva za správny delikt podľa §57 ods. 33 pokutu vo výške od 150 do 20 000 Eur.

Pozrieť viac
0

Naša spoločnosť uzavrela so zhotoviteľom zmluvu o dielo na rekonštrukciu výrobnej haly. Rekonštrukcia mala vady, ktoré  zhotoviteľ v preberacom protokole potvrdil a zaviazal sa ich v dohodnutom termíne odstrániť. Zhotoviteľ vady neodstránil, ale faktúru vystavil. Faktúru sme mu z dôvodu neodstránenia vád vrátili. Zhotoviteľ potom podal návrh na súd a súd nám doručil platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní. V platobnom rozkaze sa uvádza, že máme do 15 dní od doručenia platobného rozkazu žalovanú sumu zaplatiť, alebo podať odpor. Chceli by sme sa brániť a odpor podať. Čo má takýto odpor obsahovať?     

Odpor musí byť predovšetkým vecne odôvodnený. Vecne odôvodnený znamená, že by ste mali podrobne a zrozumiteľne súdu vysvetliť, prečo podľa Vášho názoru nie ste povinní žalovanú sumu uhradiť. Inak povedané, je potrebné súdu vysvetliť, prečo nemá zhotoviteľ nárok na úhradu faktúry. Zároveň je potrebné predložiť súdu všetky dôkazy, ktoré Vaše tvrdenia preukazujú. Ak by ste podali odpor bez vecného odôvodnenia, súd odpor odmietne.

 

Predpokladáme, že aj Vaša firma, aj zhotoviteľ sú účtovné jednotky (vedú účtovníctvo). V takom prípade je v odpore potrebné tiež uviesť, že faktúra, ktorej sa uplatňovaný nárok týka, Vám bola doručená, avšak z dôvodu, že ste ju považovali za vystavenú neoprávnene, faktúru ste do účtovníctva nezaevidovali a zhotoviteľovi ste ju vrátili.

 

Ďalej, ak zhotoviteľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu urobil vyhlásenie, že údaje o uplatňovanej faktúre voči Vám uviedol v kontrolnom výkaze podľa § 78a zákona o dani z pridanej hodnoty, musíte naviac v odpore uviesť, že vy ste faktúru v kontrolnom výkaze podľa zákona o dani z pridanej hodnoty neuviedli. Pravdaže, tieto vaše vyhlásenia by mali byť pravdivé, pretože tieto skutočnosti si môže súd ľahko overiť na príslušnom štátnom orgáne.

 

Samozrejme, netreba zabudnúť ani na formálne náležitosti. V odpore musia byť riadne označené strany konania, musí byť adresovaný príslušnému súdu, musí v ňom byť označený platobný rozkaz proti ktorému odpor smeruje, odpor musí byť datovaný a podpísaný osobou, ktorá je oprávnená za Vašu firmu konať.

 

Ešte predtým ako odpor podáte, odporúčame Vám, aby ste konzultovali s právnikom vecnú stránku sporu, tzn. či skutočne nemá zhotoviteľ právo na zaplatenie spornej faktúry. Skutočnosť, že ste sa v preberacom protokole dohodli na odstránení vád diela a tieto zhotoviteľ neodstránil, ešte nemusí znamenať, že zhotoviteľ nemal právo faktúru vystaviť a Vy povinnosť faktúru zaplatiť.

Pozrieť viac
0

Som slovenský občan, žijem však už 20 rokov v USA, oženil som sa s Američankou a mám aj americké občianstvo. Pred desiatimi rokmi sa nám v USA narodil syn. Má náš syn automaticky okrem amerického občianstva aj slovenské občianstvo? Čo mám urobiť, aby som získal pre nášho syna slovenský pas?

Áno, dieťa narodené štátnemu občanovi Slovenskej republiky v cudzine nadobúda slovenské štátne občianstvo „po krvi“. Váš syn teda nadobudol slovenské štátne občianstvo automaticky. Zostáva vyriešiť, ako o tom získať potvrdenie.

 

Skutočnosť, že ste v čase narodenia vášho syna boli, resp. ste slovenským štátnym občanom, je potrebné slovenským úradom preukázať.

 

Pokiaľ ste mali v čase narodenia syna platný slovenský doklad totožnosti (občiansky preukaz alebo cestovný pas), ktorý platí aj v súčasnosti, stačí predložiť jeho originál pri osobnej návšteve príslušného úradu.

 

V prípade, že ste v tom čase platný doklad totožnosti nemali, resp. aktuálne nemáte platný slovenský doklad totožnosti, je potrebné podať žiadosť o vydanie Osvedčenia o štátnom občianstve SR pre dieťa na i) okresný úrad v sídle kraja – na odbor všeobecnej vnútornej správy; ii) diplomatickú misiu alebo iii) konzulárnom úrade SR v zahraničí. K žiadosti sa pripájajú prílohy, ktorými sa preukazujú okolnosti potvrdzujúce, že ste v čase narodenia dieťaťa boli štátnym občanom SR.

 

Na získanie slovenského pasu pre vášho syna potrebujete slovenský rodný list, o ktorého vydanie požiadate podaním žiadosti o Zápis o narodení. Žiadosť o Zápis o narodení je možné podať na zastupiteľskom úrade SR v danej krajine alebo na matričnom úrade v SR v mieste Vášho trvalého alebo posledného trvalého pobytu.

 

Zákonná doba na vybavenie sú dva mesiace (najmenej však počítajte s dobou 6 týždňov).

 

Okrem vyplnenia žiadosti o Zápis o narodení je potrebné priložiť ďalšie dokumenty, najmä americký rodný list dieťaťa s apostille, preložený slovenským súdnym prekladateľom alebo zastupiteľským úradom SR, kópiu rodného listu rodiča, ktorá nemusí byť overená, sobášny list rodičov dieťaťa s apostille a úradným prekladom (za predpokladu, že rodičia nepožiadali o Zápis uzavretia manželstva do osobitnej  matriky), občiansky preukaz alebo cestovný pas rodiča (aspoň jeden doklad vystavený pred narodením dieťaťa a platný aj v súčasnosti), kópiu cestovného pasu alebo identifikačného dokladu matky, cudzej štátnej príslušníčky.

 

Ak ste uzavreli manželstvo v cudzine, odporúčame podať tiež žiadosť o Zápis uzavretia manželstva do osobitnej matriky.

 

Originály dokumentov sa nevracajú, preto ak máte len jeden originál, je lepšie použiť notársky overenú kópiu.

 

Ak získate rodný list, následne podáte Žiadosť o vydanie cestovného pasu.

 

O vydanie pasu môžete požiadať aj z cudziny, a to aj elektronicky.


Pripravovaná novela o občianstve.

Pozrieť viac
0

Naša mama zomrela a zostal po nej byt. Po mame budeme dediť ja a moja sestra, iní dedičia nie sú. Nevieme odhadnúť, kedy sa skončí dedičské konanie, ale už sme dostali upovedomenie o jeho začatí. V bytovom dome, v ktorom sa byt po mame nachádza, sa pripravuje dôležitá schôdza vlastníkov, na ktorej sa bude hlasovať o zateplení domu. Rady by sme hlasovali, ale nikto nám nevie povedať, či môžeme hlasovať bez toho, aby bolo dedičské konanie právoplatne skončené a my sme boli zapísané ako vlastníčky bytu v liste vlastníctva.

Bohužiaľ, bežná prax správcov bytových domov a spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov je, že v prípade ak dôjde k úmrtiu pôvodného vlastníka bytu, neakceptujú hlasovanie potenciálnych dedičov a neumožňujú potenciálnym dedičom vykonávať hlasovacie práva k bytu až do času, kým sa neskončí dedičské konanie.

Myslíme si, že takýto postup nie je správny. V dedičskom práve platí princíp nadobúdania majetku ku dňu smrti poručiteľa. Rozhodnutie súdu o schválení dedičskej dohody alebo o potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov má tzv. deklaratórny účinok. To znamená, že rozhodnutie súdu potvrdí nadobudnutie vlastníctva dedením spätne, ku dňu úmrtia osoby, po ktorej sa dedí.

Preto by podľa nás malo byť umožnené tým dedičom, ktorí dedičstvo neodmietli, aby vykonávali hlasovacie práva spojené s vlastníctvom dedeného bytu ešte pred tým, ako dôjde k vydaniu rozhodnutia súdu, ktorým sa dedičské konanie skončí.

Otázka však je, čím sa má dedič bytu preukázať správcovi bytového domu, zástupcovi vlastníkov alebo predsedovi spoločenstva vlastníkov,  že je skutočne potenciálnym dedičom? Ďalšia otázka je, ako môže dedič bytu presvedčiť tých, ktorí posudzujú oprávnenie hlasovať na schôdzi vlastníkov bytov, aby akceptovali jeho hlasovanie ako vlastníka bytu?

Jednoznačná odpoveď neexistuje, pretože zákon č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov túto otázku nerieši a neriešia ju ani iné predpisy. Združenie pre lepšiu správu bytových domov, ktoré sa tejto téme na svojich webových stránkach venuje, uvádza, že správcovia by mali akceptovať ako potvrdenie o práve vykonávať hlasovacie právo k bytu upovedomenie o dedičskom práve vydané súdom alebo iné potvrdenie vydané notárskym úradom o tom, že osoba uplatňujúca hlasovacie právo je vo vzťahu k predošlému vlastníkovi bytu dedičom v určitom dedičskom podiele. S týmto názorom združenia súhlasíme.

Podľa nášho názoru teda právo hlasovať máte v prípade, ak ste dedičstvo neodmietli (alebo uplynula lehota na odmietnutie dedičstva) a ak sa viete preukázať upovedomením súdu alebo potvrdením notára, z ktorého vyplýva, že Vy a Vaša sestra patríte do okruhu dedičov po Vašej matke a že ste dedičstvo neodmietli.

To, či bude takéto potvrdenie akceptované tými, ktorí budú overovať hlasovacie práva na schôdzi vlastníkov bytov, však nevieme zaručiť. Ak by Vaše právo hlasovať nepotvrdili a vlastníci by bez Vás prijali iné rozhodnutie ako to, ktoré mohlo byť prijaté, ak by ste hlasovali aj Vy, mohli by ste sa teoreticky domáhať zrušenia rozhodnutia prijatého vlastníkmi bez Vášho súhlasu. Úspech v spore však závisí od konkrétnych okolností, ktoré zváži súd. Viac o možnostiach prípadnej žaloby prinesieme v ďalšej právnej poradni, pokiaľ zaznamenáme záujem aj o túto otázku. Zatiaľ Vám odporúčame získať potvrdenie od notára alebo súdu, z ktorého vyplynie, že ste dedičkami bytu a  presvedčiť správcu a spoluvlastníkov, aby Vaše hlasy akceptovali.


 

Pozrieť viac
0

268/2020

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Dôvodová správa

Novela zákona reaguje na najväčšiu nejasnosť, ktorou je právna povaha opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR (ÚVZ SR). Opatrenia ÚVZ SR zasahujú do základných práv a slobôd, pričom zákon žiadnym spôsobom neupravuje podmienky nadobudnutia platnosti a ani právnu formu týchto opatrení. Cieľom novely je preto upraviť právnu formu opatrení ÚVZ SR.

Schválená novela zákona upravuje právomoc ÚVZ SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva tak, že počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie (tzn. krízovej situácie) pri ohrození verejného zdravia majú právomoc nariaďovať ďalšie opatrenia podľa príslušných ustanovení zákona, ktorými sa zakazujú, alebo nariaďujú ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas. Zákon priznáva opatreniam povahu všeobecne záväzných právnych predpisov a označuje ich názvom vyhláška. Platnosť nadobúdajú dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky a účinnosť nadobúdajú dňom vyhlásenia, ak vo vyhláške nie je ustanovený neskorší deň nadobudnutia účinnosti.

ÚVZ SR alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva môžu, ale iba počas krízovej situácie, nariaďovať konkrétne tieto opatrenia na:

  • podmieňovanie vstupu do prevádzkových priestorov poskytovateľov služieb
    a zamestnávateľov registráciou osobných údajov vstupujúcich osôb na účel epidemiologického vyšetrovania, a to v uvedenom rozsahu a na základe písomnej žiadosti sú povinní ich poskytnúť úradu verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva;
  • registrovanie osôb pri vstupe na územie Slovenskej republiky vyplnením elektronického formulára na webovom sídle, ktorého prevádzkovateľom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky, na účel kontroly dodržiavania izolácie alebo karantény a na účel epidemiologického vyšetrovania;
  • dodržiavanie určenej vzdialenosti medzi osobami;
  • ďalšie nevyhnutné opatrenia na ochranu verejného zdravia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas.

Osobné údaje podľa prvých dvoch vyššie uvedených bodov môžu v zmysle tejto novely úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, zamestnávatelia a poskytovatelia služieb uchovávať po dobu 30 dní odo dňa, kedy im boli poskytnuté. Tieto údaje musia úrad verejného zdravotníctva, regionálne úrady verejného zdravotníctva, zamestnávatelia a poskytovatelia služieb zničiť bezodkladne po uplynutí zákonom stanovenej doby na ich uchovávanie.

Novela zákona stanovuje, že právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, je vylúčené.

Novelou zákona sa vkladá do textu zákona nová Deviata časť, ktorá upravuje štátny zdravotný dozor  a epidemiologické vyšetrovanie, ako aj osoby oprávnené na epidemiologické vyšetrovanie. Tieto osoby budú oprávnené na ukladanie opatrení priamo na mieste výkonu epidemiologického vyšetrovania.

Návrhom novely zákona sa novelizuje aj zákon č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 440/2015 Z. z. Zavádza sa výnimka zo zákazu mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim identifikáciu účastníka verejného športového podujatia. Výnimka je ohraničená spôsobom, ako je stanovená aktuálne účinným opatrením.

Novelizovaným zákonom sa mení aj zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Národné centrum poskytuje súčinnosť orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva pri výkone ich pôsobnosti vrátane poskytovania informácií osobám v súvislosti s postupmi zavádzanými v záujme zamedzenia šírenia ochorenia COVID-19 a umožňuje týmto orgánom štátnej správy využívať informačné, komunikačné a sieťové technológie národného centra na účel plnenia ich úloh.

Schválené: 14. októbra 2020              Právoplatnosť: 14. októbra 2020            Účinnosť: 15. októbra 2020


LP/2020/268 

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 185/2002 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Predkladateľ: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky

Dôvodová správa

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky predložilo do pripomienkového konania návrh na zmenu a doplnenie zákona o Súdnej rade Slovenskej republiky.

Návrh novely zákona bol vypracovaný v nadväznosti na súčasne predkladaný návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR, a predstavuje vykonávací zákon k navrhovaným ústavným zmenám.

Návrh novely zákona sa zameriava na

  • právnu úpravu regionálneho princípu volieb členov súdnej rady sudcami,
  • zavedenie nesudcovského prvku v prípade členov súdnej rady nominovaných výkonnou mocou (prezident, vláda) a zákonodarnou mocou,
  • odmeňovanie členov súdnej rady, ktorí nie sú sudcami,
  • úpravu podmienok voľby do medzinárodných súdnych inštitúcií,
  • verejné vypočutie kandidátov na členov súdnej rady volených parlamentom.

Navrhovaná novela rozširuje pôsobnosť súdnej rady o konanie vo veciach majetkových pomerov sudcov a o vykonávanie aktívneho dohľadu nad spĺňaním predpokladov sudcovskej spôsobilosti bez podstatnej ingerencie iného orgánu verejnej moci.

Navrhovanou úpravou sa má zriadiť Najvyšší správny súd SR a má dôjsť k jeho ukotveniu v sústave súdov.

V spojení s pripravovanými zmenami Ústavy SR týkajúcimi sa organizácie ústavného súdu má navrhovaná novela zmeniť spôsob konania pred ním a postavenie jeho sudcov. Ďalej má dôjsť k úprave výberu sudcov ústavného súdu, posudzovania bezúhonnosti sudcov, konania pred ústavným súdom a k úprave súvisiacej s presunom časti jeho právomocí na Najvyšší správny súd SR.

Navrhovanou novelou zákona sa má dosiahnuť úprava statusu sudcov. Navrhuje sa doplniť  Ústavu SR o vekový cenzus sudcov (zánik funkcie sudcu ústavného súdu, ktorý dosiahol vek 70 rokov), zrušiť súhlas ústavného súdu so vzatím sudcu všeobecného súdu a generálneho prokurátora do väzby, zrušiť rozhodovaciu imunitu sudcov, upraviť vyplatenie odchodného v prípade sudcov, ktorí sa  vzdajú funkcie sudcu, z dôvodu ich stíhania pre úmyselný trestný čin, preverovať majetkové pomery sudcov a sudcovskú spôsobilosť, a zrušiť odmeny (fakultatívne dávky) sudcov.

Nový inštitút odbornej justičnej stáže má nahradiť doterajší inštitút prípravy justičného čakateľa. Prijatím zmeny sa umožní každému, kto spĺňa zákonom ustanovené podmienky, absolvovať na súde odbornú prípravu, ktorej cieľom je príprava na výberové konanie na voľné miesto sudcu. S inštitútom prípravy justičného čakateľa sa do budúcna už nepočíta.

Účinnosť navrhovanej právnej úpravy sa navrhuje od 1. januára 2021.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (de lega ferenda), ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.


LP/2020/437

Zákon z 22. októbra 2020, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Čo sa touto novelou mení?

Obsahom navrhovaných zmien je zavedenie nových dvoch dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Zároveň novela rozširuje rámec požiadaviek na bezúhonnosť komisára, mení podmienky preukazovania jeho bezúhonnosti a poskytuje možnosť vyjadrenia komisára k návrhom na jeho odvolanie.

V zmysle zmeny v § 19 odseku 4, môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať na základe odôvodneného návrhu príslušného výboru národnej rady komisára nielen vtedy, ak komisár nevykonáva funkciu komisára viac ako šesť po sebe nasledujúcich mesiacov, ale aj vtedy, ak

  • porušuje tento zákon, iný zákon alebo medzinárodnú zmluvu, ktorou je Slovenská republika viazaná, v súvislosti s výkonom funkcie komisára,
  • koná spôsobom, ktorý vzbudzuje dôvodné pochybnosti o jeho nezávislosti alebo nestrannosti pri výkone funkcie komisára.

V § 19 sa za odsek 4 vkladá nový odsek 5, ktorý garantuje možnosť vyjadrenia sa komisára na schôdzi, na ktorej má byť odvolaný z funkcie.

V § 15 odsek 3 sa rámec bezúhonnosti rozširuje o absenciu

  • nepodmienečného trestu odňatia slobody ak ide o obzvlášť závažný zločin,
  • trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi,
  • trestného činu znásilnenia, trestného činu sexuálneho násilia,
  • trestného činu sexuálneho zneužívania,
  • trestného činu súlože medzi príbuznými, trestného činu opustenia dieťaťa,
  • trestného činu zanedbania povinnej výživy,
  • trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby,
  • trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže,
  • trestných činov korupcie,
  • trestného činu výroby detskej pornografie,
  • trestného činu rozširovania detskej pornografie,
  • trestného činu prechovávania detskej pornografie a účasť na detskom pornografickom predstavení a trestného činu ohrozovania mravnosti.

Bezúhonným kandidátom ďalej nie je ani ten, komu bolo odsúdenie za vymenované trestné činy zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takéto trestné činy odsúdený.

Prečo bola táto novela prijatá?

dôvodovej správy

Cieľom návrhu zákona je zavedenie nových dôvodov pre odvolanie komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, pretože platná právna úprava neumožňuje jeho odvolanie napríklad v prípade porušovania zákonov alebo takého konania, ktoré vyvoláva dôvodné pochybnosti o celkovej spôsobilosti vykonávať verejnú funkciu.

uznesenia Výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny

Novela súvisí tiež so zákonom č. 209/2019 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento zákon bol novelizovaný takým spôsobom, že sa pri odsúdení za obzvlášť závažné zločiny a za vybrané trestné činy za bezúhonného nepovažuje ani ten pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený. Ide predovšetkým o trestné činy zvlášť nebezpečné z hľadiska osôb prichádzajúcich do kontaktu s deťmi a mladými ľuďmi. Obdobným spôsobom sa preukazovanie bezúhonnosti navrhuje stanoviť vo vzťahu ku komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím. Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv dieťaťa, prichádza do kontaktu s deťmi, má právo hovoriť s dieťaťom aj bez prítomnosti tretích osôb. Nie je preto primerané, aby podmienky preukazovania bezúhonnosti boli vo vzťahu ku komisárovi pre deti nastavené menej prísne ako vo vzťahu k učiteľom. Obdobne aj vo vzťahu ku komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím sa javí ako primerané nastaviť rovnaké podmienky preukazovania bezúhonnosti ako pri komisárovi pre deti.

Stav legislatívneho procesu: Návrh zákona postúpil do redakcie                      Účinnosť: 1. 1. 2021


 

Pozrieť viac
0

Prevádzkovateľ poskytuje službu v prevádzke, ktorej súčasťou je čakáreň. Zákazníčka si nechala v  tejto čakárni, ktorá sa nezamyká, kabelku a vošla do  miestnosti, v ktorej prevádzkovateľ poskytuje službu. Zákazníčka po poskytnutí služby svoju kabelku v čakárni nenašla. Mala v nej mobil, kľúče od auta, rôzne doklady a preukazy. Nárokuje si od prevádzkovateľa náhradu škody. Prevádzkovateľ si myslí, že zákazníčka nárok na náhradu škody nemá. Prevádzkovateľ pred prvým poskytnutím služby svojim zákazníkom vždy povie, aby si osobné veci brali so sebou do miestnosti, kde prebieha poskytovanie služby. Prevádzkovateľ chce vedieť, či poškodenej zákazníčke vzniká nárok na náhradu škody.

Podľa nášho názoru zákazníčke v tomto prípade nevzniká nárok na náhradu škody. Prevádzkovateľ požiadal svojich zákazníkov, aby si veci brali vždy so sebou do tej miestnosti, kde sa im práve poskytuje služba, alebo kde čakajú na jej poskytnutie.  Ani v prípade, ak by prevádzkovateľ umiestnil do čakárne vešiak a zákazníčka by si na tento vešiak zavesila svoju kabelku, nárok na náhradu škody, v prípade jej straty, by nevznikol. Čakáreň nie je miestom, kde sa obvykle odkladá kabelka. V čakárni sa obvykle nechávajú napr. kabáty alebo dáždniky. Miesto na  odloženie veci je obvyklé miesto, kde sa určité veci odkladajú – napríklad skriňa na zavesenie kabátov v predsieni kancelárie. Miesto na odloženie veci môže tiež vyplynúť z konkrétneho charakteru miesta a zariadenia umiestneného v priestore prevádzkovateľom – napríklad stojan na bicykle v garáži obchodného centra.  Aj v prípade, ak by si zákazník odložil vec na obvyklé alebo na to určené miesto, nemusí prevádzkovateľ niesť zodpovednosť za poškodenie/stratu takejto veci, ak jeho zodpovednosť vylučujú ďalšie okolnosti, ako sú napr. nepredvídateľné prírodné javy.


 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Pozrieť viac
0

Návrh zákona z 10.9.2020

Text zákona

Vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Navrhovateľ: vláda (Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR)

Dôvodová správa

Navrhuje sa ustanoviť, že v čase neobmedzenej prevádzky škôl a predškolských zariadení, nepatrí zákonnému zástupcovi dieťaťa pandemické ošetrovné, ak ten, z dôvodu obavy o zdravie dieťaťa, neprejavil záujem o účasť dieťaťa na prebiehajúcom výchovno-vzdelávacom procese.

V zmysle predloženého návrhu bude mať zákonný zástupca aj naďalej nárok na pandemické ošetrovné v prípadoch, kedy počas trvania krízovej situácie budú predškolské zariadenia, školy alebo ich časti (napr. konkrétne triedy) uzatvorené na základe rozhodnutia príslušného orgánu.

Schválené: 17. septembra 2020                                                          Stav: zverejnené v Z. z.                                                                      Účinnosť: 23. septembra 2020


 

Návrh zákona z 21.8.2020

Text návrhu (Bližšie vo „Vlastný materiál – neštruktúrovaný“ TU)

Zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

Zodpovedná inštitúcia: MVSR (Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky)

Dôvodová správa (Bližšie v „Dôvodová správa – všeobecná časť“ TU)

Novela zákona reaguje na viaceré skutočnosti vychádzajúce z aplikačnej praxe, upravuje a dopĺňa niektoré ustanovenia zákona, ktoré absentovali alebo vyvolávali nejednotný výklad. Novela tiež zmierňuje podmienky, za ktorých dochádza ku strate štátneho občianstva SR zo zákona, ak štátny občan SR nadobudne cudzie štátne občianstvo.

Výnimky, kedy nedochádza ku strate štátneho občianstva SR

 Ak štátny občan SR nadobudne cudzie štátne občianstvo:

  • manžela za trvania manželstva,
  • narodením,
  • osvojením,
  • a ide o maloleté dieťa,
  • a má na území cudzieho štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudol, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej tri roky a predloží doklady preukazujúce tieto skutočnosti.

Umožňuje sa nadobudnúť štátne občianstvo bývalým občanom Slovenskej republiky, ktorí ho stratili na vlastnú žiadosť, ako aj osobám so slovenským pôvodom po jednom z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov.

Novou podmienkou na udelenie štátneho občianstva SR je, že žiadateľ nesmie predstavovať hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť Slovenskej republiky.

Zavádza sa výnimka z požiadavky ovládania slovenského jazyka u žiadateľov, ktorí:

  • sú alebo boli štátnymi občanmi Českej republiky,
  • majú vydané platné osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí.

Dopĺňajú sa ďalšie dôvody na

A. zamietnutie žiadosti o vydanie osvedčenia o štátnom občianstve SR:

  • ak štátne občianstvo Slovenskej republiky nemožno zistiť na základe neúplných dokladov,
  • ak nemožno jednoznačne identifikovať osobu žiadateľa (napr. doklad totožnosti má obsahovať aktuálnu podobu tváre žiadateľa),
  • potvrdenie o štátnom občianstve Slovenskej republiky nemožno vydať a použiť za účelom podania žiadosti o vydanie občianskeho preukazu alebo cestovného dokladu. Účelom potvrdenia je preukazovanie štátneho občianstva Slovenskej republiky v súvislosti s konkrétnou udalosťou, ktorá nastala v minulosti (napr. úmrtie).

Dopĺňajú sa ďalšie dôvody na

B. nevzniknutie štátneho občianstva SR:

  • ak v predložených dokladoch k žiadosti a v dotazníku žiadateľa boli uvedené nepravdivé skutočnosti,
  • ak nejaké skutočnosti boli zamlčané,
  • ak sa vydanie listiny o udelení štátneho občianstva Slovenskej republiky dosiahlo porušením zákona.

Navrhuje sa upraviť spôsob zastupovania žiadateľa, a to doplnením príslušného paragrafu o nové ustanovenia – zástupcom žiadateľa môže byť len fyzická osoba na základe písomného plnomocenstva s úradne osvedčeným podpisom žiadateľa. Uvádzajú sa tiež osobitné prípady, v ktorých je zastúpenie vylúčené.

Stav: Prebieha vyhodnotenie MPK                                                    Navrhovaná účinnosť: 1. februára 2021


 

 

Pozrieť viac
0