Blog

Zákonom sa transportuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1023 o rámcoch preventívnej reštrukturalizácie, o oddlžení a diskvalifikácii a o opatreniach na zvýšenie účinnosti reštrukturalizačných, konkurzných a oddlžovacích konaní a o zmene smernice (EÚ) 2017/1132.

V súlade so základnými cieľmi smernice sa zavádza nová právna úprava riešenia situácie podnikateľa, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti, v preventívnom konaní, ktoré predstavuje nástroj na včasné riešenie situácie dlžníka tak, aby mohol pokračovať vo svojej činnosti a zachovať svoju životaschopnosť a najmä predísť úpadku a následnému konkurzu.

Preventívne konanie

Pod preventívnym konaním zákon rozumie inštitúty verejnej a neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Základným cieľom nového zákona je preto poskytnúť dlžníkom dostatočný priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú preventívnu reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy úpadok hrozí, a zabrániť tak úpadku dlžníka a riešeniu jeho situácie niektorým z insolvenčných konaní.

Verejná preventívna reštrukturalizácia a dočasná ochrana

Využitie verejnej preventívnej reštrukturalizácie je právom dlžníka, pričom sa toto preventívne konanie môže začať len na návrh dlžníka, ktorý je právnickou osobou a je v hroziacom úpadku z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Zároveň musí byť dlžník v čase podania návrhu zapísaný v registri partnerov verejného sektora. K takémuto návrhu je dlžník povinný pripojiť koncept plánu reštrukturalizácie, ktorého náležitosti podrobne upravuje § 36 nového zákona.

Zavádza sa inštitút tzv. dočasnej ochrany, ktorý reálne poskytuje časový priestor pre účinnú reštrukturalizáciu a dosiahnutie cieľa, ktorý je reštrukturalizáciou sledovaný. Výhodami dočasnej ochrany dlžníka sú najmä:

  • neexistencia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu,
  • počas dočasnej ochrany nemožno voči dlžníkovi vyhlásiť konkurz alebo povoliť reštrukturalizáciu,
  • začaté konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie vedené podľa všeobecného predpisu o konkurznom konaní sa prerušuje a len čo návrh na začatie takého konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje,
  • nie je možné viesť voči dlžníkovi exekučné konanie alebo obdobné vykonávacie konanie a len čo návrh na začatie takéhoto konania dôjde na súd, konanie sa prerušuje,
  • nie je možné voči dlžníkovi začať výkon zabezpečovacieho práva na majetok patriaci dlžníkovi a takéto zabezpečovacie právo vykonať,
  • nie je možné započítať voči dlžníkovi spriaznenú pohľadávku,
  • dlžník môže prednostne plniť nový záväzok pred starým záväzkom a nespriaznený záväzok pred spriazneným záväzkom.

Počas trvania dočasnej ochrany tiež neplynú lehoty na uplatnenie práva voči dlžníkovi vrátane lehôt na uplatnenie nárokov z odporovateľných právnych úkonov.

Súčasne so zavedením inštitútu dočasnej ochrany podľa tohto nového zákona dochádza k zrušeniu dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 421/2020 Z. z. o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia

Dlžníci, ktorí nespĺňajú podmienky na realizáciu verejnej preventívnej reštrukturalizácie, môžu s jedným alebo s viacerými veriteľmi dohodnúť neverejný plán v neverejnej preventívnej reštrukturalizácii.

Podmienkou prípustnosti realizácie neverejnej preventívnej reštrukturalizácie je, že nemôže ísť o dlžníka v úpadku a nemôžu voči nemu pôsobiť účinky vyhlásenia konkurzu alebo začatia reštrukturalizačného konania. Veritelia pritom musia podliehať dohľadu Národnej banky Slovenska alebo inej obdobnej inštitúcie v zahraničí.

Neverejná preventívna reštrukturalizácia sa realizuje na podkladoch súdom potvrdeného neverejného plánu. Neverejný plán nesmie poškodiť majetkové záujmy veriteľov, ktorí nie sú jeho účastníkmi, v opačnom prípade súd takýto plán zamietne.

Novelizácia zákona o konkurze a reštrukturalizácii

Zákonom sa zavádza nová definícia hroziaceho úpadku, podľa ktorej je dlžník v hroziacom úpadku najmä vtedy, ak mu hrozí platobná neschopnosť. Dlžníkovi hrozí platobná neschopnosť vtedy, ak s prihliadnutím na všetky okolnosti možno dôvodne predpokladať, že v priebehu 12 kalendárnych mesiacov nastane jeho platobná neschopnosť. Pôvodná definícia platobnej neschopnosti fyzickej osoby sa nemení. Definícia platobnej neschopnosti právnickej osoby sa zmierňuje, po novom je právnická osoba platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi.

Dlžník je povinný podľa novej právnej úpravy sústavne sledovať svoju finančnú situáciu, ako aj stav svojho majetku a záväzkov tak, aby sa mohol včas dozvedieť o hroziacom úpadku  a bez zbytočného odkladu prijať vhodné a primerané opatrenia na jeho odvrátenie.

Ak je dlžník vedený v zozname dlžníkov Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní, či daňových úradov, ide o okolnosť, ktorá signalizuje, že dlžníkovi môže hroziť úpadok a dlžník je povinný posúdiť, či mu úpadok hrozí.

Počas hroziaceho úpadku je štatutárny orgán dlžníka povinný zohľadňovať spoločné záujmy veriteľov, vrátane zamestnancov a ich zástupcov, spoločníkov a iných osôb, ktoré môžu byť hroziacim úpadkom dlžníka dotknuté.

Pozrieť viac
0

Novela zákona je reakciou na novú európsku úpravu a problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe. Zároveň tiež modernizuje niektoré ustanovenia zákona č. 97/1963 Zb., ktoré sú v súčasnosti už zastarané.

Zákon tak bude reflektovať s cieľom predísť v budúcnosti možným interpretačným problémom novú právnu úpravu Európskej únie obsiahnutú v

  • nariadení Rady (EÚ) 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí,
  • nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1784 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch a tiež
  • nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2020/1783 o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.

Rozšírenie právomoci slovenských súdov

V prípadoch, kedy uznanie cudzieho rozhodnutia bolo v Slovenskej republike zamietnuté a v cudzine nemožno uskutočniť nové konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci, súdy si budú môcť založiť vlastnú právomoc, ak má vec úzku väzbu na Slovenskú republiku.

Ďalej má slovenský súd po novom možnosť konať, ak si to vyžaduje záujem maloletého, aj keď maloletý nemá obvyklý pobyt v SR. Ustanovenie sa uplatní najmä v prípade, ak ide o slovenského občana v krajine, s ktorou SR nie je viazaná žiadnou zmluvou a je to potrebné na ochranu práv a záujmov maloletého.

Prevzatie právomoci slovenským súdom

Navrhovanou úpravou sa zjednocuje postup s nariadením Rady (EÚ) 2019/1111, podľa ktorého sa prevzatie právomoci slovenským súdom vo veciach starostlivosti o maloletého umožňuje buď na žiadosť iného súdu alebo na návrh účastníka konania v prípade, že cudzí súd konanie preruší a vyzve účastníka, aby takýto návrh o prevzatie právomoci podal.

Pre podávane žiadostí sa ustanovuje kauzálna príslušnosť Okresného súdu Trnava.

Medzinárodná prekážka litispedencie

Nové ustanovenie umožňuje na návrh niektorého z účastníkov prerušiť konanie z dôvodu, že na súde cudzieho štátu prebieha konanie o rovnakom spore. Súd zváži, či možno očakávať, že vydané rozhodnutie bude v SR uznané. Súd bude v konaní pokračovať, ak  to navrhne niektorý z účastníkov a ak sú splnené ďalšie podmienky.

Oprávnenie prokurátora na podanie návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia

Novela zákona rozširuje právomoc prokurátora o podanie návrhu na neuznanie cudzieho rozhodnutia, a to z dôvodu ochrany verejného poriadku.

Úprava doručovania písomností

Upravuje sa postup doručovania podľa všeobecných procesných predpisov v prípadoch, kedy je doručovaná písomnosť v slovenskom jazyku, alebo v jazyku, o ktorom je predpoklad, že vzhľadom na všetky okolnosti prípadu je adresátovi zrozumiteľný. Ak písomnosť nie je vyhotovená v takomto jazyku a nie je k nej pripojený ani overený preklad do tohto jazyka, písomnosť adresátovi doručí súd len vtedy, ak po poučení o možnosti odoprieť jej prevzatie je adresát ochotný ju prijať.

Novo zavedený § 58a rieši špecifický prípad, kedy cudzí orgán požiada o osobné doručenie, ktoré v slovenskom právnom poriadku nie je upravené, ale existuje v cudzích právnych poriadkoch. Dožadujúci orgán môže požiadať o osobné doručenie a v takom prípade je nutné písomnosť doručiť osobe tak, aby bolo zaručené, že danú písomnosť prebrala jedine uvedená osoba. V tomto prípade je potrebné využiť inštitút doručenia prostredníctvom zamestnanca súdu alebo súdneho exekútora, prípadne si súd adresáta za účelom doručenia predvolá.

Úprava miestnej príslušnosti súdov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých

Navrhuje sa upraviť miestnu príslušnosť súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých tak, aby o úprave výkonu rodičovských práv a povinností mohol vo veci rozhodnúť ten súd, ktorý rozhoduje o návrate maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Priamy výkon dôkazov cudzím orgánom

Priamy výkon dôkazu cudzím orgánom na našom území na účely konania v cudzine bude na základe jeho žiadosti prípustný so súhlasom ministerstva spravodlivosti. Ministerstvo spravodlivosti postúpi takúto žiadosť príslušnému justičnému orgánu, ak sa vyžaduje jeho súčinnosť pri vykonaní dôkazu cudzím orgánom.

Pozrieť viac
0

Legislatívnym návrhom  novely zákona č. 305/2013 o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci dochádza k revízii právnej úpravy zriaďovania elektronických schránok pre orgány verejnej moci. Týmto sa bude zriaďovať už len jedna elektronická schránka, bez ohľadu na to, že majú aj iné právne postavenie (napr. ako účastník konania).

Na účely minimalizácie priestoru pre špekulatívne konanie pri elektronickom doručovaní sa navrhuje, aby v prípade, ak už je elektronická úradná správa v elektronickej schránke uložená, nemala deaktivácia elektronickej schránky vplyv na jej doručenie.

V oblasti autentifikácie sa navrhuje otvoriť právnu úpravu pre používanie iných ako dnes v zákone o e-Governmente ustanovených autentifikátorov (eID, doklad o pobyte cudzinca či autentifikačné prostriedky podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 910/2014). Na tento účel sa zavedie postup posudzovania súladu ďalších autentifikačných prostriedkov so štandardmi a postupmi podľa zákona o e-Governmente, ich evidencie a následného používania podľa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

Návrhom zákona sa zároveň rozširuje okruh osôb oprávnených na vykonávanie zaručenej konverzie, ktorými majú byť po novom aj banky a pobočky zahraničných bánk, a to ako doplnkovej činnosti pre ich klientov, ak sa vykonáva v súvislosti s bankovými službami, ktoré pre klienta poskytujú. Zároveň sa upúšťa od povinnosti vedenia evidencie u osoby vykonávajúcej konverziu a navrhuje sa používanie len centrálnej evidencie zaručených konverzií v spojení s maximálnym zjednodušením náležitostí osvedčovacej doložky.

Návrh zákona tiež ruší inštitút integrovaných obslužných miest (IOM), keďže v zásadnej časti činností nenašiel predpokladané uplatnenie, najmä z dôvodu zložitosti jeho konceptu a súvisiaceho zdieľania zodpovednosti za takto realizované podania.

 

Pozrieť viac
0

Do medzirezortného pripomienkového konania bol predložený návrh zákona, ktorým sa novelizuje Civilný mimosporový poriadok, Zákon o rodine a Zákon o súdnych úradníkoch.

Nosnými bodmi novelizácie sú:

  • úprava spôsobu prideľovania vecí sudcom v poručenskej agende,
  • odstránenie výkladových nejasností a nejednotné postupy v aplikačnej praxi v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých,
  • ustanovenie obligatórnosti pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých,
  • úprava, ktorou by sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval v prítomnosti sudcu a
  • zamedzenie takých postupov súdu, pri ktorých sa vo vykonávacom konaní nekoná a vyčkáva sa na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného titulu.

Úprava spôsobu prideľovania vecí sudcom v poručenskej agende.

Navrhuje sa upraviť spôsob prideľovania vecí v poručenskej agende s cieľom mať jedného poručenského sudcu na všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa alebo jeho súrodencov. Výsledkom bude určenie jedného poručenského sudcu na dieťa až do dosiahnutia jeho plnoletosti, a to pre všetky typy poručenských konaní vrátane konania o výkon rozhodnutí vo veciach starostlivosti súdu o maloletých. Tento sudca bude poznať rodinu, celú vec môže posudzovať komplexne a konanie viesť efektívnejšie. Náhodný výber sudcu bude zachovaný pri prvom výbere, teda v momente, kedy sa práva a povinnosti maloletého dieťaťa stali prvýkrát predmetom úpravy zo strany súdu.

Odstránenie výkladových nejasností a nejednotné postupy v aplikačnej praxi v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Z doterajších zistení vyplynulo, že miestne príslušné súdy v konaniach o výkon neodkladného opatrenia prenášajú v niektorých prípadoch príslušnosť na iný súd s argumentáciou sledovania záujmu maloletého. Na výkon neodkladného opatrenia bude po novom miestne príslušný ten súd, ktorý neodkladné opatrenie nariadil a ak neodkladné opatrenie nariadi odvolací súd, bude miestne príslušný súd prvej inštancie. Ustanovenia o zmene miestnej príslušnosti súdu pre záujem maloletého a pri situácii, keď nie je príslušný súd známy, prípadne príslušný súd nemôže včas zakročiť sa v týchto prípadoch nepoužijú.

Ustanovenie o obligatórnosti pojednávania v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých.

Navrhuje sa explicitne ustanoviť zásadu, že v konaní o výkon rozhodnutia vo veciach maloletých súd na prejednanie veci obligatórne nariadi pojednávanie. Platná právna úprava, podľa ktorej pojednávanie netreba nariaďovať, môže podľa zákonodarcu nabádať sudcu k tzv. rozhodovaniu od stola. Uskutočnenie pojednávania pred nariadením výkonu rozhodnutia sa javí byť efektívny spôsob riešenia vzniknutej konfliktnej situácie.

Výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, sa bude uskutočňovať v prítomnosti sudcu.

Návrh ustanovuje,  aby sa výkon rozhodnutia, ktorým sa priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, uskutočňoval vždy v prítomnosti sudcu. Obligatórna prítomnosť sudcu pri odnímaní maloletého dieťaťa sa navrhuje pri takom výkone, kedy má pravidelne dochádzať k výkonu rozhodnutia o úprave styku dieťaťa s tým rodičom, resp. osobou, ktorý maloletého nemá vo svojej osobnej starostlivosti. Zákonodarca si od zmeny sľubuje pozitívny vplyv sudcu ako autority pri riešení konfliktných situácií.

Zamedzenie nekonania súdu pri vyčkávaní na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného titulu.

Navrhuje sa zákonne zamedziť aplikácii takého postupu súdu, kedy vo vykonávacom konaní súd nekoná a vyčkáva na rozhodnutie v prebiehajúcom konaní o zmene exekučného  titulu. Výslovne sa ustanovuje, že ak bol exekučný titul zmenený, súd môže pokračovať vo výkone rozhodnutia podľa zmeneného exekučného titulu. Súd bude pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia do času, kým exekučný titul nebude právoplatne zrušený alebo právoplatne zmenený. Ak dôjde k právoplatnej zmene exekučného titulu, súd bude pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia, ak to bude možné s ohľadom na povahu zmeny a ak s tým oprávnený bude súhlasiť.

Pozrieť viac
0

Zmeny v ukladaní sankcií za správne delikty vo verejnom obstarávaní.

Navrhovaná novela prináša posun pri ukladaní pokút za správne delikty podľa § 182 ods. 1. zákona o verejnom obstarávaní. Takýmito deliktmi sú:

  • vyhnutie sa povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom,
  • nedodržanie kritérií na vyhodnotenie ponúk, ak to malo vplyv na výsledok verejného obstarávania a
  • rozdelenie predmetu zákazky s cieľom vyhnúť sa použitiu postupu pri zadávaní nadlimitnej či podlimitnej zákazky.

Súčasná úprava ukladá ÚVO povinnosť takúto pokutu za uvedené delikty uložiť a tiež fixne určuje jej rozsah vo výške 5 % zmluvnej ceny, bez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu porušenia zákona. Návrh novely počíta pri ukladaní pokút za tieto delikty s fakultatívnou možnosťou, nie objektívnou povinnosťou ich uloženia. Navyše, povinnosť ÚVO prihliadať na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti sa v legislatívnom návrhu vzťahuje už na všetky delikty podľa § 182. Týmto sa značne rozširujú možnosti správnej úvahy úradu pri ukladaní sankcií a zároveň tiež vzniká povinnosť úradu nasledovať rozhodovaciu činnosť v obdobných prípadoch. Suma 5 % zmluvnej ceny bude predstavovať najvyššiu možnú pokutu ÚVO, ktorú môže za delikty podľa prvého odseku § 182 zákona uložiť.

Odpustenie pokút voči samosprávam pri obstarávaní výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov.

Legislatívny návrh ďalej prináša odpúšťanie pohľadávok vzniknutých v období od 1. januára 2016 do 31. decembra 2021 verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi za správne delikty súvisiace s obstarávaním výstavby alebo nadobudnutím nájomných bytov, nájomných bytových jednotiek a súvisiacej technickej vybavenosti.

 

Pozrieť viac
0

Vládnym legislatívnym návrhom sa navrhuje rozšíriť výnimku z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa Zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Rozšírenie spočíva v zavedení výnimky z nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj na spoločnosť s ručením obmedzeným. Musí ísť o takú spoločnosť, ktorá má najviac dvoch spoločníkov, ktorí sú v príbuzenskom vzťahu v priamom rade, manželmi alebo súrodencami. Výnimka sa vzťahuje aj na ich príbuzných v priamom rade, súrodencov alebo manželov, ak títo príbuzní sú dôchodkovo poistení, sú poberateľmi dôchodkov podľa osobitných predpisov alebo sú žiakmi alebo študentmi do 26 rokov veku.

Ďalšia navrhovaná zmena spočíva v zúžení kompetencie výkonu kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Tou viac nebudú poverené ústredie a úrady sociálnych vecí a rodiny, ale iba inšpektoráty práce. Zákonodarca tým reaguje na nejednotnosť postupov kontroly vykonávanej týmito rôznymi orgánmi a zároveň chce tak ústrediu a úradom práce vytvoriť podmienky umožňujúce sústredenie výkonu svojej činnosti na oblasť služieb zamestnanosti.

Pozrieť viac
0

Orgán príslušný na riešenie krízových situácií centrálnych protistrán.

Novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa navrhuje určiť orgán, ktorý bude príslušný na uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a zároveň oprávnený vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady 2021/23. Týmto orgánom je v zmysle legislatívneho návrhu Rada pre riešenie krízových situácií, ktorej kompetencia sa rozšíri o už jej existujúce právomoci.

Zmeny v zákone o kolektívnom investovaní.

Hlavnou navrhovanou zmenou v zákone je zavedenie pravidiel týkajúcich sa začlenenia rizík ohrozujúcich udržateľnosť aj pre správcovské spoločnosti a pre obchodníkov s cennými papiermi, ktoré neurčili správcovskú spoločnosť.

Ďalšiu zmenu predstavuje nové postavenie dokumentu s kľúčovými informáciami správcovských spoločností podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov vypracovaného podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1286/2014. Takto vypracovaný dokument sa bude od 1. januára 2023 považovať za dokument spĺňajúci požiadavky uplatniteľné na dokument s kľúčovými informáciami pre investorov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES. Retailoví investori tak už nebudú dostávať dva dokumenty obsahujúce tie isté informácie týkajúce sa toho istého finančného produktu.

Uľahčuje sa tiež prístup tuzemských subjektov kolektívneho investovania s právnou subjektivitou ku  kapitálu od kvalifikovaných investorov.

Zmeny v zákone o cenných papieroch a investičných službách a v zákone o burze cenných papieroch.

V zákone o cenných papieroch a investičných službách sa navrhuje začleniť faktory udržateľnosti do povinností v oblasti riadenia produktov, čím sa transponuje smernica Komisie 2021/1269, ktorej hlavným cieľom je začlenenie týchto faktorov do procesu schvaľovania produktu pri každom finančnom nástroji, ako aj v iných mechanizmoch riadenia produktov, ktoré sú určené na distribúciu klientom hľadajúcim finančné nástroje s udržateľným profilom.

Zmenami prechádza aj zákon o burze cenných papierov, v ktorom dochádza najmä k úprave podmienok prijatia cenných papierov na obchodovanie na regulovanom trhu.

Pozrieť viac
0

Zriadenie centrálneho registra účtov.

Návrh zákona reflektuje požiadavky Európskej únie na zriadenie centralizovaného automatizovaného mechanizmu, ktorý umožní oprávneným orgánom verejnej moci (napr. finančnej spravodajskej jednotke, orgánom činným v trestnom konaní, súdom v trestnom konaní či spravodajským službám) včasnú identifikáciu majiteľov a disponentov bankových účtov alebo platobných účtov, vrátane bezpečnostných schránok, pri odhaľovaní, vyšetrovaní alebo stíhaní páchateľov trestných činov.

Z registra sa navrhujú poskytovať oprávneným orgánom údaje v elektronickej podobe priamym, nepretržitým a diaľkovým spôsobom, a to v rozsahu:

  • názov alebo obchodné meno, adresa sídla a identifikačné číslo finančnej inštitúcie, ktorá vedie účet alebo prenajíma bezpečnostnú schránku,
  • dátum založenia účtu,
  • dátum začatia prenájmu bezpečnostnej schránky,
  • číslo účtu a medzinárodné bankové číslo účtu IBAN, ak bolo pridelené,
  • jednoznačné označenie bezpečnostnej schránky,
  • identifikačné údaje klienta v rozsahu:
    1. meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, adresa trvalého pobytu alebo iného pobytu, ak ide o fyzickú osobu,
    2. údaje podľa prvého bodu, obchodné meno, adresa miesta podnikania a identifikačné číslo, ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa,
    3. názov, adresa sídla a identifikačné číslo, ak ide o právnickú osobu,
  • meno, priezvisko, rodné číslo alebo dátum narodenia, ak rodné číslo nebolo pridelené, a adresa trvalého alebo iného pobytu konečného užívateľa výhod klienta,
  • dátum vzniku a zániku oprávnenia klienta na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte,
  • dátum zrušenia účtu a
  • dátum ukončenia prenájmu bezpečnostnej schránky.

Správcom a prevádzkovateľom centrálneho registra účtov bude ministerstvo financií.

Zmeny v zákone o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti.

Novelizáciou prechádza samotná definícia pojmu neobvyklej obchodnej transakcie, ktorá sa rozširuje o transakcie, ktoré sú výnosom z trestnej činnosti alebo súvisia s financovaním terorizmu.

Rozširuje sa aj okruh politicky exponovaných osôb, do ktorého sa navrhuje zahrnúť aj súrodencov osôb, ktoré zastávajú významnú verejnú funkciu.

Zavádza sa tiež nová povinnosť povinnej osoby, ktorá musí v zmysle navrhovaného odseku 2 paragrafu 19 zákona počas piatich rokov od skončenia zmluvného vzťahu s klientom alebo od vykonania príležitostného obchodu uschovať všetky údaje a písomné doklady o vykonaných obchodoch, údaje a písomné doklady získané podľa navrhovaných paragrafov 10, 11, 12 a 14 zákona, či všetky údaje získané v rámci vykonávania starostlivosti vo vzťahu ku klientovi, záznamy o postupe pri posúdení a určení rizikového profilu klienta, obchodnú korešpondenciu a ďalšie.

Zmeny v zákone o bankách.

V súvislosti s prevádzkou registra sa upravuje prelamovanie bankového tajomstva, a to vo vzťahu ku Kriminálnemu úradu finančnej správy, ktorý bude poskytovať informácie Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF).

Pozrieť viac
0

Nový zákon o podpore v čase skrátenej práce zavádza do slovenského právneho poriadku inštitút podpory skrátenej práce. Podpora sa poskytuje na čiastočnú úhradu nákladov zamestnávateľa na náhradu mzdy zamestnanca za každú hodinu obmedzenia činnosti zamestnávateľa v sume 60 % priemerného hodinového zárobku zamestnanca. Obmedzením činnosti sa podľa zákona rozumie prekážka v práci na strane zamestnávateľa v takom rozsahu, že zamestnávateľ nemôže najmenej jednej tretine zamestnancov zamestnávateľa prideľovať prácu v rozsahu najmenej 10 % ustanoveného týždenného pracovného času. Suma podpory je limitovaná zákonným maximom, ktoré sa pohybuje v roku 2022 na sume 7,81 eura na hodinu, čo predstavuje 60 % z 1/174 dvojnásobku priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve v roku 2 roky predchádzajúcemu roku poskytovania podpory. Zákon udáva tiež časový limit podpory, ktorý predstavuje najviac šesť mesiacov počas 24 po sebe nasledujúcich mesiacov.

V rámci zavedenia kurzarbeitu sa novelizuje aj zákonník práce, podľa ktorého je zamestnávateľ pri uplatnení podpory v čase skrátenej práce povinný poskytovať zamestnancovi za čas trvania tejto prekážky v práci náhradu mzdy v sume najmenej 80 % jeho priemerného zárobku, najmenej však v sume minimálnej mzdy.

Pred požiadaním o podporu je potrebné uzatvoriť písomnú dohodu o požiadaní o poskytnutie podpory so zástupcami zamestnancov alebo so zamestnancom, ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov. Táto dohoda tvorí prílohu k žiadosti o poskytnutie podpory. Ak k uzatvoreniu dohody nedôjde, ide o spor, ktorý je príslušný riešiť rozhodca. V tomto prípade je možné dohodu nahradiť súhlasom rozhodcu s podaním žiadosti, ktorý je potrebné k žiadosti pripojiť obdobne ako dohodu.

Ďalšími podmienkami poskytnutia podpory sú aj odvedenie poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie a neporušenie zákazu nelegálneho zamestnávania.

Žiadosť o poskytnutie podpory je potrebné adresovať úradu práce alebo ústrediu sociálnych vecí a rodiny ako poskytovateľom podpory najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa žiada o poskytnutie podpory.

Pozrieť viac
0

Legislatívnym návrhom sa dopĺňa paragraf 66 zákonníka práce, ktorý pojednáva o podmienkach výpovede zo strany zamestnávateľa zamestnancovi so zdravotným postihnutím. Ak nejde o výpoveď z dôvodu zrušenia či premiestnenia zamestnanca, výpoveď danú z dôvodov, pre ktoré by bolo možné so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite alebo pre viaceré menej závažné porušenia pracovnej disciplíny, môže byť daná takémuto zamestnancovi výpoveď až po jej odsúhlasení úradom práce.

V praxi sa toto ustanovenie paradoxne ukázalo ako prekážka pre založenie pracovného pomeru s osobou so zdravotným postihnutím z dôvodu obáv zo zdĺhavého procesu ukončenia pracovného pomeru. Zákon totiž úradu práce určuje až 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o výpovedi. Nie je isté, či úrad súhlas udelí a ak ho aj udelí, výpovedná doba začne plynúť až po doručení písomnej výpovede zamestnávateľom.

Navrhuje sa skrátenie lehoty na rozhodnutie úradu práce z 30 dní na 7 dní a tiež zavedenie fikcie pozitívneho stanoviska úradu práce k výpovedi pre prípad nedodržania novej, 7-dňovej lehoty.


Pozrieť viac
0