Spoločné podnikanie

Spoločné podnikanie

Bežný príbeh dvoch spoločníkov s.r.o. alebo čo si treba premyslieť pred založením spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.)

Tento príspevok nie je odborný článok. Na konkrétnom prípade v ňom približujeme niektoré práva a povinnosti spoločníkov a konateľov pri spoločnom podnikaní. Príspevok patrí do kategórie „populárno-náučného“ čítania pre neprávnikov, ktorých téma zaujíma, alebo ktorí uvažujú o začatí podnikania. Môže Vás tiež inšpirovať, aby ste nás oslovili s Vaším prípadom a požiadali o poradenstvo.

 

„Skutočný“ príbeh

Tento príbeh sa mohol skutočne stať (a veľa jemu podobných). Pani Lužická a pán Urban (mená sú pravdaže vymyslené) sa poznali už dlhšie a mali spoločnú vášeň pre víno. Rozhodli sa založiť si novú vinotéku na sídlisku, na ktorom bývali.

 

Férový začiatok

Keďže si dôverovali, dohodli sa, že to bude férové a každý z nich sa stane 50 % spoločníkom spoločnej eseročky. Eseročku si kúpili za pár eur na internete, zmenili meno, sídlo, pridali potrebné predmety činnosti. Každý z nich sa stal konateľom novej spoločnosti a dohodli sa, že každý bude konať samostatne.

Pani Lužická sa poznala s pánom Smithom, pre ktorého v minulosti pracovala, a ktorý mal voči nej záväzok. Kúpil nebytové priestory na sídlisku, kde žili pani Lužická a pán Urban a súhlasil s bezplatným prevádzkovaním vinotéky v nových priestoroch. Pán Smith zároveň zveril pani Lužickej 50 000 Eur, aby ich investovala do rekonštrukcie priestorov.

Pri kúpe eseročky zaplatili pani Lužická a pán Urban každý rovnako, po 2 500 Eur. Pani Lužická však potom postupne vložila na účet eseročky 50 000 Eur, ktoré dostala na účel rekonštrukcie priestorov od pána Smitha. Aj pán Urban poskytol na rekonštrukciu peniaze, no podstatne menej ako pani Lužická, spolu 5 000 Eur.

 

Niečo sa pokazilo

Po rekonštrukcii sa prevádzka vinotéky výborne rozbehla. Relatívne rýchlo sa však čosi pokazilo. Medzi pánom Urbanom a pani Lužickou nastali nezhody. Situácia dospela do bodu, kedy už títo dvaja, pôvodne dobrí priatelia, nemohli byť spolu v jednej miestnosti. Rozhodli sa niečo urobiť. Ale čo?

Každý z nich vlastnil 50 % podiel v eseročke a bol oprávnený konať samostatne za spoločnosť. Spoločnosť vlastnila vybavenie vinotéky a skladové zásoby. Priestory však vlastnil pán Smith a ten sa rozhodol vypovedať zmluvu o bezplatnom užívaní priestorov. Žiadal o okamžité vypratanie priestorov a uvedenie do pôvodného stavu. Pani Lužická chcela ďalej podnikať, ale už bez pána Urbana. Cítila morálnu prevahu – priestory aj prostriedky na rekonštrukciu zohnala ona. Čo mohol pán Urban robiť? Žalovať pána Smitha o vrátenie investície do zariadenia vinotéky? Nezabúdajme, že obidvaja konali za spoločnosť samostatne a pani Lužická stála prirodzene na strane pána Smitha. Situácia bola komplikovaná.

Obidvaja spoločníci videli, že rozhodnutie spoločne podnikať nebolo správne. Pani Lužická si vyčítala, že netrvala na tom, aby bola výška jej obchodného podielu adekvátna finančnej investícii do majetku spoločnosti (50 000 Eur od pána Smitha oproti 5 000 Eur, ktoré vložil pán Urban). Pán Urban si vyčítal, že netrval na tom, aby konali ako konatelia spoločne.

 

Dohoda o urovnaní

Ich problémy sa podarilo vyriešiť. Pán Urban súhlasil s predajom svojho 50 % obchodného podielu za náklady, ktoré do spoločnosti investoval (vklad 2 500 Eur a pôžička 5 000 Eur). Uzatvorili dohodu o urovnaní a všetko prebehlo rýchlo. Aj vďaka tomu, že mali obidvaja dobrých advokátov. Takých, čo radšej veci urovnajú, ako by mali klientov hnať do dlho sa ťahajúcich a v konečnom dôsledku  zbytočných sporov.

Pani Lužická a pán Urban si pôvodne dôverovali a potom sa sklamali. Podobne, ako sa sklamali tisícky iných, ktorí začali spoločne podnikať. Každý vzťah sa vyvíja a rozdielne názory prichádzajú aj vo vzťahoch pokrvných alebo manželských. Vo vzťahoch, ktoré v konečnom dôsledku spája „len“ spoločný výpis z obchodného registra, vzniká trecích plôch veľmi veľa.

 

Dobrá spoločenská zmluva (s.r.o.)

Následky rozdielneho vývoja názorov spoločníkov môže zmierniť dobrá spoločenská zmluva. Dobrá spoločenská zmluva obyčajne nebýva tá stiahnutá z internetu alebo prebratá s dokumentmi k existujúcej spoločnosti, ktorú si noví podnikatelia kupujú. Keď sa dvaja (alebo viacerí) ľudia rozhodnú založiť si spoločnosť, mali by myslieť na to, že o pár rokov už nemusia byť kamaráti. Mali by myslieť na to, že o pár rokov sa niektorému z nich môže zásadne zmeniť životná situácia. Bude chcieť odísť z krajiny, stane sa členom cirkvi zakazujúcej podnikanie, zmenia sa mu životné priority alebo zdravotný stav.

Nutnosť poradiť sa pred začatím podnikania a uzatvoriť spoločenskú zmluvu, ktorá zohľadňuje rady odborníkov, je dnes zásadná. Zákony sa menia tak rýchlo, že aj my právnici máme čo robiť, aby sme s nimi držali krok. Konatelia majú podstatne vyššiu zodpovednosť ako bežní ľudia / spoločníci. Taktiež možnosti spoločníka vystúpiť zo založenej spoločnosti sú limitované.

V dobrej spoločenskej zmluve sa dá ošetriť veľa vecí, no nie úplne všetky. Ale keď sa pred podpisom spoločenskej zmluvy spoločníci naozaj poradia, aspoň sa o tých veciach, ktoré sa ošetriť nedajú, dozvedia. Budú potom  menej sklamaní, keď k zmene situácie dôjde.

Spoločenská zmluva pani Lužickej a pána Urbana nepatrila k tým dobrým. Bola to tá úplne najjednoduchšia zmluva, ktorá len kopírovala úpravu v Obchodnom zákonníku. V kombinácii s pomerom obchodných podielov 50/50 a samostatného konania dvoch konateľov mohla viesť k patovej situácii.

 

Na čo treba myslieť pri vstupe do spoločného podnikania (s.r.o.)

 

1. Veľkosť obchodného podielu

Ak do spoločnosti investuje jeden zo spoločníkov viac ako druhý, jeho obchodný podiel by mal zodpovedať hodnote investície. Investícia nie sú len finančné prostriedky, ale aj know-how, nápad, nehnuteľnosť a podobne. V prípade popísanom vyššie je zrejmé, že investícia pani Lužickej bola 10 násobne vyššia ako investícia pána Urbana. Napriek tomu sa rozhodli, že ich obchodné podiely budú rovnaké.

Napriek tomu, že investícia pani Lužickej bola zaúčtovaná ako pôžička spoločníka, jej postavenie v spoločnosti to nijako neovplyvnilo. Ak by bol obchodný podiel pani Lužickej 90 % a pánov Urbanov 10 %, zodpovedali by tomu aj ich práva pri rozhodovaní o záležitostiach spoločnosti. Pani Lužická by napríklad mohla pána Urbana sama odvolať z pozície konateľa a ďalej obchodne viesť spoločnosť sama.

 

2. Počet hlasov pri zvolávaní valného zhromaždenia a rozhodujúca väčšina

Valné zhromaždenie rozhoduje o zásadných veciach spoločnosti. Napríklad o vymenovaní a odvolaní konateľov, o rozdelení zisku, o schválení predaja obchodného podielu. Valné zhromaždenie je schopné uznášania, ak sú prítomní spoločníci, ktorí majú aspoň polovicu všetkých hlasov. Valné zhromaždenie rozhoduje jednoduchou väčšinou hlasov prítomných spoločníkov. Spoločenská zmluva ale môže určiť iné kvórum hlasov spoločníkov potrebné na prijatie uznesenia. V našom prípade spoločenská zmluva neurčila inak. To znamenalo, že valné zhromaždenie bolo schopné uznášať sa vždy ak bol prítomný aspoň jeden zo spoločníkov (aj pani Lužická aj pán Urban mali po 50 hlasov), a keďže na prijatie bežného uznesenia (napr. na odvolanie konateľa) bola potrebná nadpolovičná väčšina hlasov prítomných spoločníkov, mohol o bežných otázkach rozhodnúť na valnom zhromaždení ktorýkoľvek zo spoločníkov sám. To však len za predpokladu, že by sa druhý spoločník valného zhromaždenia nezúčastnil. Ak by sa ho zúčastnil, prvý spoločník by nadpolovičnú väčšinu prítomných sám nedosiahol.

Ak by obchodný podiel pani Lužickej zodpovedal jej investícii, mala by 90 hlasov (na jedno percento obchodného podielu zväčša pripadá jeden hlas). Ak by bola na hlasovanie potrebná prítomnosť spoločníkov s minimálne 50 hlasmi, bez pani Lužickej by to nešlo. Bez pani Lužickej by pán Urban neprijal ani žiadne rozhodnutie, pretože by nikdy nedosiahol ani nadpolovičnú ani dvojtretinovú väčšinu hlasov. Pán Urban by sa tak dostal do role štatistu a nemohol by v spoločnosti veľa ovplyvniť. Mal by len práva menšinového spoločníka (o tom v niektorom z ďalších príspevkov).

Je dobré porozmýšľať, aké kvórum bude potrebné na uznášaniaschopnosť spoločnosti a aká väčšina bude potrebná na prijatie jednotlivých rozhodnutí. Možno bude vyhovovať úprava vyplývajúca zo zákona, ale po zamyslení často zistíte, že v kritických situáciách taká úprava vyhovovať nebude.

 

3. Konanie za spoločnosť

Konateľ je ten, kto koná za spoločnosť. Alebo ako sa hovorí odborne, koná menom spoločnosti. Ak má s.r.o. viac konateľov, môže každý konať samostatne alebo môžu konať spoločne. Ak je viac konateľov a konajú samostatne, môže ktorýkoľvek z konateľov podpísať čokoľvek a nepotrebuje na to súhlas toho druhého. Môže napríklad uzatvoriť sám aj zmluvu o úvere alebo vystaviť zmenku.

V našom prípade mohla pani Lužická podpísať dohodu o darovaní vybavenia vinotéky, ktoré bolo v majetku spoločnosti, pánovi Smithovi. Ak by tým spoločnosti spôsobila škodu, niesla by za to zodpovednosť. Pani Lužická by ale mohla postúpiť svoju pohľadávku z pôžičky voči spoločnosti na pána Smitha a potom by sama v mene spoločnosti uzatvorila s pánom Smithom zmluvu o predaji vybavenia vinotéky. Pán Smith by sa stal veriteľom spoločnosti a zároveň by bol spoločnosti povinný uhradiť kúpnu cenu za vybavenie. Ak by boli sumy zhruba rovnaké, mohol by ich započítať. To by sa pánovi Urbanovi určite nepáčilo. Ak by ale kúpna cena za prevod majetku bola primeraná, pani Lužická by týmto spôsobom spoločnosti nespôsobila škodu. Pán Urban by nemohol toho veľa urobiť.

Ak pri spoločnom podnikaní chcete mať kontrolu nad tým, čo podpisuje druhý konateľ, nesúhlaste so samostatným konaním. Môže to síce byť menej pružné, ale vyhnete sa nepríjemným prekvapeniam.

 

4. Zákaz konkurencie

Zákaz konkurencie zjednodušene znamená, že konateľ alebo spoločník nemôže vykonávať obdobnú činnosť, akú vykonáva spoločnosť vo vlastnom mene alebo v mene inej spoločnosti. Zákaz konkurencie  sa v zásade vzťahuje na konateľov spoločnosti, ale v spoločenskej zmluve sa môže zákaz rozšíriť aj na spoločníkov.

V našom prípade sa zákaz konkurencie vzťahoval len na konateľov, ktorí boli zároveň aj spoločníci. Znamenalo to, že ak by pani Lužická v priestoroch vinotéky pôvodne užívaných spoločnosťou po výpovedi zo strany pána Smitha začala prevádzkovať znovu vinotéku vo vlastnom mene a naďalej by bola konateľkou spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom aj pán Urban, porušila by zákaz konkurencie. Ak by sa ale konateľstva vzdala, zákaz konkurencie by už neporušovala, pretože v spoločenskej zmluve nebol rozšírený aj na spoločníkov.

Ak by pani Lužická zostala konateľka a porušovala by zákaz konkurencie, pán Urban by sa mohol domáhať, aby pani Lužická previedla na ich spoločnosť to, o čo sa obohatila pri porušení zákazu a zároveň nahradila škodu. Mala by teda previesť zisk z prevádzkovania jej vinotéky, prípadne nahradiť ušlý zisk pôvodnej spoločnosti.

Ak chcete, aby Váš spoločník nemohol podnikať v konkurenčnej oblasti ani potom, ako nebude konateľom spoločnosti, rozšírte zákaz konkurencie v spoločenskej zmluve aj na spoločníkov.

 

5. Možnosť vystúpiť zo spoločnosti

Ak by sa pani Lužická a pán Urban nedohodli na prevode obchodného podielu pána Urbana v prospech pani Lužickej (alebo naopak) a nechceli by spolu podnikať ďalej, dostali by sa do patovej situácie.

Možnosť jedného spoločníka vystúpiť zo spoločnosti je v našom právnom poriadku limitovaná. Ak sa spoločníci nedohodnú na kúpnej cene za obchodný podiel alebo ak nepristúpia k likvidácii spoločnosti, možno podať návrh na zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti súdom.

Konanie o zrušenie účasti súdom bude isto trvať pár rokov. Navyše, musia existovať zásadné okolnosti, ktoré bránia vystupujúcemu spoločníkovi ďalej v spoločnosti zotrvať. Takouto okolnosťou nebude len to, že sa mu už podnikanie s druhým spoločníkom nepáči alebo nehodí. Je tiež možné podať súdu návrh na vylúčenie spoločníka, ak závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti. Kedy je spôsob porušenia závažný, rozhoduje súd a tento spôsob nie je taký jednoduchý a ani rýchly.

Existuje ešte možnosť založiť spoločnosť na určitú dobu. Hoci sa táto možnosť u nás využíva len zriedka, mohli by sme ju začínajúcim podnikateľom odporúčať. Mohli by si spoločnosť založiť najskôr len na rok a ak by sa spolupráca osvedčila, pred uplynutím doby by mohli dodatkom k spoločenskej zmluve túto dobu predĺžiť. Na dodatok by však mala byť potrebná taká väčšina, aby z rozhodovania nebol vylúčený žiaden zo spoločníkov. Ak by sa spolupráca neosvedčila, alebo by niektorý zo spoločníkov s predĺžením doby existencie spoločnosti nesúhlasil, spoločnosť by musela vstúpiť do likvidácie.

 

Pár slov na záver

Stať sa spoločníkom, prípadne tiež konateľom s.r.o. je relatívne jednoduché. Oveľa náročnejšie je zo spoločnosti vystúpiť. A hoci je dnes možné vzdať sa konateľskej pozície ľahšie ako v minulosti, zodpovednosť konateľov pretrváva vo viacerých prípadoch aj po tom, ako pozícia konateľa zanikla.

 

V prípade vstupu do spoločného, resp. akéhokoľvek podnikania naozaj platí pravidlo „dvakrát meraj a raz strihaj“.


 

 

0

You May Also Like