Aké zmeny nastali v Zákonníku práce a v zákone o sociálnom poistení?

Do&scaron;lo k plo&scaron;nému uzavretiu prevádzok určeného druhu alebo zákazu poskytovania služieb. Zamestnávatelia sú povinní zaistiť bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a na tento účel sú povinní vykonať opatrenia v záujme ochrany života a zdravia zamestnancov pri práci podľa čl. 3 a čl. 8 Zákonníka práce[1]. Pri uplatňovaní týchto opatrení vychádzajú zo v&scaron;eobecne záväzných právnych predpisov, najmä zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskor&scaron;ích zákonov. V dôsledku aktuálneho zamedzenia &scaron;írenia ochorenia COVID-19 sa zamestnávatelia ďalej riadia opatreniami[2] prijatými vládou a Ústredným krízovým &scaron;tábom SR, odporúčaniami vydanými Úradom verejného zdravotníctva SR [3] a Ministerstvom zdravotníctva SR. Na základe niektorých opatrení do&scaron;lo k plo&scaron;nému uzavretiu prevádzok určeného druhu alebo zákazu poskytovania služieb (napr. &scaron;kolské zariadenia, lyžiarske strediská, taxislužby a iné). Niektorí zamestnávatelia uzavreli svoje pracoviská alebo obmedzili poskytovanie služieb z vlastného rozhodnutia, iní ponechali zamestnancov na obvyklom pracovisku. 1. Aké sú povinnosti zamestnávateľa pri uzavretí pracoviska z dôvodu preru&scaron;enia prevádzky, pri obmedzení poskytovania služieb a nariadení vykonávať prácu z domu z dôvodu ochrany zamestnancov? Uzavretie pracoviska alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa predstavuje prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce. Aktuálne ide o prekážky súvisiace s účinnosťou opatrenia na predchádzanie vzniku a &scaron;írenia prenosných ochorení alebo opatrenia pri ohrození verejného zdravia nariadených príslu&scaron;ným orgánom podľa osobitného predpisu Zamestnávateľ v takom prípade: nariadi, aby sa Zamestnanci nezdržiavali na pracovisku a zostali doma až do času, keď prekážka na strane zamestnávateľa odpadne. Ak zamestnávateľ nepridelí zamestnancovi žiadnu inú prácu, je povinný mu vyplatiť náhradu mzdy v sume 80 %[4] jeho priemerného zárobku podľa 250b ods. 6 Zákonníka práce. V zmysle § 134 Zákonníka práce sa priemerný zárobok zamestnanca zisťuje z dosiahnutej mzdy za predchádzajúci kalendárny &scaron;tvrťrok. To znamená, že ak sa bude vyplácať náhrada mzdy za obdobie marec 2020, určí sa vý&scaron;ka priemernej mzdy podľa miezd vyplatených za odpracované obdobie od 1. októbra do 31. decembra 2019. Zamestnávatelia, u ktorých pôsobia zástupcovia zamestnancov (t.j. odborová organizácia, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník) môžu vyplácať aj niž&scaron;iu náhradu mzdy. Zníženie náhrady mzdy je možné len za podmienky, že zamestnávateľ uzatvoril písomnú dohodu so zástupcami zamestnancov, v rámci ktorej vymedzil vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré nemôže zamestnávateľ prideľovať zamestnancom prácu. Zamestnávateľ v dohode môže určiť vý&scaron;ku náhrady mzdy zamestnancovi pri uplatnení takejto dohody, pričom vý&scaron;ka náhrady mzdy nemôže byť niž&scaron;ia ako 60 % priemerného zárobku zamestnanca podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce. Uvedený nárok náhrady mzdy prípadne iného od&scaron;kodnenia pri uzavretí pracoviska sa nevzťahuje na osoby vykonávajúce prácu na základe dohôd uzatvorených mimo pracovného pomeru (t. j. dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti alebo dohoda o brigádnickej práci &scaron;tudentov ). môže nariadiť výkon práce z domácnosti zamestnanca, ak to dohodnutý druh práce umožňuje a práca na pracovisku nie je možná, nevyhnutná, prípadne je riziková z dôvodu prevencie &scaron;írenia prenosnej choroby. Zmena miesta výkonu práce, teda zmena pracovných podmienok, nastáva priamo zo zákona podľa § 250b ods. 2 písm. a) Zákonníka práce. Nie je potrebný súhlas zamestnanca. Zamestnávateľ prácu z domu môže nariadiť príkazom, aj keď to zamestnanec bezdôvodne odmieta. Nejedná sa o zmenu pracovnej zmluvy v zmysle § 54 Zákonníka práce. Ak nedôjde k uzavretiu pracoviska alebo obmedzenia činnosti zamestnávateľom, zamestnanec má právo na výkon práce z domácnosti podľa § 250b ods. 2 písm. b) Zákonníka práce. Uvedené platí len za predpokladu, že to povaha práce umožňuje a že tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody (napr. potreba prítomnosti časti zamestnancov na pracovisku). 2. Ako postupovať v prípade, ak zamestnanec zotrvá v karanténe? Ak je zamestnancovi nariadená povinná 14-dňová karanténa, či už z dôvodu návratu zo zahraničia alebo z dôvodu, že osoby s ktorými žijú v spoločnej domácnosti majú nariadenú karanténu, mali by takéto osoby čerpať nemocenské a v prípade, ak nevykonávajú žiadnu prácu pre zamestnávateľa z domu, nemuseli by poberať mzdu hoci zamestnávateľ uzavrel pracovisko alebo zamestnanci pracujú z domu. Podľa zverejneného usmernenia Ministerstva zdravotníctva SR a informácií zverejnených Sociálnou poisťovňou, zamestnanec má kontaktovať lekára telefonicky. Ak lekár uzná potrebu karantény, vystaví potvrdenie o dočasnej PN, na ktorom uvedie príslu&scaron;nú diagnózu. Zamestnanec nevyzdvihuje tlačivo PN fyzicky, ani ho nezasiela zamestnávateľovi, a to ani v prípade osobnej náv&scaron;tevy lekára. Bez ohľadu na chýbajúci podpis pacienta, lekár za&scaron;le II., IIa. a III. diel potvrdenia o dočasnej PN pobočke Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa potom za&scaron;le IIa. diel zamestnávateľovi. Ostatné diely PN zostávajú v Sociálnej poisťovni na ďal&scaron;ie konanie. Zamestnanec je napriek vy&scaron;&scaron;ie uvedenému postupu povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o prekážke v práci na jeho strane z dôvodu potvrdenej karantény podľa § 144 ods. 2 Zákonníka práce. Oznámenie urobí e-mailom alebo telefonicky, v ktorom uvedie dĺžku karantény. V prípade predlženia karantény je zamestnanec povinný zamestnávateľa informovať o tejto skutočnosti hneď, ako sa o tom dozvie. Počas doby nariadenej karantény zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno. Za tento čas nepatrí zamestnancovi náhrada mzdy v zmysle zmeny ustanovenia § 141 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu prijatia zákona č. 63/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskor&scaron;ích právnych predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 27.03.2020 (ďalej len &bdquo;Novela“). Zamestnancovi uznanému za dočasne práceneschopného z dôvodu nariadenia karanténneho opatrenia alebo izolácie vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti podľa Novely . Zamestnanec ako nemocensky poistená osoba má za daných okolností nárok na nemocenské zo Sociálnej poisťovne vo vý&scaron;ke 55 % denného vymeriavacieho základu od prvého dňa až do skončenia dočasnej PN. Uvedený nárok zamestnanca na vyplácanie zmeneného nemocenského platí len pri určení diagnózy súvisiacej s nariadenou karanténou z dôvodu prevencie &scaron;írenia ochorenia COVID 19. Zmeny vyplácania nemocenského sa vzťahujú len na dočasné PN, ktoré vzniknú od 27.03.2020. Ostatné nároky zamestnanca plynúce z práceneschopnosti určenej na základe iných dôvodov sú nezmenené. Teda zamestnanec ma prvých 10 dní nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa a od 11. dňa má nárok na nemocenské od Sociálnej poisťovne. 3. Ako postupovať, ak sa zamestnanec stará o dieťa Ak sa zamestnanec stará o dieťa, i) ktoré nemôže nav&scaron;tevovať &scaron;kolu alebo zariadenie poskytujúce dieťaťu starostlivosť; ii) ktorému bolo nariadené karanténne opatrenie alebo iii) fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže zamestnanec o dieťa starať, ospravedlní neprítomnosť zamestnanca z dôvodu vzniku dôležitej osobnej prekážky na strane zamestnanca podľa § 141 ods.1 Zákonníka práce. Pričom musí ísť o dieťa vo veku do 11 rokov alebo príslu&scaron;ný lekár musí potvrdiť, že o dieťa vo veku od 11 do 16 rokov je nevyhnutné sa osobne alebo celodenne starať vzhľadom na jeho mentálne a fyzické schopnosti. Prípadne ide o dieťa vo veku do 18 rokov s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom. V tomto prípade zamestnanec nemá nárok na náhradu mzdy. Zamestnanec ako nemocensky poistená osoba má nárok na o&scaron;etrovne zo Sociálnej poisťovne. Nárok si môže uplatniť buď telefonicky alebo zaslaním vyplneného formulára, ktorého vzor je k dispozícii na web stránke Sociálnej poisťovne. Taktiež zamestnanec telefonicky požiada svojho lekára o vystavenie potvrdenia o potrebe celodenného o&scaron;etrenia dieťaťa star&scaron;ieho ako 11 rokov, pričom môže požiadať aj o spätné vystavenie potvrdenia. Zamestnanec je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o vzniku tejto dôležitej osobnej prekážky telefonicky alebo e-mailom. S účinnosťou od 27.03.2020 zamestnanci nie sú povinní platiť poistné na i) nemocenské, ii) dôchodkové poistenie a iii) poistenie v nezamestnanosti od prvého dňa osobného a celodenného o&scaron;etrovania alebo starostlivosti až do jeho do skončenia. Zamestnancovi sa počas tejto doby neplatenia nepreru&scaron;uje nemocenské, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti. 4. Za akých podmienok môže nariadiť zamestnávateľ čerpanie dovolenky? Zamestnávateľ je oprávnený nariadiť zamestnancom čerpanie dovolenky v zmysle § 111 ods. 1 Zákonníka práce z dôvodu prevencie &scaron;írenia COVID–19 a zmiernenia negatívneho ekonomického dopadu epidémie na spoločnosť. Ak sa uzavrie celá prevádzka, zamestnávateľ môže nariadiť aj tzv. hromadné čerpanie dovolenky, ktoré nesmie byť dlh&scaron;ie ako 2 týždne. Podľa § 111 ods. 5 Zákonníka práce Zamestnávateľ je povinný oznámiť čerpanie dovolenky zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. V zmysle §250b ods. 4 Zákonníka práce v prípade prevencie &scaron;írenia COVID-19 je zamestnávateľ povinný urobiť takéto oznámenie najmenej 7 dní vopred a najmenej 2 dni vopred, ak ide o nevyčerpanú dovolenku podľa § 113 ods. 2 podľa Zákonník práce. Určené obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky, keď je zamestnanec i) uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, ii) je na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ nariadiť čerpanie dovolenky zamestnancovi aj počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca v zmysle § 141 Zákonníka práce (napr. vy&scaron;&scaron;ie...